V uplynulých rokoch sme boli svedkami úsilí o objavovanie a zároveň popularizovanie málo či menej známych udalostí a osobností slovenského etnika v dejinách hlavného mesta Uhorska, respektíve Maďarska.

Úvodom tohto procesu bol zborník materiálov z konferencie Kultúrne dedičstvo budapeštianskych Slovákov v roku 1997. Nateraz posledným aktom tohto druhu je sympózium na počesť učiteľa a hudobného skladateľa Ľudovíta Izáka (1862-1927), ktoré sa konalo v Slovenskom inštitúte v Budapešti. Na jeho organizovaní sa podieľal Výskumný ústav Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku. Sympózium otvorila riaditeľka SIB Jana Tomková, ktorá medzi prítomnými privítala vnučku Ľudovíta Izáka Danicu Štubňovú. Podujatie moderovala riaditeľka VÚ CSSM Anna Kováčová.

Ľudovít Izák, ako uviedla vo svojej prednáške kulturologička Anna Kováčová, počas tridsiatich rokov svojho pôsobenia v Budapešti sa uviedol ako emblematická postava slovenskej peštianskej komunity. V rámci svojho účinkovania sa pričinil o rozvoj kultúrnej činnosti krajanov. Zastával funkcie v ženskom a Slovenskom spolku, viedol spevácke zbory a divadelné súbory, vynikol ako zberateľ slovenských piesní, hudobný skladateľ a pedagóg. Pre Slovenský spolok upravil 170 piesní. A napokon redigoval aj časopis Zornička. Jeho pôsobenie sa viaže k Lutherovmu dvoru na Kerepešskej ceste, terajšej Rákócziho triede, kde vyvíjal aktivitu medzi evanjelickými veriacimi. Jeho význam ako organizátora spoločenského a kultúrneho života nesporne prerastá rámec hlavného mesta.

Historik Iván Halász poukázal na pôsobenie Ľ. Izáka na cirkevnej pôde, kde ho viazali rodinné zväzky s evanjelickým biskupom a spisovateľom Danielom Bachátom-Dumným.

Obidvaja vytvorili ojedinelé dielo. Na rozdiel od Bacháta, ktorý sa nedožil prevratu, Izák prežil udalosti v roku 1918 a dve revolúcie v Budapešti. Tieto zmeny pociťoval komplikovane a neľahko, kým osud jeho potomkov bol ešte zložitejší. Rozpad Uhorska znamenal prelom v živote slovenskej society, ktorá sa takto nevyhnutne ocitla v diaspore.

Izákovým následníkom po jeho odchode do vlasti sa stal Martin Morháč, ktorý však už nedokázal obnoviť niekdajšiu dynamiku slovenského spoločenstva.

O časopise Zornička, ktorý redigoval Ľ. Izák v rokoch 1908-1914 hovoril historik Jozef Demel. Konštatoval, že zrušenie troch slovenských gymnázií v Uhorsku bolo citlivým úderom pre slovenské školstvo a spomenutý časopis mohol túto stratu suplovať iba čiastočne. Ako tomu nasvedčoval aj obsah, časopis bol od začiatku zameraný národne v Štúrovom duchu. Redaktor v ňom publikoval aj úvahu Júliusa Bottu Slováci a vývin ich národného povedomia. Pokiaľ ide o čítanie pre mladých, v Zorničke vychádzali spravidla len české a ruské rozprávky. V treťom ročníku dominujú na jej stranách slovenskí spisovatelia, ako Daniel Lichard, Jonáš Záborský, Samo Chalupka.

O pomeroch v slovenskej evanjelickej cirkvi referoval László Matus. Uviedol, že svetskí vedúci maďarského zboru iniciovali zjednotenie maďarskej, nemeckej a slovenskej evanjelickej cirkvi, vytvorenie dušpastierskych obvodov na územnom základe a so spoločnou administratívou. Tento plán sa stal predmetom rokovania synody v roku 1913, ale v dôsledku nasledujúcich udalostí vo svete sa neuskutočnil. Niektorí slovenskí predstavitelia boli presvedčení, že jediným cieľom synody malo byť zrušenie slovenského zboru a získanie jeho majetku. Je pritom známe, že tento zbor vtedy vlastnil 60 percent nehnuteľností evanjelickej cirkevnej komunity Peštianskej župy.

V záverečnej časti sympózia kulturológ Ladislav Lenovský z Univerzity Konštantína filozofa v Nitre predstavil publikáciu Anny Kováčovej pod názvom Ľudovít Izák - emblematická postava peštianskej slovenskej spoločnosti vydanú pri príležitosti 150. výročia jeho narodenia a 85. výročia smrti. Rečník ocenil autorkinu snahu podať konkrétne fakty a reálny obraz slovenskej society vedenej a formovanej prominentnými osobnosťami, jej úspechy i neúspechy. Osobitne zdôraznil, že autorka lokalizuje spoločenský život tej doby. Pripomenul, že Ľ. Izák si bol veľmi dobre vedomý úlohy spevokolov, keďže v speve sa vyjadruje duch národa.

O publikácii A. Kováčovej sa svojimi poznámkami uznanlivo vyslovil László Kovács, ktorý uviedol aj zopár podrobnosti z Izákovej korešpondencie.

(kní)