Fantastická atmosféra privítala návštevníkov Slovenského Komlóša, kde sa za augustového predĺženého víkendu počas štyroch dní konal X. Medzinárodný festival dychových orchestrov. Všade, kam ste sa v meste pohli, ste videli ľudí rozprávajúcich sa po slovensky, hudobníkov v parádnych uniformách alebo davy ľudí ponáhľajúcich sa k festivalovým stanom a pódiám. V pondelok 19. augusta popoludní všetci hudobníci pochodovali mestom a hrali spoločne.

V hoteli Komló, ikonickej budove v centre Komlóša, sú vystavené hmotné pamiatky a dokumenty dychového orchestra, fotografie prvých členov a dirigentov (od roku 1969), mnohé denníky orchestra, kroniky z minulosti, kroje účinkujúcich a množstvo fotografií, ktoré zachytávajú šťastný život orchestra z generácie na generáciu. A nespočetné množstvo medailí a certifikátov o uznaní z celého sveta.

„Je to povznášajúci pocit byť medzi týmito predmetmi a spomienkami, krásnymi ako samotný orchester,“ týmito slovami privítal v sobotu 17. augusta účastníkov vernisáže výstavy o histórii 55-ročnej dychovky Ján Klement, ktorý bol sám aktívnym členom tohto hudobného telesa v rokoch 1973 až 1998. Dirigent, zbormajster, vedúci formácie Ján Krcsméri vo svojom príhovore pripomenul začiatky. Povedal, že základom vzniku orchestra v roku 1969 bol sen a vôľa intelektuálov a učiteľov mesta. „Nadšenie bolo bezhraničné, materiálne podmienky, hudobné vedomosti skromné, ale rastúce. Našimi zbormajstrami boli Lajos Komáromi, Mátyás Máté, Gusztáv Géczi a v tom čase naši najaktívnejší mecenáši. Pozorné oči tety Erny Laukovej nás sprevádzajú dodnes, tety Anča Krčmériová a Piroška Malyová nás istotne sledujú z neba“ dodal J. Klement. Potom vymenoval úspechy jednotlivých desaťročí až do roku 1983, keď sa dirigentom dychovky stal J. Krcsméri. Orchester urobil ďalší veľký krok vpred vo svojom profesionálnom vývoji a v roku 1987 podnikol svoju prvú cestu na západ. Svet sa mu otvoril.

„Odvtedy život dychoviek funguje takto: učitelia hudby z hudobnej školy vyberú zo záujemcov skutočné perly a drahokamy, ktoré po získaní príslušných vedomostí odovzdajú malému orchestru, kde ich Gyula Forró vyleští a vybrúsi, aby boli vhodné pre veľký orchester, a potom ich J. Krcsméri navlečie do šperkov orchestra. Zdá sa, že „malý orchester“ žije v tieni úspechu „veľkého orchestra“, ale je to len zdanlivé, pretože deti sú rovnaké. Hodnota práce, ktorú tam vykonávajú, je nevyčísliteľná, pretože oba orchestre žijú v symbióze. Ich jednotlivé koncerty sú profesionálne ozvučené, hrajú krásne a disciplinovane a ich členovia dosahujú vynikajúce výsledky v súťažiach primeraných ich vekovej kategórii.“ J. Klement zhrnul aj úspechy uplynulých tridsiatich rokov, vďaka ktorým má orchester skutočne európske renomé. Zúčastnili sa na nespočetných medzinárodných festivaloch, kde súťažili a merali si svoj talent. Pravidelne sa vracali domov so zlatou medailou a všetky tieto pamiatky sú vystavené na výstave, ktorá oslavuje Komlóšsky mládežnícky koncertný dychový orchester. Hovorilo sa o ich domácich a medzinárodných väzbách, o slovenských tradíciách, o úzkej spolupráci s inými orchestrami, o osobných priateľstvách, napríklad s čestným predsedom Združenia dychových hudieb Slovenska Adamom Hudecom.

„Pretože 55 rokov je takmer 100,“ a mnohí z nich už nie sú medzi nami, spomínali si na nich so sviečkou a kvetom. „Ich duše sú šťastné, že sme tu opäť spolu,“ odznelo na slávnosti. Nech naše spomienky udržia ich mená pri živote.

J. Krcsméri vedie svoj orchester už 41 rokov, Gy. Forró 37 rokov. Okrem ich osobných ocenení sa o každé z vyznamenaní, ktoré sú vystavené, zaslúžili najmä oni. Pre túto vec nasadili svoje životy. Pre orchestre boli rozhodujúcimi a neprehliadnuteľnými osobnosťami. Svedectvom ich vynikajúcej práce ako hudobných pedagógov je mnoho vynikajúcich hudobníkov, ktorí z tejto skupiny vyrástli. Dostať sa v tejto kariére tak ďaleko si vyžaduje veľkú pokoru, obetavosť a nesmierne veľa práce.

Po otvorení výstavy sa na námestí uskutočnil jubilejný koncert Mládežníckeho dychového orchestra a Detského dychového orchestra, ktorý vytvoril neopakovateľnú festivalovú atmosféru pochodmi a predohrami, prezentáciou klasických diel, ako aj ľahších žánrov. Aj nasledujúce dni ponúkali bohaté hudobné zážitky.

Slovenský deň

V nedeľu čakal na účastníkov Medzinárodného festivalu dychových hudieb aj bohatý slovenský program. Predpoludním bola v Dome prírody otvorená výstava prác zo Slovenského výtvarného tábora vo Veľkom Bánhedeši. Na vernisáži sa prítomným prihovoril predseda bánhedešskej slovenskej samosprávy Ján Pepó, a výstavu otvorila výtvarníčka z Nadlaku Mária Štefanková. „Sú to práce, ktoré odhalia našu citlivú dušu. Hoci sme sa stretli z rôznych krajín, v našich dielach sa odzrkadľuje mne tak milá Dolná zem,“ povedala pani profesorka.

Slovenský deň na tržnici usporiadali Nadácia za kultúru dychovej hudby v Slovenskom Komlóši, Únia slovenských organizácií v Maďarsku, Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku a Organizácia komlóšskych Slovákov. Podujatie moderovala Natália Lopušná. Hudobný skladateľ Adam Hudec sa vyjadril nasledovne: „Malé mestečko na juhu Maďarska – Slovenský Komlóš – je už dlhé roky „Mekkou“ dychovej hudby v Maďarsku. Nielen, že majú najlepší 60-členný Mládežnícky orchester vedený dirigentom J. Krcsmérim, ale majú aj veľký Detský dychový orchester, pozostávajúci zo žiakov hudobnej školy. Ja osobne mám s nimi dlhodobú, veľmi kvalitnú a priateľskú spoluprácu. Ako hudobný skladateľ a aranžér aj pre ich orchester, ale aj ako predseda Združenia dychových hudieb Slovenska, či kapelník Malokarpatskej kapely od roku 1990 spolupracujem s nimi na mnohých projektoch. S touto najlepšou slovenskou kapelou sme boli v Slovenskom Komlóši dvakrát účinkovať (tiež aj v neďalekom Nadlaku v Rumunsku), pozvali sme dychové hudby z týchto miest účinkovať do Bratislavy v roku 1990, kde sme spoločne vytvorili skvelý program – Slováci vo svete, ale doma je doma.“

Na javisku v rámci galaprogramu Slovenského dňa vystúpili Mandolínová skupina Tremolo zo Slovenského Komlóša, Dychová hudba Nadlačanka z rumunského Nadlaku, Festivalový orchester FOR Bratislava a Dychový orchester mladých Košice. Na záver dychovky spolu zahrali hymnickú pieseň „Na Kráľovej holi“, ktorú na túto príležitosť zaranžoval A. Hudec, a do programu sa tu zapojil aj Mládežnícky dychový orchester zo Slovenského Komlóša, slávnostný koncert ktorého si mali prítomní príležitosť vypočuť deň predtým.

A v pondelok popoludní, ako už tradične na stretnutiach, všetky kapely pochodovali ulicami mesta. Radostné muzicírovanie si nebolo možné nechať ujsť. Ako to už skôr povedal J. Krcsméri: „Kto je veselý, je muzikant.“ V Komlóši sme v týchto dňoch stretávali len šťastných ľudí.

beol.hu, (BPL)

Foto: FB/Komlósi Média, beol.hu

Fotogaléria