Dňa 31. augusta sa v mestskej časti Nového Mesta pod Šiatrom, v Baňačke, konal Celoštátny odborný deň vedúcich slovenských národopisných zbierok a prevádzkovateľov týchto našich kultúrnych inštitúcií.

Seminár organizoval Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku (ÚKSM) pod vedením Kataríny Királyovej, ktorá otvorila a moderovala podujatie.

Podujatie ÚKSM pozdravili predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Alžbeta Hollerová Račková i slovenský parlamentný hovorca Anton Paulik. Účastníkom konferencie sa prihovorila aj  predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy v Novom Meste pod Šiatrom Júlia Kucziková. V mene hostiteľského mesta účinkujúcich odborného stretnutia pozdravil riaditeľ Múzea maďarského jazyka Péter Nyíri, nastávajúci člen poslaneckého zboru mesta, ktorý zdôraznil význam zachovania nárečia a kultúrneho dedičstva Slovákov. Rozšírená ženská spevácka skupina Rozmarín pod vedením Márie Holodovej prítomným predstavila jedinečnú piesňovú kultúru Baňačky, ktorá je zachytená v publikácii Dedičstvo Baňačky (autorka: Katarína Király) a na cd-nosiči Keť sebe zašpivam...

Ako sa pred podujatím vyjadrila riaditeľka ÚKSM pre Slovenské vysielanie verejnoprávneho rozhlasu, zámerom seminára bolo niekoľko cieľov. Jednak vlani bola dokončená inštalácia interaktívnej Národopisnej zbierky zemplínskych Slovákov v Baňačke a organizátori by ju radi ukázali vedúcim národopisných zbierok z celej krajiny. Hlavnou témou terajšieho odborného stretnutia bola udržateľnosť v našich národopisných zbierkach, najmä tam, kde sú zbierky umiestnené v oblastných domoch, v budovách s ľudovou architektúrou. „Tohto roku, v súlade s výzvou Zväzu oblastných domov a múzeí v prírode, sme sa rozhodli venovať sa aktuálnej problematike udržateľnosti aj na spoločenskej rovine, ale hlavne na rovine životného prostredia. Poskytneme aj praktickú ukážku, ako sa dá požiadavkám doby vyhovieť v našich vlastných podmienkach.“

Do Baňačky očakávali účastníkov odborného dňa z celej krajiny, ale nielen vedúcich oblastných domov. Pozvali aj prevádzkovateľov týchto inštitúcií, zástupcov obecných a miestnych slovenských samospráv, alebo iných subjektov, pretože témy, ktorým sa na odbornom stretnutí venovali, môžu byť užitočné pre všetkých zainteresovaných. V tomto roku mala konferencia 70 účastníkov.

Z békešského regiónu do Zemplína pricestovali malým autobusom. Ako nám prezradila vedúca Regionálneho strediska ÚKSM Hajnalka Krajčovičová, prednášky, ktoré odzneli na seminári boli pre všetkých mimoriadnym prínosom. „Mňa oslovila prvá prednáška Mártona Pacsiku, vedúceho Oddelenia rozvoja Centra múzejného vzdelávania a metodiky Etnografického múzea v prírode zo Senondreja. Analyzoval výskum stavu oblastných domov z hľadiska zelenej udržateľnosti, ktorý organizovalo oddelenie rozvoja. Mňa to veľmi zaujalo, hoci používal prísne odbornú terminológiu. Veľmi sa mi páčila aj prednáška o tom, čo môžu dosiahnuť oblastné domy za udržateľnosť v oblasti životného prostredia. Predsedníčka Zväzu oblastných domov a múzeí v prírode dr. Ibolya Bereczkiová podala prierez z minulosti i súčasnosti v celoštátnom ponímaní a čo plánujú do budúcnosti. Zdôraznila, že napriek tomu, že oblastné domy nemajú vypracovanú stratégiu na poli udržateľnosti, v praxi aplikujú mnohé segmenty zeleného múzea. Páčilo sa mi, že prednášajúci vo svojich príspevkoch nadväzovali jeden na druhého. Jednoznačne najviac si ma získala prednáška etnografky oblastného domu v Gyömrő, referentky Stredomaďarského regiónu Zväzu oblastných domov a múzeí v prírode Ediny Bajnóczyovej-Kovácsovej, ktorá hovorila živo a pochopiteľne o zelených domoch ako o príkladoch udržateľnosti. Jasne poukázala na to, ako túto myšlienku možno presadiť do života. Jej príklad hovoril o repasovaní hrád z obnovenej strechy na iné účely, v ich prípade použitie v bylinkovej záhrade. Hneď som začala „hútať“, na čo použiť u nás brvná zvalenej filagórie. Páčili sa mi odporúčania z praxe. Okrem toho si veľmi vážim možnosť, že sme sa mohli zoznámiť so zbierkou v Baňačke s odborným výkladom. Aj interaktívne hračky majú, aj dom je zelený. Mrzelo ma, že sme sa síce stretli s odborníkmi i laikmi z mnohých osád, tešili sme sa jeden druhému, avšak nikdy nie je dosť času porozprávať sa. Dostali sme veľmi chutný obed, guláš a ich „kvasienke“, tzv. „paroki“, parené buchty plnené slivkovým lekvárom a posypané makom či orechom. Všetko malo lahodnú domácku chuť.“

Aj zo sarvašského regiónu cestovali do Zemplína niekoľko hodín, ale podľa Judity Fábriovej účasť na odbornom seminári bola cenným prínosom. Vedúcu regionálneho strediska ÚKSM najviac oslovilo odporúčanie vysádzať stromy na dvore oblastných domov, veď tieň, ktorý stromy dávajú, by spríjemnil pobyt v týchto domoch. Zdôraznila, že okolo oblastných domov by malo byť všetko zelené, vysadené autochtónne rastliny, aby deťom i dospelým hosťom mohli ukázať, ako sa v minulosti diali veci. „My v našom regióne máme oblastný dom len v Sarvaši. V iných obciach síce máme zbierky, ale tamojší nechcú oblastný dom, lebo sa cítia byť starí na zodpovednosť starať sa o oblastný dom. Nemá tam kto robiť správcu. Priestory využívajú na spoločenské dianie našej národnosti, stretávajú sa tam skoro každý týždeň, varia lekvár, „sapún“ (mydlo) atď.“

Z novohradskej župy prišla na odborné stretnutie do Baňačky aj Terézia Nedeliczká. Vedúca regionálneho strediska ÚKSM bola unesená organizáciou, náladou, informáciami, vôbec všetkým, čo videli a počuli. Páčili sa nielen jej, ale aj prevádzkovateľom oblastných domov v Alkári, Agárde a Veňarci. „Zelená téma sa mi veľmi páči. Autentická, aké rastliny a ako pestovali v minulosti. Nepáči sa mi, keď umiestnia muškáty na rebrinák. To nie je autentické, skutočné. Činnosť by mala byť reálna, uveriteľná. Záhrada, sad, ovocné stromy. Okrem toho, plne súhlasím, že režijné náklady na prevádzkovanie budov, kde je národopisná zbierka, by mali byť optimálne znížené. Oblastné domy sú v rukách slovenských národnostných zborov, pre všetkých je dôležité, aby boli náklady na energie, pokiaľ možno najvýhodnejšie. To znamená, že by mali byť inštalované solárne panely. Keď sa nedajú dať na oblastný dom, tak by mali byť uložené na vedľajšiu budovu, ako to vyriešili aj v Baňačke. Výborné boli praktické príklady. A čo ma naozaj chytilo, a nielen mňa, navzájom sme si to opakovali, to bola veta dr. Ibolye Bereczkiovej. Hoci to nevymyslela ona, povedala to tak, že nás priam zasiahla. Upozornila nás na dôležitosť zviditeľnenia sa. Povedala: Keď nepodávaš o sebe správu, neexistuješ! Kládla nám na srdce, aby sme o svojej činnosti informovali médiá. Dôkladne a hneď, bez meškania. A môžeme tvrdiť, že nemáme čas venovať sa mediálnemu propagovaniu samých seba. Keď ťa nevidno, neexistuješ, to sme si opakovali. Tak je to. Vieme to, ale nerobíme to. Mali by sme to robiť, ako celebrity.“

„Aby odborné podujatie bolo pre všetkých účastníkov príjemným zážitkom, to vyžaduje výbornú organizáciu, čo je množstvo práce v zrýchlenom tempe,“ povedala nám spolupracovníčka ÚKSM Zuzana Xénia Szabová. „Chcela by som sa preto poďakovať miestnym mladým ľuďom za pomoc, ktorú nám nadšene poskytli, od kosenia trávnika až po úpravu okolia, prestretie stola, obsluhu a upratovanie na záver.“

Samozrejme, pochvala a poďakovanie patrí aj členom Ženskej speváckej skupiny Rozmarín. To, že krásne spievali na úvod podujatia, mohli účastníci oceniť potleskom. Od členky speváckej skupiny Kataríny Krafčenkovej sme sa dozvedeli nasledovné informácie: „Zaspievali sme miestne ľudové piesne, hlavne po slovensky, ale aj tie so zmiešaným textom ako Elmegyek én Debrecenbe, ďaleko, ďaleko, ďaleko... V tento deň sme boli ešte zodpovedné za veľmi dôležitý bod programu, za obed pre účastníkov seminára. Prichystali sme gulášovú polievku a parovňiki, parené buchty, typické pre náš región. Môžu byť posypané makom alebo orechami. Staršie ženičky pod vedením vedúcej skupiny Márie Holodovej 300 parovnikov zamiesia, naplnia a naparia aj so zavretými očami. Nové členky skupiny sa šikovne zhostili varenia gulášovej polievky. To, že každému chutilo, sme usúdili podľa intenzívneho cinkania lyžíc o taniere. To nás uspokojilo, veď nie sme profesionálne kuchárky.“

Účastníci odborného stretnutia si po obede pozreli Národopisnú zbierku zemplínskych Slovákov s výkladom kurátorky výstavy Kataríny Királyovej, novostavbu spoločenského priestoru regionálneho strediska Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku a kostol archanjela Michala za sprievodu gréckokatolíckeho kňaza Benedeka Szikoru.

Erika Trenková

Foto: Imrich Fuhl

Fotogaléria