Nádvorie kaštieľa Tahyovcov v Ďurke 31. augusta lákalo malých aj veľkých. Miestna slovenská národnostná samospráva totiž usporiadala v poradí 4. ročník Dňa rodiny. Poldňová akcia sa začala dvojjazyčnou bohoslužbou v miestnom evanjelickom kostole. Slovo božie po slovensky kázala Diana Selmecziová Füzéková, ktorá pochádza z Dunajskej Stredy a už 17 rokov pôsobí v Dunaeďháze, a po maďarsky miestna farárka Anna Rosenbergerová Babková.

Po bohoslužbe sa na miesto konania Dňa vybral krojovaný sprievod. Na jeho čele hrala kapela. V kaštieli už boli pripravené drevené hračky, v remeselníckej časti dvora záujemcovia mali možnosť vytvoriť hlinené taniere, kožené retiazky, vyšívať a tkať. Šikovnejší si vyskúšali aj pradenie nití. Pohybovo nadaní sa zabávali v škole tanca na hudbu kapely Benceho Pálháziho a jeho bandy, kto chcel sedieť, počúval rozprávky od ľudovej rozprávkarky Sarolty Cerovszkej. Po každom príbehu plného čarov a zaujímavých bytostí bol kvíz v slovenskom jazyku. Kto ho správne vyriešil dostal darček. Športovo založená mládež mala možnosť zdokonaliť sa v lukostreľbe. Popoludní sa na hlavnom pódiu začala detská hra Muzikanti z Brém. Interaktívna inscenácia Maďarského ľudového hudobného divadla sa deťom veľmi páčila. Na zážitky bohatý deň vyvrcholil vystúpením Tanečného súboru Tešedík zo Sarvaša. Sprievodnými programami podujatia boli výstava ľudových predmetov a krojov v aule kaštieľa s veľavravným názvom Remeslá a súťaž vo varení, v ktorej Združenie na zachovávanie tradícií získalo bronz so slovenskou zemiakovou polievkou s párkami, striebro putovalo členom Rómskej národnostnej samosprávy, ktorí navarili perkelt s domácimi cestovinami. Prvenstvo si vybojovala skupina Nemeckej národnostnej samosprávy tradičným nemeckým gulášom.

„Veľmi ma potešilo, že som medzi ľuďmi videla aj takých, ktorí nepochádzajú z Ďurky. Prišla napríklad jedna rodina z Budapešti, ktorá sa o podujatí dozvedela z plagátu vyloženého v Čuvári. Na konci dňa ma matka oslovila a poďakovala sa. Chválila pohostinnosť a profesionálnu organizáciu. Jedna ďurčianska rodina zase vychvaľovala rodinnú atmosféru. Takéto ohlasy vedia človeka povzbudiť, dodajú veľa síl. Sú dôkazom toho, že sa oplatí usporadúvať takéto podujatia. V dnešnom rýchlom svete, v ktorom nás ovládajú počítače a telefóny, pokladám za mimoriadne potrebné spomaliť a prežívať okamihy. Práve toto som videla na Dni rodiny. Tešilo ma, že bol záujem nielen o drevené hračky, ale ľudia si prisadli aj k remeselníkom. Verím, že vlastnoručne vyrobené predmety im budú peknou spomienkou na tento deň,” povedala Gabriela Berkiová Nagyová.

Predsedníčka miestneho slovenského zboru prezradila, že samospráva je otvorená na všetko, čo slúži v prospech národnosti. „Keď nám dovolia financie, s radosťou sme spoluorganizátormi podujatí, ktoré sú zamerané na národnostnú kultúru. Veľmi dobre spolupracujeme s obcou, ale aj s rómskou a nemeckou samosprávou. Bohužiaľ, posledná sa v ďalšom cykle nezaloží, ale verím, že bude existovať aspoň nejaké združenie. Každý rok mávame tri veľké podujatia. Jedným z nich je spoločenská zábava vo voľnej prírode, tzv. Gosztonyiho národnostný piknik. Pôvodne ho organizovala obecná samospráva a prebiehal úplne v inej forme. Na našu iniciatívu sa stal národnostným a hneď dostal iný nádych. Vďaka pikniku sa posilnila spolupráca nielen medzi samosprávami, ale aj medzi ľuďmi. Hlavne po koronavíruse bolo cítiť, že obyvatelia potrebujú takýto program. Druhým podujatím je Deň rodiny a tretím je ples, ktorý organizujeme koncom novembra. Samozrejme, keď nás vyhľadajú, veľmi radi ideme aj do škôlky či školy, kde sa rozprávame s deťmi o tradičných slovenských kultúrnych hodnotách, učíme ich piesne, tancujeme, hráme sa s nimi staré ľudové hry. Zvykneme usporiadať aj súťaž, v ktorej žiaci a škôlkari majú za úlohu napísať alebo nakresliť, čo pre nich znamenajú významné dni ako napríklad Turíce či Veľká noc. Keďže obyvateľstvo Ďurky sa stále mení, naša samospráva dúfa, že prostredníctvom týchto akcií dokáže osloviť aj nových a pomôže, aby sa v nich vytvoril pozitívny vzťah k slovenskej národnosti v obci,” zmienila sa G. Berkiová Nagyová. Informovala, že podľa posledného sčítania obyvateľstva je Ďurka piatou najslovenskejšou obcou Peštianskej župy.

Predsedníčka, ktorá päť rokov stojí na čele ďurčianskej Slovače, hovorila aj o tom, že v ďalšom cykle si do poslaneckého kresla sadnú dvaja mladí: Bálint Juhász a Csenge Strihovaneczová. „Veľmi sa teším na nových členov. Oni ešte chodia na univerzitu, ale sú veľmi oduševnení. V ďalšom cykle by sme chceli dosiahnuť, aby sme spolupracovali aj s ostatnými spolkami a združeniami v obci. Bolo by dobre, keby sa nám podarilo vybudovať vzťah, aký máme napríklad s miestnym evanjelickým zborom. Spolu sme uskutočnili jarnú remeselnícku dielňu, v letnom evanjelickom tábore sme mládeži prednášali o starých zvykoch, učili deti tance a piesne. Dvojjazyčná bohoslužba sa dnes veľmi vydarila, ale zatiaľ ju neplánujeme zaviesť týždenne, len pri významných príležitostiach,” podelila sa predsedníčka o krátkodobé plány po založení novej slovenskej samosprávy. S radosťou konštatovala, že po dlhšej odmlke sa v tomto roku obnovilo Združene na zachovávanie tradícií. „Som členkou predsedníctva. Vidím v ňom veľký potenciál. Národnostné bytie je inherentnou súčasťou koloritu obce, isté časti kultúry, gastronómie a folklóru sa stali každodennými v našom živote, a chceme, aby sa prehĺbili,” dodala G. Berkiová Nagyová. Poznamenala, že slovenská samospráva sa uchádzala aj o granty pri Fonde Sándora Csoóriho, aby sa mohla založiť folklórna skupina, ktorou by sa ďurčianske národnostné zvyky stali dostupné pre širokú verejnosť. Predsedníčka si je vedomá toho, že nebude jednoduché rozbehnúť takéto teleso, ale verí tomu, že pomocou grantov, aktivistov a neúnavnej sily predsedníctva sa to podarí.

(ar)

Foto: autor

Spoluorganizátormi Dňa rodiny v znamení tradícií boli Obecná samospráva v Ďurke, Združenie na zachovávanie tradícií a Verejnoprospešná nadácia Zväzu Slovákov v Maďarsku.