„Oh, vy dvaja krotkí Tóti moji:
otec a mať, ktorí odpočívate v hluchom
pokoji zeme: váš osirotený syn
sa vždy s vami potešuje...“
(J. Berda: Ďakujem vám za svoj život)

Po maďarsky píšuci Slovák, resp. pôvodom Slovák, inak (nie nami, lež inými) povedané: rodený Tót a pritom významný maďarský literát – povedzme od Petroviča-Petőfiho po Závadu nič mimoriadne. Pre našu národnosť dobre známe zlé-nepriaznivé okolnosti, možnosti (a mohli by sme pokračovať vymenovaním skutočných a domnelých dôvodov) spôsobili, že ani József/Jozef Berda (1902-1966) z Novej Pešti, túlajúci sa často v našom Pilíši, kde je po ňom pomenovaná aj turistická chata, nepísal svoje básne vo svojom materinskom jazyku. Pedig hááát, az angyalát, v maďarčine o. i. tak pekne a s láskou – ako to uvádzame úvodným mottom – sa priznáva k svojej „krotkej fajte“, ktorú spomína aj inde a my nemáme dôvod neveriť „prostému synovi Tótov, ktorý sa vykŕmil fazuľou a zemiakmi na smelé činy.“ (J. Berda: Syn biednych Tótov cíti)

Pred necelým rokom založený Kruh J. Berdu pod vedením Márie Deákovej v jarnom poetickom období vymyslel a v spolupráci so Základnou školou J. Kincsesa v Kestúci a s miestnou slovenskou samosprávou v preplnenom kultúrnom dome tejto podpilíšskej obce aj uskutočnil vynikajúce podujatie: spomienkové literárne pásmo a recitačnú súťaž školákov na počesť J. Berdu. O svojom vzťahu k tvorbe a osobnosti autora hovorili hostia: spisovateľ, publicista a prekladateľ Iván Földeák, básnik a pedagóg Attila Csokonai, básnik Ferenc Ocsovai a novinár, básnik a prekladateľ viacerých veršov J. Berdu Imrich Fuhl. Spomedzi žiakov-recitátorov by sme chceli spomenúť aspoň tých, ktorí si vybrali slovenské verše: Laura Alexandra Petrócziová, Lilla Gaálová a Zoé Czeczeová-Héliová. Na záver pestrého programu kestúcki folkloristi, manželia Alexander a Agneša Kochňákovci dvojjazyčne zaspievali Pilíšsku hymnu.

(-hl)

Foto: Imrich Fuhl

Fotogaléria