Keď sobota tak halušková robota, týmito slovami sa na otvorení Haluškového dňa v Kondoroši prihovorila vedúca sarvašského regiónu Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku Judita Fábriová. Prítomných pozdravili aj predsedníčka Slovenskej samosprávy v Kondoroši Judita Krajcsovicová, podpredseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku František Zelman a starosta družobnej obce Tekovské Lužany Marián Kotora.

Na otvorení gastronomického dňa sa v kultúrnom programe predstavili aj žiaci miestnej základnej školy, ktorí sa učia slovenský jazyk ako predmet.

J. Fábriová v príhovore povedala, že v minulosti v sobotu bolo na Dolnej zemi samozrejmosťou variť halušky, čo nebola jednoduchá robota, veď gazdiné z nich varili aj tri, štyri druhy a pre deti ešte aj sladké „babrilovje”. Ich príprava začínala už v piatok, keď v domácnostiach robili tvaroh, zo súdka škrabali bryndzu, dusili kapustu, či mleli mak. Takto si členovia rodiny mohli pochutiť na tom, čo mali najradšej.

Predsedníčka samosprávy J. Krajcsovicová s radosťou konštatovala, že sa Slováci na Haluškovom dni stretávajú už takmer dve desaťročia, je ich čoraz viac a každý rok medzi nich zavítajú aj zástupcovia družobnej obce zo Slovenska, ktorí budú pre všetkých variť slovenské bryndzové halušky – strapačky. Tentoraz prišlo so starostom a jeho manželkou ďalších sedem obyvateľov obce. Na ochutnávku priniesli slovenské špeciality, ovčiu bryndzu, korbáčiky, sladký ovčí syr, žinčicu a nechýbalo ani občerstvenie v podobe pálivej vody.

F. Zelman podotkol, že je nesmierne dôležité odovzdávať aj gastronomické tradície. Všade, kde sa Slováci stretnú, vymieňajú si názory a skúsenosti, okrem iného sa naučia nové názvy jedál, ako to bolo aj v jeho prípade. Potešil sa , že sa dnes stretli až tri generácie a dúfa, že mládež bude pokračovať v tradíciách.

Starosta z Tekovských Lužian sa úprimne potešil pozvaniu do Kondoroša, už sem chodia dávno, vznikli nielen dobré vzťahy medzi obcami, ale aj osobné priateľstvá. Hoci neprišli súťažiť, verí, že všetkým budú chutiť ich slovenské bryndzové halušky a pozval na ochutnávku.

Deti tiež pozdravili súťažiacich oduševneným kultúrnym programom, z tváričiek im svietila radosť z pohybu a úspechu. Po príhovoroch sa dali do práce všetky skupiny, ktorých bolo tentoraz až dvadsať. Kondorošanov navštívili Slováci takmer z celej Békešskej župy a do súťaže o najlepšie halušky sa, samozrejme, pridalo niekoľko miestnych skupín, medzi inými aj mužské družstvo. Ani teraz nechýbali malé a trochu väčšie kuchárky a kuchári, ktorí tvorili 5 skupín. Práca v skupinách bola výborne organizovaná a tak sa o krátky čas objavili prvé halušky. Bolo ich niekoľko druhov a okrem tradičných sa našli už aj modernejšie, ako napr. prekladané, či tvarohové s kôprom. Porota, hoci pozostávala z piatich členov, mala naozaj neľahkú úlohu, veď všetky boli veľmi chutné. Ako to neskôr zhodnotila Judita Krajcsovicová, všetci túto súťaž vyhrali, lebo sa jej zúčastnili a ich halušky chutili.

Na záver im za mimoriadne veľkú a úspešnú akciu poďakovala, bolo tu takmer 120 súťažiacich, a pripomenula, aby sa pri sčítaní obyvateľov nezabudli prihlásiť k svojej slovenskej národnosti, od čoho závisia aj ich ďalšie programy.

Marta Dekrétová

Foto: autorka