Štefan Lami sa narodil 15. októbra 1925 v Pišpeku. Vyrastal v chudobnej slovenskej roľníckej rodine ako druhorodený syn. Mal sotva dva roky, keď mu zomrel otec.

V roku 1932 začal chodiť do šesťtriednej katolíckej školy, kde ho učili po maďarsky. Osemtriedne základné vzdelanie získal až ako dospelý. V lete 1940 prevzal od 70-ročného starého otca gazdovstvo. Ako mladý muž sa zapojil v Érde do hnutia Katolíckej vysokej školy KALOT. V roku 1942 začal skúmať a zapisovať ľudové tance a piesne. O rok neskôr založil tanečnú skupinu v Pišpeku. Stal sa aktívnym tanečníkom Celoštátneho zväzu ľudových kolégií. Keď sa v roku 1948 pod vedením Ivana Szabóa založil Ústredný umelecký súbor Maďarskej ľudovej armády, medzi zakladajúcimi členmi bol aj Štefan Lami. Ľudovému tancu sa profesionálne venoval päť rokov, dva roky bol sólistom súboru.

Oženil sa veľmi mladý. Vzal si Máriu Győriovú, ktorá mu bola vernou družkou do konca života. Vychovali tri dcéry – Moniku, Anku, Esteru – a jedného syna – Štefana.

Už od roku 1946 bol významnou postavou hnutia ľudového tanca. Ako pracovník Osvetového ústavu bol vedúcim odborníkom folklórnych súborov a organizátorom celoštátnych festivalov ľudového tanca.

Po maturite, ktorú získal v dospelom veku, sa prihlásil na univerzitu do Debrecína na aprobáciu osveta – knihovníctvo. Diplom získal v roku 1967. Štefan Lami dlhé desaťročia organizoval kultúrny život Slovákov v Maďarsku v rámci Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku. Z jeho iniciatívy sa rad-radom zakladali folklórne skupiny a pávie krúžky po celom Maďarsku. V roku 1972 vytvoril Literárnu a roku 1982 Vlastivednú a národopisnú sekciu, v druhej pracoval ako tajomník a organizovaním táborov sa zaslúžil o vytvorenie skupinového terénneho výskumu tradičnej kultúry Slovákov žijúcich v Maďarsku. K jeho menu sa viažu početné knihy, štúdie a vedecké publikácie. V osvetovom ústave sa venoval folklórnym skupinám a organizoval celoštátne festivaly. Nacvičoval tance, pripravoval choreografie a publikoval metodiku výučby detských hier.

Štefan Lami bol medzi prvými, ktorí uverejňovali svoje literárne diela v slovenskom jazyku. Jeho tvorba inšpirovala aj iných našich slovenských básnikov a spisovateľov. Bol bádateľom národopisu, zvyky a ľudovú slovesnosť našej národnosti zvečnil vo viacerých knihách. Dlhé roky pomáhal redigovať časopis Národopis Slovákov v Maďarsku. V 70. rokoch začal publikovať svoje rozprávky a anekdoty v našom týždenníku a v ročenke Náš kalendár. Od 80. rokov vychádzali jeho samostatné práce, zbierky balád, rozprávok, zvykov, ľudových hier, piesní a dedinských príbehov. Na základe zážitkov z detstva začal zbierať rozprávky najprv v rodnej obci v Pišpeku a na jeho okolí. Neskoršie pokračoval v zhromažďovaní rozprávok aj v pilíšskych obciach, na Dolnej zemi, potom v boršodských a zemplínskych dedinách. Takto sa v Kestúci náhodou stretol s najlepšou slovenskou rozprávačkou v Maďarsku Máriou Ágfalviovou, rod. Jánskou. Publikácia Drotár podrotuje slnečko obsahuje 70 rozprávok a povestí od tejto rozprávačky.

Medzi obcami, ku ktorým sa viaže zberateľská činnosť Štefana Lamiho, boli zadunajské obce so západoslovenským nárečím: Mlynky, Kestúc a Jášč, obce so stredoslovenským nárečím: Pišpek, Ďurka, Šápov, Šámšonháza, Malý Kereš a Slovenský Komlóš a obce s východoslovenským nárečím: Répašská Huta a Fizér.

„Z mála peňazí mnoho muziky,“ bolo mottom Š. Lamiho, ktorý vedome organizoval ešte aj vo Zväze doškoľovanie mladých, aktívne ich zapájal do národnostného kultúrneho života. Na kultúrnych zájazdoch sa členovia folklórnych skupín alebo divadelných krúžkov mali možnosť predstaviť Slovákom z iného regiónu. Tanečníkom poskytoval odbornú pomoc a pre vedúcich tanečných súborov usporadúval intenzívne letné tábory. Štefan Lami patril medzi prvých, ktorí pochopili, že korene, ktoré nás spájajú s tradičnou ľudovou kultúrou budú modernou dobou pravdepodobne pretrhnuté. Pochopil, že všetko treba zdokumentovať, zozbierať a publikovať. Začínal zberom tancov, ale napokon sa dostal do všetkých možných oblastí ľudovej kultúry a skončil rozprávkami. Najznámejšími publikáciami Štefana Lamiho sú Slovenské ľudové balady v Maďarsku, Rozprávky spod Pilíša, Keď si ja zaspievam, Zbierka slovenských ľudových piesní v Maďarsku a Ľudové rozprávky Slovákov v Maďarsku. Význam jeho širokej bádateľskej činnosti spočíva v tom, že zbieranie materiálu rozšíril na všetky slovenské jazykové ostrovy v Maďarsku, čím vytvoril porovnávací výskum kultúry na týchto jazykových ostrovoch. Aj v pokročilom veku prejavoval záujem o naše spoločné záležitosti a kým mu to zdravie dovolilo, aktívne sa zapájal aj do zberateľskej práce a vedeckého spracovania údajov o kultúre našej národnosti.

Obetavú prácu Štefana Lamiho ocenili viacerými vyznamenaniami. Vyjadrením uznania jeho diela sú Cena výnimočnosti Nadácie za národnostné a etnické menšiny žijúce v Maďarsku, vyznamenanie Zväzu Slovákov v Maďarsku Za slovenskú národnosť, vyznamenanie Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Za našu národnosť ako aj ocenenie Pro Cultura Minoritatum Hungariae. V roku 2013 VZ CSSM rozhodlo o založení Ceny Štefana Lamiho, ktorú získavajú tie súbory, ktoré trikrát po sebe dosiahli zlatú kvalifikáciu na prehliadke Vo víre tanca. V roku 2018 pomenovali po ňom osvetové stredisko v Pišpeku.

Štefan Lami zomrel 14. januára 2010.