Stáva sa, že naša redakcia neskoro, alebo sa vôbec nedozvie o publikáciách slovenských samospráv v krajine. Napriek tomu, že tieto knižky alebo brožúry sú dôkazom agility, pracovitosti tamojšej Slovače, a my by sme ich s radosťou predstavili aj širšej verejnosti, skromní vydavatelia nás zabudnú o nich informovať.

Tak sa stalo aj v prípade Veľkej Tarče. Publikácia s názvom Kalendár 2019 – Veľká Tarča v obrazoch sa len čírou náhodou dostala do našich rúk, pričom ju pokladáme za výbornú iniciatívu, či koncept obohacujúci národnostnú kníhtlač Slovákov v Maďarsku.

Tentoraz však nejde o ojedinelý projekt slovenskej samosprávy obce v Pripeštianskom regióne. Pod jej dohľadom v roku 2004 uzrel svetlo sveta dvojjazyčný fotoalbum s názvom Veľká Tarča v obrazoch, o štyri roky neskôr Perličky z Veľkej Tarče. Až vlani v decembri si záujemcovia mohli zalistovať v najnovšej, síce útlej, ale obsahovo hodnotnej knižke.

Redaktori Ľudových novín veľmi dobre vedia, čo znamená zostaviť ročenku, ako trebárs 250-stranový Náš kalendár, a uvedomujeme si, že publikácia podobného charakteru, hoci aj s menším počtom strán, je podobne veľký čin, lebo na danej ploche treba zachytiť celoročnú aktivitu Slovákov žijúcich v danej lokalite, ako aj uvádzať informácie, vďaka ktorým sa záujemca počas celého roka s radosťou do nej začíta.

Upriamime teda pozornosť len na niekoľko maličkostí so snahou prispieť k dokonalosti. Nie je totiž našou úlohou, aby sme kritizovali výsledok jedného výborného nápadu, ktorý finančne podporili Ministerstvo ľudských zdrojov a Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku. Práve naopak.

Rozhodli sme sa osloviť hlavnú gestorku vydania, predsedníčku miestnej slovenskej samosprávy Katarínu Slaukovú a jej výpoveď sme doplnili vlastným názorom. Povedala nám, že väčšina fotografií pochádza z dočasných výstav Národnostných dní. Autori publikácie výber fotografií zverili na zodpovedného redaktora 36-stranovej farebnej brožúry.

Podľa nás na titulnej strane vyobrazená Veľká Tarča v nočnom osvetlení nie je najhoršou voľbou, ale pôsobí dosť tmavo a dojmom akéhosi programového prospektu na daný kalendárny rok. Úvodné slová starostu Sándora Rimócziho sú veľmi milé, ale tretí jazyk pôsobí rušivo, lebo na ostatných stranách sa nič vo fínčine neuvádza. Vzhľadom na to, že dielo vzniklo v spolupráci dvoch domácich samospráv, toto riešenie dozaista znamená nejaké posolstvo. Je tým známa spolupráca fínskeho a veľkotarčianskeho evanjelického zboru, ako aj spoločné akcie, o ktorých sme písali aj my na stránkach nášho týždenníka.

Otázku prečo práve formát A5 zodpovedala predsedníčka s tým, že sa inšpirovali známou ročenkou z prvej polovice minulého storočia v Maďarsku „Képes kalendárium“ (Obrazový kalendár), ktorý obsiahlejšie opisoval činnosti v danom mesiaci a prinášal príjemné čítanie na voľné chvíle.

Ani Veľkotarčania nenechali nič na náhodu a doplnili Kalendár 2019 pranostikami, či zaujímavými informáciami, ktoré zozbierala učiteľka, spoluzakladateľka miestneho Obecného múzea Margita Molnárová Hajdúová. Toto všetko doplnili fotografiami z činnosti samosprávy, aby predstavili novým obyvateľom, či turistom národnostný život v obci.

K. Slauková prezradila, že ako osoba zodpovedná za vydanie si uvedomuje jazykové a fotografické nedostatky, ako aj nie vždy vydarenú štruktúru publikácie, ale verí, že sa zdokonalia. Budúcoročný kalendár by chceli rozšíriť o slovensko-maďarské krstné mená. Ďalším netajeným plánom slovenskej samosprávy je vydanie nástenného obrazového kalendára na rok 2020 zachytávajúceho jej celoročnú činnosť, ktorý by predstavili širokému publiku na jesennom štvrťstoročnom Národnostnom dni.

AR

Foto: autor