Obec Príbelce ležiaca na hranici Hontu a Novohradu vznikla v roku 1966 spojením dvoch obcí, Dolných a Horných Príbelliec ako samostatných správnych celkov s počtom obyvateľov 491 v Dolných Príbelciach a 283 v Horných Príbelciach. V roku 1828 obe obce patrili k stredne veľkým obciam Hontianskej stolice.

Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. V súčasnosti má obec 553 obyvateľov. V priebehu dejín od roku 1613 pôsobilo tu 33 kňazov, viacerí významní, medzi ktorých patrili historik Daniel Petian, literárne činný Karol Štúr, bratranec Ľudovíta Štúra, miestny rodák (1780), známy etnograf, publicista a historik Ján Čaplovič. Ďalší Viliam Pauliny-Tóth, slovenský literát a príslušník štúrovskej družiny, sa od jesene 1846 zdržiaval v Príbelciach ako vychovávateľ u Laskáriovcov.

Do roku 2022 Roku odkazu štúrovcov zaradili aj 200. výročie narodenia Janka Kráľa, najradikálnejšieho básnika štúrovskej generácie a Jána Rotaridesa, slovenského národného buditeľa. Časť ich života a meruôsme revolučné roky sú úzko spojené práve s Príbelcami. Preto jedno podujatie z Roku odkazu štúrovcov patrilo v poslednú septembrovú sobotu uvedeným osobnostiam a zorganizovali ho obec Príbelce, Cirkevný zbor ECAV, a. v. Príbelce, Okresná rada MS, Veľký Krtíš a Spoločnosť A. H. Škultétyho, Veľký Krtíš. Podujatie začalo pochôdzkou po Príbelciach, s pozastavením pri pamätných tabuliach, stretnutím pred pamätným domom, kde zadržali Janka Kráľa, a položili veniec k jeho pamätnej tabuli umiestnenom na pamätnom dome, ďalšou zastávkou pochôdzky bol kaštieľ Laskáriovcov, kde vzdali hold rodákovi Jánovi Čaplovičovi pri jeho pamätnej tabuli. V hlavnom programe vystúpili deti Materskej školy v Príbelciach, docent Július Lomenčík z UMB Banská Bystrica predniesol prednášku o literárnej tvorbe Janka Kráľa, Alena Bajová zarecitovala jeho báseň Kristus. Po vystúpení folklórnej skupiny Bažalička Plachtince-Príbelce, v prednáškach pokračoval Miroslav Lukáč z Múzea A. Sládkoviča, prednáškou o živote a diele Jána Rotaridesa. V programe sa prezentovali aj zástupcovia MS z Martina a členovia CZ ECAV, a. v. Príbelce.

Krátko o živote a diele oslavovaných a Príbelskej vzbure

Básnik Janko Kráľ, jeden z najvýznamnejších a najradikálnejších predstaviteľov slovenskej romantickej generácie, narodil sa 24. apríla 1822 v Liptovskom Mikuláši. Študoval na lýceách v Kežmarku a Levoči, v rokoch 1842 – 1844 v Bratislave, kde sa zapojil do aktivít romantickej generácie. Istý čas dokonca býval u Ľudovíta Štúra. Janko Kráľ sa stal praktikantom v advokátskej kancelárii radikála A. B. Vrchovského v Pešti, od roku 1845 niekoľkokrát navštívil Dolnú zem, od roku 1847 sa k nemu vrátil. Chcel sa vysťahovať do Srbska, neskôr do Ruska, aby zabránil maďarizácii svojej rodiny, čo sa mu však napokon nepodarilo. Pre úrady sa stal podozrivým, preto musel často meniť miesto pôsobenia, žil v biede. Po roku 1867 ho dokonca prepustili zo štátnych služieb. Zložil advokátske skúšky a žil v ústraní v Zlatých Moravciach. Najznámejším príbelským učiteľom sa stal jeho spolurevolucionár národný buditeľ Ján Rotarides, ktorý sa vďaka osobnému priateľstvu s revolučným básnikom Jankom Kráľom v roku 1848 stal jedným z vodcov poddanskej vzbury. Tá dostala pomenovanie Príbelská vzbura (s rovnakým názvom existuje celovečerný film z roku 1978), ktorá sa do histórie zapísala ako vzbura poddaných v Honte, ktorej predchádzala už dlhšie trvajúca nespokojnosť a početné sťažnosti ľudu na zemepanskú vrchnosť. V obciach vzrastal počet roľníkov zbavených pôdy, z ktorých sa stávali nemajetní želiari. Po vymretí, útekoch alebo vysťahovaní poddaných na Dolnú zem, zemepáni zaberali ich urbársku pôdu, znižovali aj výmeru viníc a miestnej cirkvi vzali les a pasienok. Preto, keď 25. marca 1848 prišiel do Príbeliec Janko Kráľ so správami, že v Pešti je revolúcia a snem odhlasoval zákony o zrušení poddanstva, sedliaci sa proti vrchnosti, ktorá inak vysvetľovala marcové zákony, vzbúrili. Na čele s Jánom Rotaridesom a Jankom Kráľom pálili urbáre, požadovali od župných vyslancov aj zrušenie desiatku z viníc, zrušenie služieb majerských želiarov, vyčlenenie patričnej čiastky z lesov každému hospodárovi, v školách slobodné vyučovanie v slovenskej reči a zrušenie protinárodných školských smerníc. Za vyzváňania zvonov z Dolných Príbeliec odišli najskôr do Horných Príbeliec a odtiaľ aj do Plachtiniec. 30. marca 1848 stoličná vrchnosť s pomocou vojska vzbúrencov pochytala a jej vodcov uväznila v Šahách, neskôr v Pešti. S Jankom Kráľom a Jánom Rotaridesom uväznili troch váženejších dolnopríbelských sedliakov. Vyzývali sedliakov spáliť urbárske tabely a v obciach Horné, Dolné a Stredné Plachtince a Príbelce vyvolali ľudové povstanie, ktoré bolo potlačené 3.marca 1848. Janko Kráľ bol s Jánom Rotaridesom uväznený a dokonca odsúdený na smrť, ale spod šibenice ho vyslobodil bán Jelačič.

Revolučný básnik Janko Kráľ zomrel 23. mája 1876 v Zlatých Moravciach. Miesto jeho posledného odpočinku je Národný cintorín v Martine.

Ján Rotarides sa narodil 15. februára 1822 v obci Horné Rykynčice. Evanjelickú ľudovú školu navštevoval v Dolných Príbelciach, v rokoch 1835 – 1838 študoval na evanjelickej latinskej škole v Balašských Ďarmotách a v rokoch 1838 – 1842 na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici. Tam sa zapojil do činnosti štúrovského Slovanského ústavu a priatelil sa s básnikom Andrejom Sládkovičom. Po skončení štúdií sa Ján Rotarides vrátil v roku 1842 do obce Dolné Príbelce, kde sa stal učiteľom a organistom. Osudovým sa mu stalo stretnutie s Jankom Kráľom v roku 1847.Toto ľudové povstanie bolo po piatich dňoch 30. marca 1848 potlačené. Obidvaja vodcovia skončili za buričskú činnosť najskôr vo väzení v Šahách a potom v peštianskom žalári, vystavení krutému vypočúvaniu a mučeniu. Janka Kráľa prepustili z väzenia 10. januára 1849, avšak Ján Rotarides v ňom zostal až do konca augusta 1849, a domov, do Príbeliec, sa vrátil 23. októbra 1849 vo veľmi zlom fyzickom i psychickom stave. V roku 1852 nastúpil ako učiteľ na evanjelickej škole v Sudiciach, od roku 1856 v Drienove v Hontianskej župe. Ján Rotarides písal od mladosti romantické verše ovplyvnené ľudovou piesňou a okrem básnickej tvorby sa venoval aj zbieraniu ústnej ľudovej slovesnosti, najmä ľudových piesní. Zomrel 8. decembra 1900 v obci Drienovo.

Ján Jančovic

Foto: autor