Zväz Slovákov v Maďarsku (ZSM), aj napriek mnohým pochybnostiam a ťažkostiam s pandémiou koronavírusu nového typu, v polovici októbra predsa len usporiadal celoštátne kolo dva roky odkladanej súťaže pre deti a mládež v speve ľudových piesní, recitácii veršov a prednese prózy Spievanky a veršovačky 2021.

Dejiskom súťaže s menším počtom detí, zato s väčším oduševnením ako obyčajne, bol opäť Slovenský inštitút v Budapešti. V koncertnej sále sa zišlo 40 súťažiacich a spolu s pedagogickým, u niektorých aj s rodičovským sprievodom, naplnili priestory prízemia do úplne posledného centimetra. Na úvod sa účastníkom súťaže s dlhoročnou tradíciou prihovorila predsedníčka ZSM Ruženka Egyedová Baráneková. Zdôraznila, že usporiadanie súťaže považuje za veľkú vec. Predovšetkým preto, lebo už myšlienka, či skôr otázka uskutočnenia stretnutia vyvolávala mnoho emócií, pochybností, úvah. Či ju vôbec mať? „Sám človek nedokáže nič. Tak som si povedala, opýtam sa, čo na to povedia kolegovia. A tí, čo sú v porote, i pedagógovia, ktorým som písala a pýtala som sa ich, či máme súťaž robiť, či idú so mnou do toho, zdôraznili: nevzdávajme to. A dnes sú tu. Dospela som k záveru, že ľudí nesmieme sklamať. Musíme dokázať svoju silu, že aj túto nepriaznivú situáciu vieme nejakým spôsobom riešiť. Je známe, že Slováci v Maďarsku, ale aj Slováci vo svete sa nevzdávajú. Ani si nemôžu dovoliť vzdať sa, lebo to by znamenalo ich koniec. Naším najväčším nebezpečenstvom je pokoj, nečinnosť, ničnerobenie. My sa nemôžeme zastaviť, my jednoducho stále musíme byť v pohybe a stále sa snažiť, aby sme boli, a zostali pri živote. Povedala som to už veľakrát, hovorila som to aj v škole prírode, že generácie, ktoré tu boli počas uplynulých 300 rokov, nepoznali národnostný zákon, či rôzne súbehy a nemali možnosť uchádzať sa o granty. A predsa prežili. Lebo mali v sebe úžasnú vôľu a vieru v prežitie. Všetko sa dá, len treba chcieť! Vy ste tá generácia, ktorá ukáže, či chce, aby Slováci prežili, alebo to vzdá. Od vás závisí, či Slováci v Maďarsku zostanú. Aby naďalej žil náš jazyk, tradície, ľudové piesne, viera. Zdá sa, že sú to veľké slová, ale keď sa každý deň naučíte len jedno slovenské slovo, pozriete si na internete, čo sa deje medzi Slovákmi v Maďarsku, Srbsku, Rumunsku, zistíte, čo sa deje na Slovensku, aká dobrá kapela vznikla, aký básnik tvorí, pridáte jednu tehličku k nášmu zachovaniu. Každý z vás je taká tehlička. Tehlička k tehličke, vznikne múr, ktorý drží dom a v tom dome sa raz všetci určite stretneme,“ vyznala sa dojemne na úvod predsedníčka ZSM, ktorá poďakovala Veľvyslanectvu Slovenskej republiky v Budapešti a Slovenskému inštitútu v Budapešti, všetkým pedagógom a rodičom, ktorí sa podieľali na príprave účinkujúcich.

Veršovačky v knižnici

Ruženka Egyedová Baráneková naštartovala podujatie, z ktorého si väčšina účinkujúcich vybrala jedno: táto súťaž nie je o utrpení a skúšaní. Ba čo viac, ide o zábavu, veď sme konečne spolu a môžeme sa dobre cítiť, kamarátiť, spoznávať nové tváre z iných škôl, s ktorými sa môžeme zoznámiť nanajvýš v tábore ZSM.

Recitačná súťaž sa konala v knižnici Slovenského inštitútu. V porote sedeli milé panie, ktoré aj svojím držaním tela držali pomyselné palce každému z vystupujúcich. Danielu Onodiovú, riaditeľku Slovenského divadla Vertigo a predsedníčku poroty poznala väčšina detí. Riaditeľku Novohradského osvetového strediska Máriu Ambrušovú a jej kolegyňu Miladu Bolyošovú už stretli, veď recitátorov nehodnotili po prvý raz. Napokon neboli víťazi a porazení. Všetkým recitátorom, nech by prednášali poéziu alebo prózu, venovali sústredenú pozornosť a udelili ocenenia za Veľmi dobrý a Mimoriadny výkon.

„V každom prípade recitátorov musím pochváliť“, povedala po súťaži predsedníčka poroty Veršovačiek. „Úroveň bola skutočne vyrovnaná, aj menšie, aj väčšie deti podávali pekný výkon. Účastníci zo škôl, kde sa slovenčina vyučuje ako predmet mali síce menšie zastúpenie, ale obstáli dobre. Výslovnosť mali recitátori tiež veľmi dobrú. Znie to ako fráza, ale mali sme ťažké rozhodovanie. Je fantastické, že sa deti mohli pripraviť a sme vďační pedagógom, ba aj rodičom, ktorí sa zapojili do prípravy. Boli sme všetci dojatí, že sme opäť v tvorivom kolektíve detí. Vďaka tomu je aj táto príležitosť ešte slávnostnejšia“, dodala Daniela Onodiová. Diplom za Veľmi dobrý výkon napokon získali: Dávid Freivald a Boglárka Baré z Budapešti, Kristián Darvas a Botond Harsányi zo Sarvaša. Za mimoriadny výkon získali ocenenie: Sofia Vargová a Vanda Királyová z Budapešti a Ármin Kabai, respektíve Hana Krajčovičová z Békešskej Čaby. Cenu Slovenského vysielania Maďarskej televízie MTVA prevzali od šéfredaktorky Domoviny Zuzany Antalovej Anna Patakiová a Hana Szeljaková.

Spievanky s akordeónmi aj citarami

Účastníkov speváckej súťaže bolo o niečo viac, ako recitátorov. Keby sme náladu na oboch zápoleniach mali vystihnúť jednou vetou, tak by sme si dovolili napísať, že Veršovačky boli slávnosťou v knižnici, Spievanky veselicou v koncertnej sieni. Môžeme konštatovať, že Slováci v Maďarsku radi vyspevujú a na hudbu harmoniky, pardon, nadúchaného akordeónu, či citlivej citary tobôž. Veľmi dobre to ladilo doslova každému, od najmenšej dievčiny Katky Maraszinovej z Pišpeku, ktorá stála na javisku úplne sama a nedala sa vystrašiť, po gymnazistku Bernadetu Puhovú z Budapešti, ktorá si ako ostrieľaná speváčka vystačila aj sama. Ešte jedna speváčka, Fanny Folytánová sa mohla spoliehať len na seba, ale ona mala po ruke harmoniku a to je slušná „opierka“. Všetci ostatní boli na javisku v dvoj-, troj-, štvor-, ba aj v päť- i 10-člennej skupine. To sa veru ľahšie spieva! Vôbec nikto nemal zemiak v hrdle, taká vynikajúca nálada panovala. Obecenstvo sa „chytalo“, tlieskalo, ba veru aj spievalo, keď poznalo text neraz úplne starodávnych a úplne neznámych pesničiek. Samozrejme, veľa dodalo uvoľnenému, sebavedomému prejavu, ak spevák či speváčka dostali zanieteného hudobníka na pomoc. Samuel Budai pridal svoj kumšt Petre Ponyikaiovej z Veňarcu, hoci to vôbec nepotrebovala. Od prvého tónu po posledný bolo vidieť a počuť skúsenosti týchto dvoch nesmierne talentovaných mladých interpretov, s ktorými sme sa stretli už vari pred dobrými piatimi rokmi na veňareckom Haluškovom festivale. Len vtedy Petru sprevádzala sestra jej starkej a Samo vyhrával s oteckom. Pozoruhodný program priniesla napríklad početná Zornička z Kétšoproňu a obecenstvo uchvátili sestry Viktória a Zoe Folytánové z Čabačudu tvoriace duo Malé škovránky. Chlapčenská spevácka skupina z Budapešti a spevácka skupina Junáci z Békešskej Čaby sa priam mohli pustiť do speváckych prekáračiek. Hana Kojszová a Laura Kokavczová sú natoľko spriaznenou dvojicou, že aj diplomy dostali s popletenými menami. Ba dokonca aj na zozname súťažiacich mali uvedené mená a priezviská ako hlavolam. Sprevádzal ich, podobne ako Junákov, dynamický a zanietený muzikant, hráč na citare Marcel Gergő. Kto by si bol myslel, že z citary sa dajú vyčariť len jemné a nežné tóny, toho študent slovenského gymnázia v Békešskej Čabe a vedúci citarovej skupiny Strapce presvedčil o opaku. Oprel sa do svojho nástroja celým svojím umením a váhou. Jeho obdivuhodný výkon ocenila aj trojčlenná odborná porota v zložení Zuzana Hollósyová, Ruženka Komjáthiová a Lienka Súdiová z rodiny folkloristov zo Selenča vo Vojvodine.

Hudobníčka, speváčka a učiteľka hudby Lienka Súdiová svojím speváckym vystúpením v galaprograme ozvláštnila celé podujatie. Na viole ju sprevádzal jej brat Juraj, ktorý vyhráva v ľudových muzikách, študuje na Akadémii umenia v Banskej Bystrici. Rodina Súdiová tradične organizuje v Selenči folklórny festival, na ktorom by – ak to bude možné – mali vystúpiť ocenený tohtoročnej súťaže detí a mládeže v speve ľudových piesní Spievanky. Za mimoriadny výkon si odniesli diplom: Malé škovránky z Čabačudu, Petra Ponyikaiová a Samuel Budai z Veňarca, Bernadeta Puhová z Budapešti, Hana Kojszová a Laura Kokavczová z Békešskej Čaby a citarista Marcel Gergő. Za vynikajúci výkon si odniesli diplom spevácka skupina chlapcov z Budapešti, spevácka skupina Junáci z Békešskej Čaby, spevácka skupina Pišpek a Dievčenská spevácka skupina z Budapešti. Cenu relácie Domovina získali Petra Ponyikaiová a Samuel Budai, ako aj spevácka skupina Junáci z Békešskej Čaby.

Erika Trenková

Foto: autorka