luno.hu | OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny

Switch to desktop Register Login

Deň Slovákov v Maďarsku v Tardoši

DSM21-01

Najväčší sviatok našej Slovače usporiadala Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku (CSSM) 3. júla. Udalosti aj tentoraz mapovala celá naša redakcia. Tí, ktorí zavítali do Tardoša, mohli si už pokojne odložiť rúška, lebo vláda po dosiahnutí dostatočného počtu zaočkovaných práve týmto dňom zrušila ich povinné nosenie na podujatiach a na voľnom priestranstve. Deň zahraničných Slovákov sa celosvetovo slávi od roku 1994. Krátko po vzniku nášho najvyššieho slovenského zboru CSSM sa sviatok sv. Cyrila a sv. Metoda stal významným aj medzi Slovákmi v Maďarsku, je naším najväčším sviatkom. Vlani sme pre pandémiu koronavírusu nemohli uskutočniť Deň Slovákov v Maďarsku (DSM), preto sme sa ani my nemohli dočkať stretnutia s našimi čitateľmi.

Ekumenická pobožnosť a odovzdanie cien CSSM

Súčasťou celodenného podujatia, ktoré sa v tomto roku konalo v Tardoši, bola ekumenická pobožnosť spojená s odovzdávaním vyznamenaní CSSM Za našu národnosť a Pedagóg roka. Po otvorení remeselníckej výstavy Regionálneho kultúrneho strediskaBánhida Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku, ako aj miestnohistorickej fotovýstavy obce Tardoš nasledovala slávnostná recepcia, ktorú vystriedala ústredná oslava v miestnom rímskokatolíckom Kostole sv. Márie Magdalény. Keďže sa doň nepomestili všetci záujemcovia, boli v obci umiestnené veľkoplošné obrazovky, prostredníctvom ktorých sa dalo sledovať ekumenickú pobožnosť a odovzdávanie cien Za našu národnosť a Pedagóg roka v priamom prenose.

„Aké je dobré a milé, keď bratia žijú pospolu“

Zhromaždenie pozdravil „hostiteľ”, miestny farár Zoltán Szabó. „Pre mňa je veľkou radosťou a cťou, že naša obec, kostol, môžu poskytnúť priestory na uskutočnenie tohto celoštátneho podujatia. Teším sa, že medzi týmito farebnými a pestrými programami má miesto aj ekumenická pobožnosť. K dnešnej slávnosti mi prišli na um slová zo 132. Žalmu «Aké je dobré a milé, keď bratia žijú pospolu». Je to naozaj milé, dobré a hodnotné, že môžeme byť spolu v jazyku, kultúre, tradíciách a v našej kresťanskej viere. Buďme na to hrdí a vďační za to,” povedal. Ekumenickú pobožnosť celebrovali emeritný generálny biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Július Filo, biskup Evanjelickej cirkvi v Maďarsku Pál Lackner a dekan, správca farnosti v Huti Ladislav Kiss-Malý.

DSM21-02

„Bože, blízke je tvoje meno, hlásia to tvoje skutky“

Znelo v prečítanom Žalme (75,2), podľa ktorého kázal emeritný biskup J. Filo. Úryvok priam vyzýva veriacich na celom svete, aby velebili jediného a spoločného Boha i svätú Trojicu. „To robíme aj dnes v tomto chráme. Boh aktivizuje všetkých Slovákov, Maďarov a mnohé národy,” spomenul J. Filo a apeloval na slová Ľudovíta Štúra: „Národ len podľa tela, a nie podľa ducha, na svete živorí a ničím vyšším sa nezaoberá.“ „Určite to môžeme povedať za nás Slovákov a Slovenky, že je to tak. Keby sme boli národ len podľa tela, kultúry, našej histórie, tak by to bolo málo. My sa chceme dnes poďakovať Bohu, že je k nám blízko a že nám dáva práve možnosť tešiť sa z jeho blízkosti. Dovoľuje nám byť národom podľa ducha a vieme, že je to tak, v každej krajine, kde my, Slováci, žijeme,” vysvetľoval emeritný biskup J. Filo.

Ďalšie čítanie pochádzalo zo Skutkov apoštolov (17,27). Bola ním časť, keď Pavolsa postavil doprostred areopágu a vravel gréckym mužom: „Ježiš chcel, aby ho ľudia hľadali, pátrali po ňom a našli ho. Veď je nám tak blízko, lebo v ňom žijeme, vidíme sa.” Rímskokatolícky kňaz L. Kiss-Malý vo svojej kázni hovoril aj o Medzinárodnom eucharistickom kongrese v Budapešti, ktorý sa bude konať v septembri, ako aj o sv. Cyrilovi a Metodovi, ktorí priniesli do Európy a Slovanom vieru. Vierozvestcov na Slovensku oslavujú 5. júla. „Ak chceme niekoho obdarovať jedným z najkrajších darov aký môžeme dať, a to celkom zadarmo, je to povzbudenie. To je niečo, čo všetci potrebujeme po celý život. Každý z nás potrebuje vedľa seba niekoho, kto by ho povzbudil a posmelil. Tých, ktorí ho dostávajú, vedie k úspechu. Povzbudenie dáva životu energiu a iskru. Preto ho nie je nikdy dosť. Niekedy stačí prejavená štipka dobrosrdečnosti, aby sa zmenili ľudia okolo nás,“ povedal L. Kiss-Malý s tým, že terajšie stretnutie v božom chráme môže slúžiť ako povzbudenie pre druhých. „To, čo máš, ceň si to. Čo nájdeš, chráň si to. [...] To, čo hľadáš, hľadaj úzkostlivo. [...] Dávaj len to, čo je pre život vytvorené, dávaj a sej len to zrno, čo je dobre vytriedené,“ dokončil svoju poučnú kázeň farár z Huti L. Kiss-Malý.

Na ekumenickej pobožnosti vystúpil miestny detský spevácky zbor a Mládežnícky dychový orchester zo Slovenského Komlóša. Na organe hral József Árendás.

S úctou pre vyznamenaných

Druhá časť ústrednej oslavy patrila slávnostným príhovorom významných hostí. Hymny odzneli v podaní sólistov Mládežníckeho dychového orchestra zo Slovenského Komlóša. „CSSM vznikla 12. apríla 1995, keď sa konalo jej ustanovujúce Valné zhromaždenie (VZ). V prvých dvoch rokoch svojho fungovania organizovala sviatok našej komunity v Budapešti a bol načasovaný k Dňu národností. Krátko potom sa VZ rozhodlo, že DSM budeme každoročne oslavovať pri príležitosti sviatku sv. Cyrila a Metoda, ktorý je štátnym sviatkom Slovenskej republiky. Podujatie sa odvtedy usporadúva každý rok v inom, Slovákmi obývanom regióne. V poradí 24. oslavy Dňa Slovákov v Maďarsku sa konajú v Tardoši,” povedala na úvod moderátorka Katarína Karkušová s tým, že až v druhej polovici 18. storočia, po tureckej nadvláde, opustenú obec arcibiskupstvo zaľudnilo slovenskými katolíkmi. K. Karkušová požiadala potom predsedníčku nášho najvyššieho voleného zboru o slávnostný príhovor.

Cez oblaky stále svieti slnko

„Vlaňajšie plány na oslavy DSM, ako aj celý rad ďalších, nám prekazila koronavírusová pandémia, ktorá zmenila náš život na nepoznanie,“ povedala v úvode Alžbeta Hollerová Račková, a dodala, že voľby v roku 2019 priniesli zvýšenú aktivitu, na zozname slovenských voličov vzrástol ich počet takmer o jednu štvrtinu. Vďaka tomu vzniklo 31-členné VZ CSSM. Predsedníčka pripomenula aj to, prečo sa aktuálne podujatie uskutočňuje medzi kopcami pohoria Gereče. Ďalej sa zmienila o zapájaní mládeže do slovenského diania, čo v koncepcii rozvoja slovenského výchovno-vzdelávacieho systému v Maďarsku sformulovali v dvoch vetách: naučiť ich po slovensky komunikovať a vypestovať v nich vzťah k slovenskej komunite v Maďarsku. Na dosiahnutie cieľa smerujú všetky snahy a opatrenia CSSM ako napr. založenie Slovenského odborného kolégia pre vysokoškolákov v Budapešti. Predsedníčka hovorila aj o tom, že vo VZ CSSM vznikli podmienky na založenie Mládežníckeho výboru, ktorý sa pustil do vypracovania koncepcie. A. Hollerová Račková pripomenula niekoľko úspechov za posledné obdobie, napríklad rekonštrukciu a obnovu výchovno-vzdelávacích inštitúcií prevádzkovaných CSSM a vybudovanie športových ihrísk v ich areáloch, pri Zbierke zemplínskych Slovákov v Baňačke vystavanie nového spoločenského priestoru, zriadenie Kancelárie právnej a odbornej pomoci a v neposlednom rade zakúpenie bývalého evanjelického kostola na Rákócziho triede v hlavnom meste.

DSM21-03

Slovenskosť posilňuje vzťah k materskej domovine

Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Milan Ján Pilip sa tiež pripojil ku gratulantom. „Slávnostným podpísaním zmluvy o finančnej podpore na rekonštrukciu objektu kostola slovenských evanjelikov na Rákócziho triede v Budapešti vo výške 2 milióny eur sa odvíja nová motivácia a impulzy v zomknutosti k slovenskosti pre všetkých Slovákov v Maďarsku. Naplnením projektu, ktorým sa Slováci v Maďarsku vracajú do svojho, takpovediac domovského duchovného chrámu, sa učiní zadosť významnej slovenskej stope v Budapešti,” spomenul vo svojej slávnostnej reči M. J. Pilip. Predseda ÚSŽZ svoju prvú pracovnú cestu v prostredí Slovákov v Maďarsku zhodnotil ako mimoriadne prínosnú a poďakoval sa za to, že symbol všetkých krajanov, mramorový monolit v Sade Janka Kráľa v Bratislave, bol darom Slovákov z Maďarska a pochádza práve z tardošského lomu. Na záver svojho príhovoru odovzdal medailu ÚSŽZ za mimoriadnu zásluhu v udržaní národného podvedomia, kultúrnej a jazykovej identity Slovákov žijúcich v zahraničí a za úsilie spojené s upevňovaním väzieb medzi Slovákmi žijúcimi v zahraničí a Slovenskou republikou. Vyznamenanie za celoživotný prínos vo zveľaďovaní slovenskosti v Maďarsku prevzal uznávaný slovenský prozaik v Maďarsku Zoltán Bárkányi Valkán.

Všetko sa dá zvládnuť, treba však chcieť

Zhromaždeniu sa prihovoril aj parlamentný hovorca Slovákov v Maďarsku Anton Paulik. „Nevšedné obdobie máme za sebou aj z iného pohľadu. Plány našich organizácií a národnostných samospráv na rok 2020 a sčasti aj na tento rok preškrtli ochranné opatrenia vlády. V národnostnom výbore parlamentu sme pracovali na tom, aby sa tento krok čo najmenej dotkol našej oblasti,” konštatoval. Vo svojom prejave vyzdvihol budúcoročné sčítanie obyvateľov. „Ako vieme, národnostný zákon zakladanie a v podstate aj dotovanie slovenských národnostných samospráv viaže k výsledkom sčítania obyvateľov, čiže k počtu Slovákov v jednotlivých obciach a mestách. Práve preto nám nie je jedno, koľkí sa prihlásia k našej národnosti. Uvedomujeme si, že na všetky naše programy, všetky naše aktivity podporované prostredníctvom konkurzov vypísaných vládou možno získať finančné prostriedky iba v tom prípade, ak sa k slovenskej národnosti prihlási dostatočný počet ľudí. To je základná podmienka na založenie miestnych slovenských národnostných samospráv,” zdôraznil parlamentný hovorca s tým, že pripravil prednášku na tému sčítanie obyvateľstva, ktorú koncom tohto a začiatkom budúceho roka plánuje obnoviť a informovať verejnosť.

Rešpekt a úcta prehĺbi spolunažívanie

Štátna tajomníčka Ministerstva kultúry SR Zuzana Kumanová sa na začiatku svojho príhovoru poďakovala každej Slovenke a Slovákovi žijúcemu v zahraničí, ktorí sa snažia o zveľaďovanie slovenských tradícií, o šírenie povedomia a identity. „Naše stretnutie je dôkazom toho, že Slovenská republika a Maďarsko sa snažia rozniesť toleranciu, vzájomnú empatiu a ľudskosť medzi sebou. Pandémia nám ešte väčšmi ukázala, ako si musíme v zložitej situácii navzájom pomáhať a urobiť všetko pre dobro obyvateľov našich krajín,” spomenula Z. Kumanová. Štátna tajomníčka sa zmienila aj o 30-ročnej Vyšehradskej štvorke, ktorá predstavuje spoločné myšlienky. Vyjadrila nádej, že aj naďalej bude spoločnou snahou a ambíciou krajín pomôcť Slovákom žijúcim v zahraničí a urobiť všetko pre to, aby si mohli aj mladí ľudia udržať svoj jazyk, kultúru a zdravie.

Nielen minulosť je spoločná, ale aj budúcnosť

Riaditeľ odboru Úradu štátneho tajomníka zodpovedného za vzťahy s cirkvami a národnosťami Richárd Tircsi zdôraznil: „V tomto je sumár všetkého, čo obnáša ľudská láska a láska k vlasti: oltár, ktorý skrz tvojich otcov bol postavený Bohu, dom, v ktorom si ochutnal prvé radosti života, a zem, ktorej plody nás živia. Myslím si, že láska k vlasti, viera v Boha, láska k práci sú tie hodnoty, ktoré spájajú Slovákov a Maďarov, Slovákov v Maďarsku a Maďarov na Slovensku. Spája nás aj naša spoločná minulosť, ktorá korení v kultúre a kresťanstve,” pripomenul R. Tircsi, a konštatoval, že práve prežívame zlatý vek slovensko-maďarských vzťahov, na ktorých treba stavať. Dodal, že CSSM má takú sieť kultúry a ustanovizní v oblasti osvety a kultúry, ktorá je príkladom aj pre ostatné národnosti a štát im poskytne všetku pomoc. „Už spomínaný evanjelický kostol v Budapešti na Rákócziho triede resp. rekonštrukcia tejto budovy a jej prebudovanie na kultúrne a duchovné stredisko je projektom, na ktorý môže byť Slovensko aj Maďarsko hrdé.“ R. Tircsi spomenul aj to, že pred dvoma týždňami organizovali mládežnícke stretnutie pre štipendistov z radu národností a videl medzi nimi mnohých mladých talentovaných Slovákov.

DSM21-04

Ľudské cesty a príbehy vzbudzujúce obdiv

Po pozdravných slovách štátnej tajomníčky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR Svetlany Síthovej, ktorá vo svojom stručnom prejave spomenula ťažkosti uplynulého obdobia a zapriala každému minimálne takú optimistickú a pozitívnu náladu, aká vládne na DSM.

Program pokračoval najočakávanejším aktom ústredných osláv v rímskokatolíckom kostole, udeľovaním cien. Vyznamenanie Za našu národnosť získali Katarína Krafcsenková, Alžbeta Szabová, Matej Kešjár a Folklórny súbor Dúha. Ceny odovzdala predsedníčka CSSM A. Hollerová Račková spolu s jej zástupcami Františkom Zelmanom, Ondrejom Horváthom a Monikou Szabovou. Slávnosť pokračovala odovzdávaním ceny Pedagóg roka, ktorú udeľuje CSSM každý rok 20. apríla na Dni slovenských pedagógov v Maďarsku za dlhoročnú aktivitu a mimoriadne výsledky v slovenskom národnostnom školstve a v slovenskej národnostnej výchove detí predškolského veku v Maďarsku. „Žiaľ, v dôsledku protipandemických opatrení sme ani vlani, ani v tomto roku nemohli odovzdať tieto ocenenia v deň sviatku našich pedagógov, preto sa tento akt uskutoční pri dnešnej príležitosti,” poznamenala moderátorka K. Karkušová. Pedagógom roka za rok 2020 sa stala Katarína Kisgyőriová Huberová a Judita Mátraiová Molnárová. Za rok 2021 si túto prestížnu cenu prevzali Alžbeta Krajczárová Szárazová a Alžbeta Héjjasová Litauszká. Ocenenie odovzdal predseda Výchovno-vzdelávacieho výboru CSSM Michal Lásik.

300-ročná tradícia v tejto zemi spája

Na záver slávnosti oceneným zablahoželal predseda VZ Komárňansko-ostrihomskej župy György Popovics a zdôraznil, že slovenské obyvateľstvo v župe patrí medzi najdôležitejšie. „Keď sem prišlo, nemalo nič iné, len svoju tradíciu a vieru. Vďaka týmto hodnotám získalo rešpekt,” spomenul. Vyzdvihol, že Komárňansko-ostrihomská župa má veľmi dobré vzťahy s miestnymi Slovákmi, ako aj organizáciami či inštitúciami a poskytuje im všetku pomoc. Gy. Popovics sa tiež zmienil o sčítaní obyvateľov. „Budúci rok bude veľmi dôležitý. Treba byť prítomný v hojnom počte, aby naďalej mohli pokračovať v práci a vôbec existovali slovenské samosprávy v župe,” konštatoval predseda. Komárňansko-ostrihomská župa je účastníkom projektu Európskej únie, ktorý sa zameriava na zachovanie identity. „V tomto projekte aj slovenská samospráva dostala svoju úlohu, ako aj viaceré slovenské obce v tom zmysle, že budú môcť prezentovať svoje tradície, kultúru, svoje kroje, svoje rodiny,” dodal Gy. Popovics.

DSM21-05

V tardošskom Pamätnom dome sa kúrilo

Hoci bolo v Tardoši dobre, letne, teplo, na dvore Pamätného domu zakúrili do pece. Hneď na úvod Dňa Slovákov v Maďarsku privítali v Pamätnom dome hostí podujatia otvorením prezentačnej výstavy 30-ročného krúžku tvorivej dielne z Bánhidy. Členky dielne tvoria rôznymi technikami, no teraz sa prezentovali najmä čipkárskou a výšivkárskou tvorbou. Návštevníkov v mene Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku privítala podpredsedníčka CSSM Monika Szabová. O kvalitách a kreativite tvorkýň z Bánhidy, o záslužnej práci vedúcej spolku Márie Nagyovej, jedinej majsterky ľudovoumeleckej tvorby Komárňansko-ostrihomskej župy v oblasti čipkárstva, hovorila riaditeľka Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku Katarína Király. Hostia mali príležitosť obdivovať moderné prepracovanie starodávnych čipkárskych motívov najmä slovenského pôvodu takmer od všetkých členiek dielne. Okrem toho mohli navštíviť pracovňu turkológa Lajosa Feketeho. V ďalších miestnostiach expozície si záujemcovia v chládku prezerali zariadenie tradičného tardošského dedinského domu.

Stupňovala sa aktivita, aj horúčava v okolí pece na dvore Pamätného domu. Skupina večne mladých dôchodkýň pod vedením Kataríny Vízváriovej, ktorej Tardoš okrem šikovného vedenia aktívneho a neúnavného Klubu dôchodcov vďačí aj za nádherne udržiavaný, rozkvitnutý parčík pred kostolom, upiekla 10 plechov podpecníkov so smotanou, opraženou cibuľkou a slaninkou. Len na okraj prezradíme, že v predchádzajúci deň privítali dôchodkyne hostí, ktorí pricestovali zďaleka už v predvečer nášho najväčšieho sviatku, fazuľovým gulášom a palacinkami. Koľko litrov bolo gulášu, nevieme, ale palaciniek pripravili vyše 180.

DSM21-06

Kto neprišiel načas na otvorenie, alebo sa „zatáral“ cestou, ten si mohol odfotiť len usmievavé a spokojné dôchodkyne. Po podpecníkoch nezostala ani stopa. Ani skryté rezervy nezostali, lebo tie nedovolí vedúca Katka odkladať. Všetko musí byť vyložené. Kto nestihol podpecníky, pre toho boli prichystané chutné zemiakovo-syrové pagáčiky. V tvorivej dielni pod stanom si záujemcovia vyrábali voňavé levanduľové osviežovače vzduchu vo forme dôvtipnej bábiky.

DSM21-07

„Tá naša ďeďina maľuvaná“

Galaprogram Dňa Slovákov v Maďarsku v Tardoši v roku 2021 začal s obrovským očakávaním. Za sebou sa na javisku striedali jednotlivci, skupinky a skupiny interpretov ľudovoumeleckých žánrov. Prichádzali hudobníci, tanečníci i speváci. Sólisti i viacpárové telesá. Moderátorkou programu bola riaditeľka Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku (ÚKSM) Katarína Király, ktorá netradične zostala na javisku počas celého galaprogramu. Programu, ktorý bol svieži a oslobodzujúci. Tentoraz však chýbala krojovaná módna prehliadka.

Samozrejme, pandemické opatrenia ovplyvnili počet divákov i počet účinkujúcich. Podaktorí návštevníci určite prišli preto, aby si dlane priam zodrali od tlieskania, iní, aby pomohli spievať všetkým účinkujúcim. Jednoducho, prišli sa zabávať, stretnúť dobrých známych, pozhovárať sa s priateľmi, predstaviť sa a poponúkať novými publikáciami, aj pagáčikmi, koláčmi i tekutou destilovanou ovocnou úrodou navzájom.

V mene Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) sa divákom prihovoril podpredseda organizácie František Zelman. Nielen všetkých účastníkov pozdravil, ale sľuboval pestrý program aj na javisku. Priznal sa však, že Komlóšska mládežnícka dychovka, ktorá koncertovala v kostole, je aj preto jeho srdcu blízka, lebo sám je Komlóšan, aj osobne v orchestri kedysi hrával. Mikrofón potom prevzala riaditeľka ÚKSM. „Názov programu sme čerpali zo zbierky slovenských ľudových piesní Tardošanov Na Tardoši, na pažiťi, na pľaci, ktorá vyšla v roku 2000,“ povedala a dodala: „Obyvatelia obce Tardoš si od príchodu svojich predkov starostlivo uchovávajú slovenskú ľudovú kultúru. Majú spevácku skupinu, ale aj folklórny súbor.“ Počas Dňa Slovákov v Maďarsku sme však hostiteľov v galaprograme nemohli vidieť, veď práve domáci sa starali o hladký chod podujatia, aby sa všetci dobre cítili a domov sa vrátili s krásnymi spomienkami na dedinu v objatí lesov vo vrchoch Gereče. „Keďže máme za sebou ťažké obdobie, dovoľte mi, aby som sa z tohto miesta poďakovala svojim kolegom, pracovníkom slovenských regionálnych stredísk Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku, ktorí vynakladajú veľké úsilie v záujme zachovania našich záujmových skupín, aby si našli formy nepretržitej činnosti. Vďaka ich práci máte možnosť kochať sa v našej pestrej kultúre z jednotlivých kútov krajiny tak v stánkoch na jarmoku, ako aj na javisku počas galaprogramu. Poďakovanie patrí aj vedúcim slovenských národopisných zbierok, ktorí sa aktívne zapájali online do celoštátnych podujatí a neprajné obdobie využili na to, aby sa vzdelávali, starali sa o zbierky, obnovovali budovy a výstavy,“ dodala vedúca našej významnej inštitúcie. Okrem toho moderátorka povzbudila divákov, aby nešetrili potleskom, ak sa im niečo zapáči.

DSM21-08

Prví hrali harmonikári zo Síleša

Hneď na úvod žilky rozihrali a na spev nabudili dvaja harmonikári Viliam UrbaničLadislav Csanálosi zo Síleša. Obaja muzikanti sa aktívne podieľajú na nácviku niekoľkých speváckych zoskupení. Viliam Urbanič 25 rokov pracoval so sílešským speváckym zborom Zimozeleň a dlhý čas aj s tardošským spevokolom Gereče. Ladislav Csanálosi niekoľko rokov vedie slovenský spevokol v Tatabáni-Bánhide a prevzal tardošský súbor Gereče. Obaja zbormajstri úzko spolupracujú v spoločnom 10-ročnom spevokole Vérteš-Gereče a podporujú ich aj hrou na svoje nástroje. Teraz zahrali kyticu slovenských ľudových piesní z repertoáru sílešského, bánhidského a tardošského spevokolu.

Po harmonikároch sa pridal k oslave nášho najvýznamnejšieho dňa Ženský spevácky zbor z Čívu. Teleso vzniklo v roku 1970. V prvých rokoch viedla súbor učiteľka Rozália Keleczová, neskôr, v období 1977 až 1986 prevzal ženy etnomuzikológ, zapisovateľ miestnych ľudových piesní Béla Kálmánfi. Neskôr sa vrátila na čelo formácie Rozália Keleczová. V repertoári má ženský zbor najmä čívske a pilíšske piesne, niektoré nádherné viachlasné. Súbor pravidelne vystupuje na rôznych obecných a župných podujatiach, národnostných festivaloch v Maďarsku i v zahraničí. Krásny spev Čívaniek zaznamenali v Maďarskom rozhlase, zvečnený je na nahrávke Za horami, za dolami a aj na kazete Pilischer Sramli. Čívsky ženský spevácky zbor získal na celoštátnej súťaži speváckych skupín Lajosa Vassa v Tatabáni kvalifikáciu zlatého stupňa. Jeho pôsobenie podporuje obecná i miestna slovenská národnostná samospráva.

DSM21-09

Po čívskych speváčkach sme sa preniesli na Dolnú zem a do Maglódu

Citarová skupina Strapce pri Dome slovenskej kultúry v Békešskej Čabe vznikla v septembri roku 2017 ako následník známej békeščabianskej citarovej skupiny Boleráz. Pôsobí pod vedením mladého odborníka Marcela Gergőa. Spracúva v prvom rade slovenské, ale aj maďarské piesne z Karpatskej kotliny. Na žiadosť publika zahrá popri ľudových piesňach aj zábavné melódie, pričom v záujme odovzdávania znalostí organizuje mimoriadne hodiny a interaktívne ukážkové akcie pre žiakov materských a základných škôl. V repertoári má súbor slovenské žatevné, svadobné a zábavné piesne, ďalej piesne z Poľného Berinčoka, Békešskej Čaby, ba aj tanečné melódie z Maglódu. Práve odtiaľ prišli do Tardošu Violetta Veresová a Zoltán Szentesi, z mesta v blízkosti hlavného mesta, kde významní maďarskí etnografi a etnomuzikológovia Ferenc Pesovár a Imre Olsvay realizovali v päťdesiatych rokoch minulého storočia výskumy medzi Slovákmi. Majú zásluhy na tom, že miestny folklór bol zaradený do výučby na Maďarskej univerzite tanečného umenia. Violetta a Zoltán vyrastali v tejto kultúre a mali možnosť naučiť sa tance a piesne od svojich rodičov, prarodičov a príbuzných. Od detstva sú členmi miestneho Tanečného súboru Kacamajka, ale sa zapájajú aj do organizovania tradičných podujatí. Violetta absolvovala štúdium histórie, zaujíma sa o dejiny Maglódu. Zoltánovi ako choreografovi zase veľmi záleží na maglódskych tancoch a tanečnej kultúre národností v Maďarsku. Ako člen miestnej slovenskej samosprávy podporuje činnosť maglódskych Slovákov na poli uchovávania tradičnej kultúry.

DSM21-10

Muzikanti od Galgy uchovávajú tradície

Kultúrny spolok Dielňa GalgaFolk v obnovenej podobe pokračuje v dvadsaťročnej činnosti skupiny založenej v záujme uchovávania tradícií obce Jača a Slovákov v povodí Galgy. Výučba ľudovej hudby je výsledkom výučby hry na sláčikové nástroje mládeže, žiakov základnej a strednej školy, priamym dopadom je vznik Mládežníckej ľudovej hudby GalgaFolk. Súbežne s tým prebieha aj výučba ľudového tanca a spevu. Dievčatá sa do galaprogramu zapojili spevom. Predniesli slovenské ľudové piesne z povodia Galgy.

Pred dvesto rokmi sa usadili na úpätí Bukových vrchov šikovní sklári, vápenkári i uhliari slovenského rodu. Ešte prednedávnom sa obyvatelia hút venovali tradičným povolaniam. Tamojší Slováci sa snažia zachovať jazyk a tradície. Živým príkladom je folklórny súbor Veľká Bukovinka, ktorý založili v roku 1953. Súčasní členovia sú stredoškoláci a vysokoškoláci, neraz vnúčatá bývalých zakladateľov. Súbor má vo svojom repertoári ľudové tance z domova i zo Slovenska. Pravidelne vystupuje na rôznych slávnostiach v Maďarsku, na východnom Slovensku, v okolí Vranova nad Topľou. Tlieskali mu diváci aj v Detve, tiež v Poľsku, Česku i Nemecku. Vedúcou súboru je Csilla Petőfiová, dcéra prvého vedúceho súboru Ľudovíta Szívósa. Od svojho vzniku sa teleso opiera o odbornú pomoc choreografov z Vranova nad Topľou, Štefana Kocáka a jeho syna Petra.

Sestry KomjáthiovéAnna, Viera a Žofia – pochádzajú z novohradského Veňarca a od detstva aktívne pracujú v záujme zachovania slovenskej národnostnej kultúry v Maďarsku. Dlhé roky sú členkami folklórnej skupiny Rozmarín v rodnej obci a veľa rokov tancovali v slovenskom folklórnom súbore Lipa v Budapešti. V ich speváckom repertoári sú autentické slovenské piesne rodnej dediny a okolia, z ktorých priniesli výber aj na galaprogram. Zúčastnili sa tiež na Folklórnych slávnostiach pod Poľanou v Detve a na Folklórnom festivale Východná. Združenie novohradsko-hevešských Slovákov a Slovenská národnostná samospráva v Salgótarjáne im v roku 2016 udelili vyznamenanie Za našu národnosť a zachovanie tradícií, založené na pamiatku Anny Hudeczovej z Veňarca. Ako nám prezradila mamička dievčat Komjáthiových, Ruženka, vyberali na vystúpenie také pesničky, ktoré poznajú aj v iných dedinách, prípadne regiónoch, aby sa mohli pridať do spevu aj diváci.

Taneční sólisti, nositelia ceny Ferenca Fülöpa, vyše pätnásť rokov pôsobia vo folklórnej skupine Pišpek, ktorej cieľom je uchovávať a odovzdávať zvyky, hudobnú, tanečnú a kultúrnu dedovizeň obce Pišpek, ležiacej v povodí Galgy. Členovia sa usilujú dôstojne pestovať kultúrne dedičstvo rodáka obce, známeho folkloristu Štefana Lamiho. Taneční sólisti Pavol Laukó, Júlia Murányiová, Imrich Matejcsok a Emese Gimesiová Sokolová, ocenení v súťaži sólových interpretov Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku a Zväzu ľudového umenia Eleméra Muharayho, predviedli ukážky tancov svojej obce.

Veronika Líšková sa s ľudovou hudbou a ľudovými piesňami zoznámila už v detstve a odvtedy sa folklóru venuje s veľkou oddanosťou. Ako sólistka vystupuje s viacerými ľudovými kapelami. Býva v Malej Tarči a je učiteľkou. Medzi svojimi predkami má aj Slovákov, preto sa zaujíma i o slovenské piesne. Minulý rok sa za pomoci malotarčianskej slovenskej samosprávy zrodil album s miestnymi slovenskými ľudovými piesňami. Niektoré zaradili do galaprogramu Dňa Slovákov v Maďarsku v Tardoši.

Tanečný súbor Tešedík založili poslucháči Vysokej školy poľnohospodárskej v Sarvaši pred viac ako päťdesiatimi rokmi. Súčasní tanečníci sa rozhodli uchovávať jednotnú kultúru Karpatskej kotliny, spracúvať do javiskovej podoby tradície národností v Maďarsku, predovšetkým tradície Slovákov. V ich repertoári sa popri autentických tancoch nájdu zvyky, ktoré sú organickou súčasťou roľníckej kultúry. Od roku 1996 je prevádzkovateľom súboru Folklórna verejná nadácia v Sarvaši. Tanečný súbor reprezentoval svoju domovinu na nespočetných medzinárodných festivaloch. V roku 2002 ocenili jeho činnosť vyznamenaním Za Békešskú župu, v roku 2008 mu maďarská vláda udelila cenu Za menšiny a v r. 2011 získal cenu Prima Békešskej župy. V roku 2016 Tanečný súbor Tešedík zapísali do župného inventára hodnôt. Na celoštátnej kvalifikačnej prehliadke tanečných súborov a folklórnych skupín Vo víre tanca sa v roku 2019 po tretíkrát umiestnil v zlatom pásme a prevzal Cenu Štefana Lamiho. Sedemkrát – naposledy v roku 2016 – získalo teleso v rámci kvalifikačného systému tanečných súborov na základe udelených bodov titul Výborne kvalifikovaný. Vedúcim súboru je 21-ročný Marko Oláh. Z Tranoscia spievala Zuzana Častvanová.

Záverečné minúty galaprogramu plné ovácií patrili folklórnemu súboru Dúha z Malého Kereša, nositeľovi tohtoročného vyznamenania Za našu národnosť. Súčasťou ich programu boli dôkladne vypracované choreografie, ktoré mnohé nacvičila s telesom Eva Szilágyiová Šubová. Dúha síce 9 mesiacov nemohla pre pandémiu skúšať, napriek tomu opäť presvedčila obecenstvo i odborníka medzinárodného mena Vlastimila Fabišíka, okrem iného organizátora medzinárodného festivalu súborov interpretujúcich slovenský folklór v rôznych kútoch sveta Jánošíkov dukát, ako aj Krajanskej nedele Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve. Riaditeľ a umelecký šéf brnianskeho súboru Púčik opäť pozval súbor z Malého Kereša do Rožnova pod Radhoštěm na slávnosť slovenského folklóru v roku 2022. Po skončení galaprogramu vystúpili na javisku muzikanti kapely Vértes Expressz a vyhrávali do tanca polky a ďalšie tanečné melódie.

DSM21-11

Niet Dňa Slovákov bez stanov

Píšuc tieto riadky pod vplyvom nedávno skončených Majstrovstiev Európy vo futbale mi akiste odpustíte porovnanie vypožičané zo sveta najpopulárnejšieho športu na svete. Väčšine fanúšikov, keď si pomyslia napríklad na portugalský národný tím, hneď napadne meno jeho najjagavejšej hviezdy Cristiana Ronalda. Niet sa čo čudovať, veď futbal sa hrá na góly a rekordér v počte reprezentačných gólov ich nastrieľal jeden krajší ako druhý. Zrejme málokto by nesúhlasil s výrokom, že hlavným programom – teda „Ronaldom“ – každého Dňa Slovákov v Maďarsku (DSM) je jeho oficiálna časť pozostávajúca z ekumenickej pobožnosti okorenenej príhovormi najvyšších zástupcov našej národnosti i politických činiteľov Maďarska a Slovenska, spojená s odovzdávaním vyznamenaní Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Za našu národnosť. Fanúšikovia si zrejme vysoko vážia aj výkony ďalších kľúčových hráčov, ktorých by som si dovolil v tomto kontexte prirovnať ku galaprogramu DSM s kavalkádou ľudovoumeleckých žánrov v podaní hudobníkov, tanečníkov i spevákov – ide o neodmysliteľnú súčasť „tímu“, bez ktorej by DSM jednoducho nefungoval. Ale tí skutoční „fajnšmekri“, majúci cit pre detaily, si rovnako vážia aj dôležitú prácu vykonávanú v pozadí kustódom, ktorý do kabíny prichádza prvý a posledný z nej odchádza starajúc sa o všetko, čo mužstvo potrebuje na tréningy a zápasy, a nemalou mierou tak prispieva k tímovému úspechu. A presne túto pozíciu podľa mňa zastávajú návštevníkom DSM verne známe modré stany, ktoré srdečne vítajú prichádzajúcich zo všetkých kútov Maďarska, sprevádzajú ich celým dňom, sú spoľahlivou oázou pre všetkých, ktorí sa chcú občerstviť, zoznámiť sa so zaujímavosťami z blízkych i ďalekých slovenských regiónov, pozrieť si národopisné kuriozity, kúpiť si nejaký ten suvenír, alebo len tak sa porozprávať so známymi, ktorých často stretajú iba raz do roka (tentoraz dokonca až do dvoch), práve na najväčšom sviatku našej Slovače. Dovolím si tvrdiť, že stany sú tým „kustódom“, ktorý umožňuje vyniknúť „hviezdam“ podujatia, pričom ich spája do jedného celku, dáva im rám – skrátka, bez stanov by Deň Slovákov nebol Dňom Slovákov. Je preto tou najsamozrejmejšou vecou, že sme sa medzi ne zašili aj my.

DSM21-12

„Levanduľový sirup je najchutnejší s vychladenou sódou a troškou citrónovej šťavy,“ zneli inštrukcie pod stanom regiónu Vérteš-Gereče, ktorý stál separovane od ostatných, na dvore tardošského Pamätného domu. Z modrého chládku vykúkali na záujemcov okrem levandúľ a ďalších voňavých byliniek vértešské vzorkované tkaniny a vankúše či knižné publikácie, pohľadnice a letáky z miest a obcí regiónu. A keďže autora týchto riadkov sprevádzala partnerka zvedavá na kultúru Slovákov v Maďarsku, hneď od prvého stanu sme odchádzali s vakom ťažším o litrovú fľašu sirupu s vôňou prípravku proti moliam.

Trochu obďaleč, za zákrutou na Rákócziho ulici nás čakalo hlavné „stanovište“ s množstvom zaujímavostí na oboch stranách cesty počnúc stanom Bakonského regiónu po pravej ruke, v ktorom na prvý pohľad dominovali najrôznejšie koláče, ktoré vari najviac chutia s tiež ponúkaným jáščskym bazovým lekvárom a sirupom – argument, že aj v tom levanduľovom je dosť cukru našťastie zabral a autorova peňaženka si vydýchla. Päť rýchlych krokov a zrazu sme sa ocitli v Pilíšskom regióne s ďalšou bohatou dávkou sladkostí a stanom plným čívskych krojov i krojovaných bábik. Počas ich fotografovania k nám z vedľajšieho stanu presakovala dobrá nálada členov Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku, ktorá nikdy nemôže chýbať ani na tomto podujatí. Z tieňa čabianskeho stanu tentoraz ponúkali – ako inak – pravú čabiansku klobásu a množstvo propagačných materiálov od slamených klobúkov cez šálky až po nedávno predstavenú publikáciu Ondreja Kiszelya a Benceho Püskiho-Likera Povery a Michalda dolnozemských Slovákov.

DSM21-13

Keď výšivky, tak Bánhedeš. Pod stanom Slovenského Komlóša a okolia sa to okrem publikácií a jednohubiek s dolnozemskou klobásou hemžilo krásnymi bánhedešskými výšivkami. Ak ste doposiaľ nevedeli, tak vedzte, že papierové vreckovky sa najštýlovejšie nosia v krížikovým stehom zhotovenom textilnom obale. V živote som o podobnom nepočul, ale stan Pripeštianskeho regiónu som na moje veľké prekvapenie objavoval už s vreckovkami užívajúcimi si skutočný bánhedešský luxus. Región okolia hlavného mesta reprezentovali Veľkotarčania, ktorých pestré kroje boli peknou bodkou na konci pravého radu stanov.

Cestou naspäť po ľavej strane sme sa mohli najprv pokochať ďalším štýlom krojov z Jače a okolia, aby sme sa potom načas pozastavili nad oku lahodiacimi maľovanými sklenenými fľašami majsterky umenia, insitnej maliarky Moniky Berényiovej Lamiovej. Skvosty Novohradsko-hevešského regiónu prezentovali v Tardoši Veňarčania, ktorí do susedného stanu priniesli takmer kompletnú výstavu miestnych krojov s osobitným dôrazom na svoje „nógrádikum“: čepce s „ľapuškami“ a ručníky na hlavu.

DSM21-14

Sarvaš a okolie sa zameral skôr na gastronómiu. Bohato prestretý stôl pod stanom lákal na najrôznejšie pagáče, sladkosti vrátane medovníkov a, keďže ide o dolnozemský región, samozrejme, nemohli chýbať ani chlebíky s klobáskou. Túru stanmi sme napokon uzavreli pestrým Zemplínskym regiónom s množstvom knižných publikácií o obciach a mestách okolia, koláčmi, tkaninami i ukážkou domáceho náradia našich starých mám.

Viac ako všetky slová však prezradia fotografie, ktoré sme vám mimochodom vyberali v spoločnosti vskutku výborného levanduľového džúsu s vychladenou sódou a troškou citrónovej šťavy.

Zlatko Papuček, Atila Rusnák, Erika Trenková

Foto: Andrea Kiššová, Zlatko Papuček, Atila Rusnák, Erika Trenková

Fotogaléria