luno.hu | OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny

Switch to desktop Register Login

Alžbeta Uhrinová: Súčasná slovenská jazyková situácia v Maďarsku

SlovJaz12Mad-01 

Recenzia Dagmar Márie Anocovej

Kniha Alžbety Uhrinovej Súčasná slovenská jazyková situácia v Maďarsku, ktorá vyšla v roku 2011 vo Vydavateľstve Ivana Krasku v Nadlaku ako pekný príklad cezhraničnej, európskej a slovenskej spolupráce, poskytuje konkrétne údaje, informácie vystihujúce špecifiku skúmaných javov, fundovaný vedecký komentár a interpretáciu zistených faktov, čím je dôležitým prameňom pre poznanie Slovákov v Maďarsku, ale z druhej strany je aj dobrým zdrojom pre bádateľov alebo záujemcov o jazyk a život dolnozemských Slovákov a zároveň závery, pokiaľ ide o život menšinovej komunity vo väčšinovom prostredí vôbec, jej dávajú širšiu teoretickú platnosť.

Ako sa uvádza v medailóne o autorke (str. 155), v súbore nájdeme viaceré články a štúdie, ťažšie dostupné príspevky, sumarizujúce štúdie a závery, výsledky viacročného sociolingvistického výskumu v rámci realizácie jazykového programu Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku. Niektoré z týchto prác odzneli aj na rôznych konferenciách doma a v zahraničí (Bibliografické údaje zverejnených štúdií a článkov, str. 153-154).

Štruktúra knihy ozrejmuje oblasti výskumného záujmu autorky, obsah je zostavený podľa postupu od užšej geokultúrnej i prakticko-teoretickej oblasti k širšej, tak ako svoje výskumy autorka začala vo svojom rodnom meste, v Békešskej Čabe, pokračovala v Békešskej župe, neskôr ich rozšírila na slovenské jazykové ostrovy v Maďarsku.

Na začiatku (Na úvod, str. 7-8) autorka ozrejmuje svoj autorský zámer zmapovať, zdokumentovať a opísať súčasnú jazykovú situáciu v Maďarsku, používanie slovenského jazyka v druhej polovici 20. storočia a na začiatku 21. storočia. Ako hovorí, v publikácii sú charakterizované hlavné komunikačné sféry, bilingvizmus Slovákov v Maďarsku, proces vývinu slovenčiny, ambivalentný stav výmeny jazyka. Treba však poznamenať, že motiváciou vzniku tejto publikácie však nebol iba vedecký, takpovediac objektívny záujem, ale aj citový, emocionálne naviazanie na tradície. Autorka sa vyznáva, že chcela „prejaviť úctu Slovákom v Maďarsku, ktorým sa i napriek tomu, že ich počet počas viac ako tristoročnej histórie výrazne poklesol, podarilo zachovať zvyky, tradície a jazyk svojich predkov až dodnes.“ A v tomto svetle treba chápať aj venovanie tejto knihy vlastnej dcére ako v istom zmysle odovzdávanie tradície. A taktiež v tomto zmysle treba čítať aj mottá prevzaté zo záznamov prejavov respondentov počas výskumu v teréne o úlohe jazyka, inteligencie a o zodpovednostiach za materinský jazyk a kultúru, ktoré autorka symbolicky uvádza na začiatku každej časti.

V prvej časti (Z výskumov v Békešskej Čabe) skúma aspekty jazykových fenoménov v Békešskej Čabe: Z výskumu používania slovenčiny v Békešskej Čabe; O jazykových postojoch Čabänov k materinskému jazyku; Vedecko-publikačná činnosť čabianskej slovenskej inteligencie v období 1980-1997 so zvláštnym zreteľom na tradičnú kultúru a jazyk v zrkadle bibliografie; Analýza slovenských textov komunálnych volieb 1998 v Békešskej Čabe; Názvy ulíc a námestí v meste Békešskej Čabe.

V druhej časti (Z výskumov v Békešskej župe) uvádza práce, ktorých predmetom sú aspekty zistené v širšom areáli: Používanie slovenského jazyka v Békešskej župe; O jazykovej kultúre Slovákov v Békešskej župe; Dimenzie jazykovej inakosti v Slovenskom Komlóši.

Tretia časť spája materiály, ktoré vznikli ako výstupy z vedeckého projektu (z výsledkov projektu Slovenský jazyk v Maďarsku): Možnosti používania slovenského jazyka v Maďarsku; Slovenská jazyková situácia v Maďarsku; Niektoré súvislosti slovenskej komunikácie v Maďarsku; Používanie slovenského jazyka v najnovších inštitúciách v Maďarsku; Jazykové postoje Slovákov v Maďarsku k spisovnému jazyku v zrkadle empirických výskumov; Slovenský jazyk v Maďarsku očami vedúcich predstaviteľov našej národnosti; Najdôležitejšie faktory zachovania slovenského jazyka v Maďarsku.

Posledná, štvrtá časť predstavuje ukážky z jej ďalších bádateľských záujmov, ktoré sú tiež späté so slovenským jazykom, keďže Alžbeta Uhrinová ako dlhoročná riaditeľka Ústavu a potom výskumníčka mala príležitosť pracovať na viacerých výskumných témach, Ukážky z ďalších výskumov (O lingvistických výskumoch Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku; Možnosti štúdia slovenského jazyka v Maďarsku; Motivácie učenia sa slovenského jazyka v dospelom veku).

Jednotlivé kapitoly prostredníctvom starších a novších empirických výskumov v teréne opisujú súčasnú slovenskú jazykovú situáciu v Maďarsku, prehlbujú poznanie slovenského jazyka a jeho fungovania v inoetnickom, maďarskom jazykovom prostredí. V knižke sa vydeľuje zaujímavý postreh a zároveň sa potvrdzuje, pokiaľ ide o komunikáciu v slovenčine, istá ambivalentnosť slovenčiny v Maďarsku, v tom zmysle, že v istých komunikačných sférach slovenčina ustupuje (súkromná sféra, cirkev) ale v iných (spoločenská sféra) jej zástoj rastie (zdôraznila DMA).

Takýmto spôsobom kniha Alžbety Uhrinovej prispieva k poznaniu života a kultúry Slovákov v Maďarsku, predovšetkým (slovenského) jazyka, ktorým komunikujú.

Pre informáciu čitateľa je pripojená stať O autorke a na zadnej obálke krátke posudky podpísané doc. Dr. Dagmar Máriou Anoca z bukureštskej univerzity, Doc. Dr. habil. Máriou Žilákovou, PhD z budapeštianskej univerzity a prof. PhDr. Slavomírom Ondrejovičom, DrSc z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra v Bratislave, ktorého riadky, ako riaditeľa najvyššej jazykovednej inštitúcie v slovakofónnom priestore, teda najvyššej autority v tomto ohľade, reprodukujeme: „Monografia Alžbety Hornokovej (občianske meno autorky) Súčasná slovenská jazyková situácia v Maďarsku predstavuje vydarený súbor štúdií, ktorý je dobrým doplnkom k doterajšiemu poznaniu slovenského jazykového sveta. Monografia pomerne systematicky mapuje problémy slovenského jazyka a jeho fungovania v Békešskej Čabe, v Békešskej župe i v Maďarsku vôbec. Mimoriadne zaujímavé sú výskumy, v ktorých sa zisťuje postoj hovoriacich k slovenskému jazyku, osobitne k spisovnej norme, resp. k norme slovenského jazyka na území materského štátu. V iných štúdiách sa s nadhľadom hodnotí kultúra slovenského jazyka v Maďarsku, ale odhaľuje aj záves, ktorý zakrýva život Slovákov v Maďarsku a život slovenského jazyka na totmo území pre tých, čo sa naň dívajú z väčšej diaľky.“

Dagmar Mária Anoca