Konferencia ZSM v Mlynkoch

Uctením pamiatky v tomto roku zosnulých významných osobností Slovákov v Maďarsku – Gizely Molnárovej a Alžbety Ančinovej – sa začala tohoročná konferencia Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) Ako ďalej Slováci? v Mlynkoch 18. novembra.

Následne predsedníčka ZSM Ruženka Egyedová Baráneková odovzdala pamätný darček dcére G. Molnárovej a vedúcej Slovenského pávieho krúžku v Mlynkoch Kataríne Szivekovej. Ako sme sa dozvedeli, páví krúžok aj na počesť G. Molnárovej dostal v tomto roku vyznamenanie od Celoštátneho združenia speváckych zborov, hudobných kapiel a folklórnych súborov v Maďarsku (KÓTA).

„Už osem rokov si stále kladieme tú istú otázku a stále nemáme jednoznačnú odpoveď. Som presvedčená o tom, že je potrebná konferencia, lebo je málo takých príležitostí, keď si môžeme povedať otvorene a úprimne, aká je situácia u nás, ako je to s našimi možnosťami, aká je národnostná politika štátu, v ktorom žijeme, a tretí aspekt, aká je krajanská politika Slovenska. Toto sú najdôležitejšie aspekty, ktoré ovplyvňujú našu existenciu, našu budúcnosť. Prečo potom hovoríme o minulosti? Lebo môžeme nájsť veľa skúseností, hrdosti, aj veľa ponaučení, čo sa už viackrát nemôže zopakovať, alebo ako by sme nemali konať v budúcnosti,“ povedala na úvod predsedníčka a nabádala účastníkov, aby tieto otázky položili aj vo svojich komunitách.

Moderátor konferencie, konateľ spoločnosti SlovakUm Imrich Fuhl tiež vyzdvihol význam konferencie a vyzval k pultu prvého prednášateľa, Alexandra Kormoša. Názov prednášky básnika, prekladateľa, publicistu, redaktora a pedagóga bol „Podmienky života a rozvoja národnostnej literatúry – Význam literatúry v živote národnosti“. Onedlho si ju budete môcť prečítať v prílohe Ľudových novín. Hovoril napríklad o tom, že národnostná literatúra je autentickou znakovou sústavou životného cítenia príslušníkov národnosti a bez školských inštitúcií s vyučovacím jazykom národnostným literárna tvorba je nepredstaviteľná a čitateľský tábor je taktiež nemysliteľný.

Spisovateľ a novinár, bývalý šéfredaktor Ľudových novín Zoltán Bárkányi hovoril o výmene obyvateľstva v rokoch 1946-48 medzi Maďarskom a Československom. Zrekapituloval vlastne svoju prednášku z Hronca, o ktorej sme písali v predošlom čísle nášho týždenníka.

Výmena obyvateľstva bola témou aj členky Vedeckej rady Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku (VÚSM) Magdalény Paríkovej z Bratislavy, ktorá spomenula, že s témou výmeny obyvateľstva sa stretla počas jedného zo svojich výskumov na Slovensku. „Širšie menšinové práva pre etniká žijúce mimo materskej krajiny sa videli ako cesta posilnenia národného charakteru vzniknutých štátov a neváham povedať, bola to skrytá asimilácia a zmena národnostného zloženia určitých území,“ povedala M. Paríková. „Bolo to absolútne nekoordinované presídlenie,“ povedala a dodala, že málo bolo takých prípadov, keď presídlenci z jednej osady by sa presídlili do tej istej lokality. Väčšinou sa stretávali v nových domovoch na Slovensku rodiny z rôznych osád z Maďarska, čo tiež neprispievalo k pocitu pohody. Pripomenula aj to, že presídlencom síce sľubovali pôdu po Maďaroch, ale si ju museli zaplatiť, resp. dlho splácať, o tom ani nehovoriac, že z histórie je známe, že koncom 40. rokov nastala kolektivizácia, v rámci ktorej odobrali pôdu majiteľom. Bol zaujímavý v tejto súvislosti výrok jedného presídlenca, ktorý po kolektivizácii neprežíval traumu, lebo ako sa vyjadril, „to nebola dedovizeň,“ teda pôdu nezdedil po predkoch.

Poslednou prednášateľkou prvého dňa bola predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Alžbeta Hollerová Račková, ktorá hovorila o dlhodobých a strednodobých cieľoch nášho najvyššieho voleného fóra. Pripomenula existenciu Koncepcie slovenského školstva, o ktorom sa onedlho začne spoločenská diskusia. Nabádala prítomných, aby sa vyjadrili ku koncepcii, o ktorej prednášal na druhý deň Štefan Kraslán, lebo ako povedala, prvoradým cieľom nie je to, aby Koncepciu schválilo VZ CSSM, ale aby odzrkadľovala spoločenskú požiadavku. Pripomenula tiež právomoci miestnych slovenských samospráv, ktoré môžu ovplyvniť rozhodnutia týkajúce sa národnostnej výučby. A. Hollerová Račková hovorila aj o tom, že počas tvorby pracovného plánu CSSM na budúci rok dbajú o to, aby sa vytvoril inštitucionálny kontakt s miestnymi a regionálnymi slovenskými samosprávami. Nie je pokrytá ani oblasť spoločenských vzťahov a oblasť kontaktu s občianskou sférou ako takou. „S kolegami pracujeme na tom, aby sme vytvorili podmienky pre lepšie pokrytie tejto oblasti,“ povedala. Zároveň dodala, že pokračujú v rozvoji inštitúcií CSSM, aby mohli úspešnejšie fungovať. Nezabudla ani na dotazník, ktorý vypracoval evanjelický farár Attila Spišák o možnosti založenia sociálneho slovenského domovu dôchodcov. „Máme signály, že je záujem, ale neviem to podložiť,“ povedala a dodala, že ani jedna národnosť momentálne neprevádzkuje domov dôchodcov.

Prvý deň konferencie skončil premietnutím dokumentárneho filmu režisérky Vladislavy Plančíkovej s názvom Felvidék – Horná zem. Film reflektuje stále aktuálnu tabuizovanú tému slovensko-maďarských vzťahov v unikátnej podobe animovaného dokumentu. Je vlastne o tom, ako presídľovanie zasiahlo osudy ľudí na oboch stranách.

Hlavný radca národnostného odboru Ministerstva ľudských zdrojov Štefan Kraslán hovoril o Koncepcii slovenského školstva CSSM. Poznamenal, že počas verejnej diskusie bude treba dávať pozor na to, aby koncepcia zaznamenala také povinnosti, ktoré sa dajú aj v praxi uskutočniť, a s ktorými sa vie stotožniť drvivá väčšina zúčastnených. Dôraz kládol aj na slovenské stredné odborné školstvo, ktoré už malo v Maďarsku obdobu, ale vzhľadom na absenciu odborných pedagógov museli s ním skončiť. „Do radov slovenskej inteligencie patria aj Slováci pôsobiaci v oblasti prírodovedy, techniky, umenia, obchodu, priemyslu atď. To sa vie. Problém však je, že sa nám doteraz nedarilo ich ako Slovákov osloviť a nevedeli sme im ponúknuť také aktivity, činnosti, ktoré sú pre nich lákavé a dávali by im možnosť zapojiť sa do slovenského národnostného diania. Získať ich musíme už počas ich štúdií, ale musíme ich udržať aj neskoršie,“ povedal Š. Kraslán.

„Uchovanie národného povedomia je zmyslom štátnej podpory a následne štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom v zahraničí. Je základným kritériom prístupu, analýzy, zamerania práce i hodnotenia jej úspešnosti. Národné povedomie je subjektívne presvedčenie, ktoré dávame verejne najavo,“ povedal sociológ, „Pilíšan voľbou“ Jozef Schwarz vo svojej prednáške s názvom Starostlivosť Slovenska o Slovákov v zahraničí. Okrem iného poznamenal, že by bolo dobré rozpracovať koncepciu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí duálne: Osobitne koncepciu podpory rozvoja slovenských národnostných menšín žijúcich v zahraničí a koncepciu podpory slovenských komunít žijúcich v zahraničí.

O tom, kam smerujú mladí, resp. o prioritách činnosti Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku hovoril jej predseda Ondrej Kiszely. „Mládež sa snažíme motivovať našimi slovenskými hrdinami,“ povedal a predstavil projekt Náš Ondriš. Ide o komiks s tromi kresbami, ktorý uverejňujú mesačne raz na sociálnych sieťach a ktorý sa zaoberá vtipne zaujímavými otázkami našej národnosti. Prvý komiks vyšiel na Klobásový festival v Békešskej Čabe a hovoril o čabianskej klobáse. Druhý bude o lokálnej identite. Okrem toho OSMM o rok plánuje vydať publikáciu o výmene obyvateľstva, avšak nie vedeckú, ani literárnu, skôr by sme mohli povedať, že národno-buditeľskú.

Vedecká pracovníčka Spoločenskovedného ústavu SAV v Košiciach Mária Homišinováprednášala o používaní jazyka slovenského v slovenských národnostných samosprávach a univerzitná profesorka, etnologička a slovakistka, prvá riaditeľka VÚSM Anna Divičanovápredstavila publikáciu Čabianske priezviská, resp. priblížila možnosť skúmania slovenských priezvisk aj v ostatných, Slovákmi obývaných lokalitách v Maďarsku.

V následnej diskusii sa prihovorila aj riaditeľka budapeštianskej slovenskej školy Júlia Szabová Marlokováa hovorila o ťažkostiach, ale aj radostiach. František Zelmana Marta Demjénovázas pripomenuli dôležitosť znalosti slovenského jazyka počas hľadania práce.

R. Egyedová Baráneková zhrnula dvojdňovú konferenciu, na ktorej sa ukázalo, že občianska iniciatíva je dôležitá a je o ňu záujem. Spoločne si môžeme vytýčiť ciele, ktoré môžeme aj dosiahnuť.

Eva Fábiánová

Foto: autorka