Na Katarínu v Šárišápe hrala dychovka. Koncerty sa tam konajú pravidelne, veď Šárišápsku banícku dychovku podporuje aj miestna slovenská samospráva. Podujatie, ktoré nazvali Sviatok hudby, sa konalo v Osvetovom dome, a zišli sa na ňom miestni obyvatelia bez rozdielu na národnú príslušnosť. Veď kto by si nechal ujsť krásny zážitok!

Kapela hrala pod taktovkou Bálinta Drágu. Na koncoročný koncert vybral skladby z najobľúbenejších diel ostatných sto rokov, pretože ako to naši pravidelní čitatelia určite vedia, Šárišápska dychovka má už stotri rokov. Odzneli melódie, ktoré pre orchester napísal József Jurásek, svoje opätovné spracovanie zažila „stará kniha poliek“, viacero kompozícií, ktoré z nahrávok vysielaných v rozhlase podľa sluchu zaznamenal pre budúce pokolenia Ján Malárik starší. Okrem tradičných skladieb zazneli aj populárne šlágre uplynulých desaťročí, akými sú piesne interpretované dnes už nebohou Zsuzsou Cserhátiovou alebo Cohenova balada Hallelujah. Po vynikajúcom koncerte predsedníčka slovenského voleného zboru Katarína Huberová Kisgyőriová spoločne so starostom obce Karolom Kollárom oznámili, že dychovku pozvali na vystúpenie na Slovensko, ako hosťa Prehliadky dychových súborov v Kremnici 20. apríla 2024.

V súvislosti s aktivitami Šárišápskej slovenskej samosprávy sa k nám dostali informácie, že zbor sa neúnavne činí, len sa svojimi podujatiami nechváli. Preto sme sa predsedníčky K. Huberovej Kisgyőriovej opýtali na akciu, ktorá síce bola skôr, než koncert dychovky, ale ešte aj začiatkom decembra na ňu účastníci spomínali. Populárne Slovenské popoludnie organizujú tri roky a na ňom sa obyvatelia niekdajšej baníckej obce zoznamujú so Slovákmi z okolitých, ale i vzdialenejších dedín. Hosťami jesenného Slovenského popoludnia boli Spolok na zachovávanie tradícií Muškát z Čuváru a Spolok na zachovávanie tradícií zo Santova, tanečníci a speváci. Vyhrával tiež nadaný harmonikár Peter Berec. K. Huberová Kisgyőriová prezradila, že populárnou súčasťou popoludnia bola prezentácia ľudového odevu, folklóru a tiež gastronómie. Hovorilo sa aj o vlastných častiach kroja, o rozdieloch, ktoré boli najzjavnejšie, o čepcoch, ktorým sa v Šárišápe hovorí „konť“, slávnostný je biely, vyšívaný, naškrobený a vo všedné dni nosili farebný, bodkovaný, či kvietkovaný. Na ukážku domáce gazdinky upiekli tradičné santovské tvarohové bajgle.

-tre

Foto: K. Huberová Kisgyőriová