Po niekoľkotýždňovej pauze, na radosť členov zboru, sa 28. júla v kaplnke Slovenského evanjelického cirkevného zboru v Lutherovom dvore v Budapešti uskutočnila dvojjazyčná ekumenická bohoslužba.

Služby Božie slúžila po maďarsky teologička Aranka Várócziová, presbyterka Andrea Kiss-Kohut sa postarala o slovenské slovo: čítala z evanjelia Lukáša a v jej podaní odznelo aj Apoštolské vyznanie viery v slovenčine. Hudbou, ako zvyčajne, poslúžil kantor János Bacsi.

Za základ kázne si sestra teologička vybrala úryvok z prvého listu Korintským: „Nechcem však, bratia, aby ste nevedeli, že naši otcovia všetci boli pod oblakom, všetci prešli morom, všetci boli pokrstení v Mojžiša v oblaku a mori, všetci jedli ten istý duchovný pokrm a všetci pili ten istý duchovný nápoj, pili totiž z duchovnej skaly, ktorá šla za nimi, a tou skalou bol Kristus: ale vo väčšine z nich nemal Boh zaľúbenia, lebo zahynuli na púšti. A toto stalo sa (výstražným) príkladom pre nás, aby sme neboli žiadostiví zlého, ako aj oni boli; ani nebuďte modloslužobníkmi, ako niektorí z nich, ako je napísané: Posadil sa ľud, aby jedol a pil, a vstali, aby sa zabávali; ani nesmilnime, ako niektorí z nich smilnili, a padlo ich za deň dvadsaťtritisíc; ani nepokúšajme Pána, ako (Ho) niektorí z nich pokúšali, a zahynuli od hadov; ani nereptajme, ako niektorí z nich reptali, a zahynuli od zhubcu. Toto sa im prihodilo ako príklad, a nám, ktorých zastihol koniec sveta, je to napísané na výstrahu. A tak, kto si myslí, že stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol. Pokušenie, ktoré vás zachvátilo, je len ľudské, ale Boh je verný, On nedopustí pokúšať vás nad možnosť, ale s pokušením spôsobí aj vyslobodenie, aby ste ho mohli zniesť.“ (1Kor10, 1-13)

Aranka Várócziová začala svoju kázeň nasledujúcou myšlienkou: „Napriek veľkým horúčavám sa veľa ľudí vydáva na cestu aj v týchto týždňoch. Napadlo mi, že by sme dnes mohli aj my trochu cestovať, a to v myšlienkach, v duchu.” Vrátiac sa do minulosti si sestry a bratia v sprievode teologičky pripomenuli putovanie Izraelitov púšťou, nahliadli do života zboru v Korinte a vrátili sa do súčasnosti, aby pocestovali trochu v sebe, okolo seba. Aranka Várócziová upriamila pozornosť na to, ako dobre bolo vidieť Izraelčanov spolu, v jednote, v jednote s Bohom. Božská prozreteľnosť nespočíva len v tom, že pomocou zázraku uspokojí telesný hlad, ale dáva aj duchovný pokrm. Avšak v púšti sa dostáva do popredia aj správanie ľudí: reptanie, modloslužba smilstvo, chaos, zmätok, neposlušnosť a ich následky, je tu kontrast medzi správaním ľudí a tým, čo Boh dáva. Čo je poučením pre nás? Nerobme tie isté chyby. Buďme verní Pánovi, a to aj v časoch, keď sme trúfalí vo viere a v našich životoch. Príklad Izraelitov ukáže, že tí, ktorí existujú v Božej prozreteľnosti, v nej nemôžu zostať, ak nie sú verní. Poukazuje na to aj apoštol Pavol, keď vraví: „Kto si myslí, že stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol.”

Po bohoslužbe, ktorú organizačne zabezpečila Slovenská samospráva VIII. obvodu Budapešti na čele s Monikou Szelényiovou, nasledovalo skromné pohostenie, po ktorom veriaci zotrvali v priateľských rozhovoroch.

(kan)

Foto: autorka