Na Ulici Gyékényes nachádzajúcej sa v časti XI. obvodu Budapešti známej ako Albertín sa v sobotu 1. júna konal celodenný program s rôznymi atrakciami. Dopoludnia vystúpili deti z miestnych škôl, respektíve rôzne umelecké skupiny zo Spoločenského domu, či Rozprávkové divadlo.

Popoludnie patrilo tohtoročnému čestnému hosťovi programu, Slovenskej samospráve Nového Budína, ktorá pripravila kultúrne vystúpenie pod názvom Daj Boh šťastia tejto zemi. Po slovenskom národnostnom programe sa na javisku striedala ľudová hudba s muzikálom a tancom, čiže z každého rožka troška.

Predseda Slovenskej samosprávy v Novom Budíne Levente Galda pozval do Albertína Kultúrny spolok pre Mlynky, Spolok Rosička z Maglódu a Slováka z Vojvodiny Pavla Chrťana.

Program sa začal hymnou Slovákov v Maďarsku, ktorej slová hovoria o mieri a spolupatričnosti. Po nej nasledoval krátky rozhovor medzi konferencierom a L. Galdom. Kultúra naše národy skutočne spája, pomáha nám navzájom sa spoznať, zblížiť. Slováci ako jedna z trinástich autochtónnych národností žijú vo všetkých oblastiach Maďarska. Vo svojich odpovediach predseda Slovenskej samosprávy Nového Budína informoval prítomných i o tom, že Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku, hádam nie náhodou, sídli na Fadruszovej ulici v XI. obvode. Ján Fadrusz sa totiž narodil v Bratislave v roku 1858 a bol jedným z predstaviteľov sochárskeho umenia 19. storočia. Venoval sa portrétnemu a monumentálnemu sochárstvu. Levente Galda spomenul aj to, že v XI. obvode žije na základe sčítania obyvateľstva najviac ľudí hlásiacich sa k slovenskej národnosti a ich počet je pomerne stabilný (300 – 400 osôb), čo už po piaty raz dokázalo sčítanie obyvateľstva. Reč bola aj o asimilácii. Tu L. Galda zdôraznil potrebu zachovávania národnostných tradícií, ktoré samé od seba nie sú večné, stávajú sa nimi vďaka nám a nášmu úsiliu zachovať ich. Informoval o 20-ročnej bohatej a rôznorodej činnosti Slovenskej samosprávy v Novom Budíne, o dosiahnutých výsledkoch a o cieľoch, ktoré plánujú uskutočniť v budúcnosti. Po rozhovore nasledovalo vystúpenie Kultúrneho spolku pre Mlynky, ktorý na harmonike sprevádzala Klára Erdélyiová-Molnárová. Členovia 15-ročnej formácie prekrásne spievali viachlasné autentické pilíšske ľudové piesne, dedičstvo po slovenských predkoch.

Kým sa na javisko pripravoval Spolok Rosička, obrátil sa konferencier na členku Kultúrneho spolku pre Mlynky Alžbetu Galdovú s otázkou ako ona pripravuje strapačky, teda bryndzové halušky. Pani Alžbeta prezradila prípravu, čo nám, myslím si, netreba opakovať. Spomenula by som ale, že u Galdovcov halušky miešajú s bryndzou zmiešanou s tvarohom v pomere jedna k jednej a keď sú už hotové a posypané opečenou slaninkou, ešte ich posypú strúhaným syrom a dajú zapiecť.

Maglódska Rosička má na svojom konte už niekoľko prestížnych ocenení. Jej členovia spievajú slovenské piesne, ktoré sa naučili od svojich starých rodičov, zachovávajú tradície a opatrujú ľudové kroje, o ktoré sa starostlivo starajú, a na vystúpenia sa do nich obliekajú. Zhromaždenému publiku predviedol spolok maglódske tance, ktorých choreografmi sú István Kiss a Zoltán Szentesi ml.

Z rozhovoru s Klárou Erdélyiovou-Molnárovou sme sa dozvedeli, že nemá slovenské korene, hoci sa narodila v Níreďháze a tam žijú Slováci známi ako Tirpáci. Jej predkovia pochádzajú zo zemianskeho saského rodu zo Sedmohradska a zo slovenskej časti niekdajšieho Uhorska. Vysvitlo, že nie je hudobníčkou, ale výskumníčkou a zaoberá sa výskumom ľudovej hudby vo výskumnom ústave, ktorý pôvodne založil a istý čas aj viedol Zoltán Kodály. Má obrovské množstvo slovenského materiálu a tiež hudobné dedičstvo iných národností. Ako Klára Erdélyiová-Molnárová v rozhovore povedala, slovenské ľudové piesne majú k maďarským blízko a predsa sa od nich líšia, napr. maďarské ľudovky sú štvorriadkové, slovenské trojriadkové.

Pred ďalším vystúpením Spolku Rosička nasledovala krátka módna prehliadka slávnostných ľudových krojov z Maglódu, o tom, čo a kedy nosili ženy onoho času porozprávala predsedníčka tamojšej Slovenskej národnostnej samosprávy Katarína Hajduváriová.

A skôr než sa na javisko opäť dostavil Kultúrny spolok pre Mlynky, aby zaspieval zopár slovenských evergreenov, položila predsedníčka Slovenskej samosprávy Budapešti Edita Hortiová v spoločnosti Leventeho Galdu tri otázky obecenstvu, aby vysvitlo, či pozorne sledovali slovenský program. Prvá otázka znela: „Od čoho závisí či budú halušky dobré?“ – „Od domácej pani“ – ozvalo sa vtipne z hľadiska, samozrejme, od kvality zemiakov a pomeru zemiakov a múky, bola správna odpoveď. Druhá otázka: „Ako dlho nosia maglódske ženy po svadbe zaujímavú pokrývku vlasov, tzv. bujdoš?“ – do pôrodu, ale maximálne rok. No a napokon: „Ako vyšívajú v Maglóde zástery?“ – do štvorca. Správne odpovedajúci boli odmenení dvojjazyčnýmiknihami.

Súčasťou programu bolo aj umenie kysáčského rodáka Pavla Chrťana, Slováka z Vojvodiny, šéfkuchára, majstra carvingu a insitného maliara, ktorý je v súčasnosti známy ako umelec vyrezávajúci ozdobné prvky z ovocia a zeleniny. Pavol Chrťan predviedol svoje umenie a pred očami divákov vyrezal do melónu očarujúci kvet. Toto umelecké dielo darovala Slovenská samospráva Nového Budína moderátorovi celodenného programu, hlásateľovi relácie Maďarského rozhlasu na stanici Kossuth Attilovi Bőtimu.

Samozrejme, v Albertíne nechýbali ani bryndzové halušky, v Maďarsku známe ako strapačky.

Patrónom celodenného programu s názvom „Albertfalvi mustra“ bol primátor Samosprávy XI. obvodu Budapešti – Nového Budína, Dr. Imre László.

(ĽF)

Foto: autorka