Na smrtnú nedeľu, nazývanú aj čiernou nedeľou, dva týždne pred Veľkou nocou, sa kedysi rozlučovali so zimou. Morena alebo Kyselica bola staroslovanská pohanská bohyňa zimy a smrti, veľmi známa i v dnešnom folklóre. Je zosobnením zimy, chorôb a nočných môr.

Koniec jej vlády znamenal jej smrť a znovuzrodenie jej sestry, bohyne jari, života a vody, Vesny. Musíme dodať, že v niektorých Slovákmi obývaných obciach a mestečkách v Maďarsku sa tento zvyk traduje podnes. Mimoriadne sa mu tešia deti v bakoňskom Jášči. Čívania pod Pilíšom sa tiež hromadne zapájajú do pestovania tohto starodávneho zvyku. V Dabaši – Šáre prevzala jeho organizovanie slovenská samospráva, ktorá zmobilizovala všetky spolky zachovávajúce slovenské ľudové tradície, spolu s obomi miestnymi školami vyučujúcimi slovenčinu.

V Číve príprava začne v škole

Vynášanie Moreny v Číve bolo tento rok iné, ako vlani, či predvlani. „Tohtoročná rozlúčka so zimou bola iná tým, že bola opäť taká, ako kedysi. Pred dvomi rokmi vítanie jari odpadlo, minulý rok sa konalo symbolické vynášanie Moreny v kultúrnom dome a tento rok bolo ako tradične, na brehu potoka,“ povedala riaditeľka Osvetového strediska B. Kálmánfiho Katarína Čapuchová. „Je to zrekonštruovaný zvyk. Medzi svetovými vojnami tento krásny zvyk zanikol. Pred pätnástimi rokmi sa nám podarilo zozbierať všetko, čo sa dalo. Neveľmi žili už tí, ktorí tieto obyčaje zažili a presne si pamätali. Mali sme však pesničky a riekanky. Za piesne môžeme vďačiť zberateľovi čívskeho speváckeho dedičstva Bélovi Kálmánfimu. V zbierke Rozmarín zelený sú zachytené. Ženský spevácky zbor ich aj spievaval. Tohto roku sme však boli bez speváčok. Deti sa naučili riekanky. Ja som porozprávala o zvyku. Morenu nieslo päť veľkých dievčat, vždy je vecou prestíže, kto bábku ponesie. Vlani sme Morenu spálili len symbolicky, preto sme ju tento rok mali už hotovú. Nemuseli ju ôsmačky šiť nanovo. Poobliekali sme ju, odniesli k potoku, povyzliekali a zapálili. Takmer zhorenú sme ju hodili do potoka. Rozlúčky so zimou sa zúčastnilo množstvo škôlkarov, všetci školáci, ich rodičia i starí rodičia. Bolo nás spolu takmer 400. V obci s 2500 obyvateľmi je to slušné, nie? Na záver bola party s mastných chlebom. Minulo sa 16 kíl chleba, dva a pol kila masti a 3 kilá cibule. Všetko sa zjedlo do poslednej omrvinky. Aj tie deti, ktoré asi nikdy mastný chlieb nejedia, si pochutili,“ zaspomínala na piatkovú čiernu „nedeľu“ 24. marca Katarína Čapuchová.

V Jášči sa Morena pridružila k deťom

V Jášči Morenu prichystali, obliekli, vynášali a spálili vďaka aktivite Pávieho krúžku a jeho vedúcej Eriky Farkašovskej. Veľký podiel na prípravách mala aj slovenčinárka Viktória Gerstmárová Ečeriová. „Celé podujatie sme uskutočnili v čase pravidelných skúšok Pávieho krúžku, vo štvrtok 23. Marca popoludní,“ prezradila pre čitateľov Ľudových novín hosťujúca učiteľka zo Slovenska v Jášči. Erika Farkašovská hovorila aj o tom, že mytologická bábka zosobňujúca zimu, chlad a choroby vznikla z dreva a zo slamy vďaka šikovným rukám obecných zamestnancov verejnoprospešného programu. Deti pripravili telo a namaľovali smutnú tvár Moreny, poobliekali ju do pekných šiat a pripravili na „poslednú“ cestu. „Deti sa naučili všetky pesničky, ktoré sa počas vynášania Moreny zvykli spievať, napríklad Fašiangy, Turíce, Veľká noc príde... Hovorili sme, o čom je tento zvyk, deti odriekali básničky, riekanky, ktoré sa hovoria počas prípravy na spálenie a hodenie Moreny do vody, básničky o vítaní jari. Urobili sme celý program. Šaty sme Morene požičali zo súboru. Vieme, že sa pred spálením musí zobliecť, takže sme sa nebáli, že zničíme pekný dobrý kroj, ktorý potrebujeme na vystúpenie a jeho strata by bola nenahraditeľná. Dbali sme aj na bezpečnosť, veď nad potokom trčia konáre stromov a nechceli sme, aby sa nejaký porast chytil. Dvaja chlapci v gumákoch stáli vo vode potoka s vedrami, aby v prípade nutnosti mohli okamžite zakročiť ako hasiči. Všetko prebiehalo v bezpečí a pohode. Keď sme sa vrátili do školy, uvarili sme deťom čaj a všetci sme sa pohostili drobnými pagáčikmi. Počasie nám naozaj veľmi prialo, mali sme nádherný čas. Celá škola bola pri tom a aj veľa rodičov. Samozrejme, prítomný bol aj slovenský volený zbor,”informovala nás Erika Farkašovská. Sotva týždeň po vynášaní Moreny sa škola v Jášči už sústreďuje na Veľkú noc. Ako a prečo, o tom sa budete môcť dočítať v jednom z nasledujúcich čísel.

V Šáre vrhli do vody Kyselicu

V Dabaši – Šáre sa lúčia so zimou vždy tradične ako kedysi, na čiernu nedeľu. Slovenská národnostná samospráva v spolupráci so Šárskym pútnickým a osvetovým strediskom sa spoločne podieľali na organizácii populárnej rozlúčky so zimou. Je to program zachovávania starodávnych zvykov Slovákov zo Šáre, na ktorý sa každoročne pripravujú s veľkou úctou k ľudovým zvyklostiam pochádzajúcim ešte z čias pohanstva. Vynášanie zimy z chotára je vyjadrením túžby privolať leto. Podľa kresťanského zvykoslovia je piata nedeľa veľkého pôstu pomenovaná ako smrtná, je tiež smutným pripomenutím dňa, kedy židovská veľrada rozhodla o Ježišovej smrti. V Šáre je zosobnením zimy Kyselica a kadiaľ ju niesli, tam nepríde mor, krupobitie, ani iné prírodné nešťastia, podarí sa začať poľnohospodárske práce a bude bohatá úroda. „Pravidelne dopredu do materských a základných škôl, kde sa učí slovenčina, rozošleme piesne, ktoré budeme spoločne spievať,“ povedala predsedníčka šárskeho slovenského voleného zboru Eva Černáková. „Chceme odovzdať tradičné zvyky a zachovať ich pre budúcnosť. Nech ich poznajú terajšie deti, keď tu už my nebudeme. Účastníkov vynášania Kyselice bolo tohto roku zo dvesto. Medzi nimi boli škôlkari, školáci, ich rodičia, súbory zachovávania tradícií. Dokonca aj konský povoz sa zúčastnil sprievodu. Za ním bolo zavesené kolo, na ktorom tancoval pár vtipne vystrojených bábok. Počas príprav sme tohto roku vypísali súťaž v kreslení pre žiakov nižšieho stupňa Katolíckej základnej školy, ako aj ZŠ Františka Rákocziho II., na tému vynášania Kyselice. Sme veľmi hrdí, že prišlo takmer sto súťažných prác. Vystavili sme ich na paneloch pri národnostnom dome. Vyhlásili sme víťazov v dvoch kategóriách, prváci – druháci a tretiaci – štvrtáci a udelili sme 7 cien. Prialo nám aj počasie, už môže prísť jar,“ vydýchla si s úľavou Eva Černáková zo Šáre.

Erika Trenková

Foto: K. Čapuchová, E. Farkašovská, M. Gogoláková