luno.hu | OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny

Switch to desktop Register Login

Okrúhly stôl v Pôtri: O slovenskom insitnom umení v Srbsku

PotorIns-01

„Vyrástli z novohradských koreňov, rozvinuli sa v Banáte, dedičstvo predkov zachovávajú,“ bolo mottom okrúhleho stola usporiadaného v dňoch 28. a 29. apríla 2022 v Pôtri pod názvom Slovenské insitné umenie v Srbsku ako špecifický prvok nehmotného kultúrneho dedičstva.

Kampaň za zapísanie tohto fenoménu do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO trvá už niekoľko rokov a veríme, že čoskoro bude úspešne dovŕšená aj vďaka takýmto podujatiam, potvrdzujúcim, že družobná obec novohradského Pôtra, Kovačica má na mape svetového naivného umenia dominantné postavenie, oprávnene ju považuje (nielen odborná) verejnosť za akúsi mekku insity. Rozoznateľnými znakmi kovačickej insitnej školy sú silný kolorit, očarujúca, veľmi živá farebnosť prenesená z ľudových krojov a folklóru, zároveň mimoriadna jednoznačnosť, úprimnosť, bezprostrednosť a jedinečná technika spracovania.

PotorIns-02

Na otvorení stretnutia odborníkov od starostu hostiteľskej obce Miroslava Činčuru a hlavného koordinátora akcie Jána Jančovica sme sa dozvedeli odpoveď na otázku „Prečo Pôtor?“, totiž práve z tohto okolia pochádza väčšina predkov 63 maliarov slovenského kovačického insitného umenia patriacich ku Galérii Babka. Majiteľ a zakladateľ galérie Nadácie Babka, spoluorganizátor okrúhleho stola, Pavel Babka pomohol presláviť kovačickú insitu výstavami na troch kontinentoch, konkrétne v 29 metropolách. Ale najčastejšie výstavy kovačických insitných maliarov sa konajú predsa na Slovensku. Po tridsaťročných skúsenostiach, úspechoch a dokumentácii kovačická insita už aj oficiálne kandiduje do zápisu listiny UNESCO ako nehmotné kultúrne dedičstvo ľudstva. Kultúrne dedičstvo kovačických Slovákov už v roku 2012 bolo zapísané do Národného zoznamu nehmotného dedičstva Srbska ako súčasť kultúrneho dedičstva Srbska. Keďže ide o jeho slovenskú autentickosť v Srbsku, je potrebné to potvrdiť aj dôkazmi pôvodu a koreňmi kovačických Slovákov. Tento zámer podporili aj najvyšší predstavitelia Srbska. Kandidatúra je náročná, preto má byť jej súčasťou aj podpora materskej krajiny. Keďže kovačickú insitu považuje Slovensko aj za slovenské nehmotné dedičstvo, v minulom roku sa k podpore uvedeného zápisu uskutočnil okrúhly stôl na pôde slovenského veľvyslanectva v Belehrade a v Kovačici. Pokračovaním procesu zápisu bolo usporiadanie okrúhleho stola k tejto téme na Slovensku. Slovenská komisia pre UNESCO spolu s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí a miestnym starostom prevzala záštitu nad pôtorským okrúhlym stolom, ktorý bol atribútom viacerých príkladov podobností kultúrneho dedičstva, ktoré si Kovačičania priniesli z Novohradu. Ich pôvod a korene, pochádzajúce z novohradských obcí, sú dostatočne zdokumentované, vrátane výtvarných diel kovačických insitných maliarov. Vážnym dokladom je, že najpočetnejšie usídlenie Slovákov v Banáte – Kovačici na konci 18. a na začiatku 19. storočia má pôvod – korene v regióne Novohrad.

PotorIns-03

„Spoluprácu s obcou Kovačica som začal registrovať pri sedemstom výročí našej obce od prvej písomnej zmienky. Bola tu veľká delegácia občanov z Dolnej zeme, ktorých predkovia pochádzajú aj z našej obce. Postupne prichádzali rôzne oficiálne i súkromné návštevy a zvolením mojej osoby do Obecného zastupiteľstva som sa viac začal zaujímať o našich krajanov, o ich kultúru a životný štýl. V roku 2014 som intenzívne nadviazal spoluprácu s predstaviteľmi Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka a Galérie Babka,” povedal starosta M. Činčura. V pátraní pôvodu predkov kovačických maliarov z územia dnešného Slovenska podľa zakladateľa Galérie Babka a Nadácie Babka pomáhajú traja Pôtorčania: „Prvý bol pôtorský farár Matej Baranyi, ktorý sa 26. augusta 1783 rozlúčil s pôtorským krajom a zorganizoval sťahovanie prvých Slovákov do Banátu. Druhým je Ján Jančovic, publicista z Pôtra, ktorý od 70-tych rokov minulého storočia pravidelne prichádza do Kovačice a vštepil nám presvedčenie o tom, ako veľmi je dôležité vedieť o pôvode našich predkov. Tretí Pôtorčan, ktorý sa zaslúžil o rozvoj spolupráce medzi Pôtrom a Kovačicou je starosta M. Činčura.“

Pôtorského stretnutia, ktoré moderovala publicistka Katarína Pucovská, sa zúčastnili historici, etnológovia, diplomati, vedci, novinári, redaktori, odborníci kultúry a osvety, časť mladších insitných maliarov, ako aj predstavitelia obce a okresu Kovačica. Organizátori spomedzi Slovákov v Maďarsku pozvali konateľa spoločnosti SlovakUm, publicistu Imricha Fuhla a riaditeľku Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku Katarínu Király, ktorá nakrátko priblížila tvorbu slovenských insitných maliarov v Maďarsku zdôrazňujúc potrebu ďalšieho vzájomného spoznávania a podporovania sa aj v tejto oblasti kultúrneho života dolnozemských Slovákov. Vzácne príspevky predniesli Ján Jančovic, historik Ján Chrťan a etnologička Zuzana Drugová, nechýbali však ani fundované príhovory hostí (Nenad Adžemović, Mojmír Vrlík, Ján Varšo, Pavol Rybár, Emília Mazorová, Marijana Melišová, Adam Jonáš a Pavel Baláž).

PotorIns-04

Sprievodným podujatím Okrúhleho stola bola výstava Vplyv BIB na ilustračnú tvorbu Vieroslavy Svetlíkovej, Evy Hrkovej a Miroslava Hraška. Účastníci podujatia si s veľkým záujmom obzreli rodičovský dom Jána Jančovica s jeho vzácnou súkromnou zbierkou relikvií nedávnej minulosti Pôtorčanov a obyvateľov tohto regiónu.

(-hl)

Foto: Imrich Fuhl

Fotogaléria