Konferencia Ako ďalej Slováci v Maďarsku sa dožila jubilea. Po ročnej prestávke sa koncom novembra na dva dni priestory doškoľovacieho strediska Ministerstva spravodlivosti Maďarska v Mlynkoch naplnili zástupcami slovenských organizácií, inštitúcií a samospráv, aby sa tentoraz venovali hlavne slovenským samosprávam v Maďarsku, výmene názorov a skúseností z nedávnych volieb, resp. plánom novozvolených slovenských zborov.

Po hymnickej piesni „Daj Boh šťastia tejto zemi“ žiačka miestnej Slovenskej národnostnej školy, šiestačka Henrieta Bakková zarecitovala báseň Gregora Papučka Chvála Mlynkov a tým pozdravila hostí v mene celého pedagogického zboru. Pripravila ju učiteľka slovenčiny Monika Szabová. Moderátorom dvojdňového podujatia bol Imrich Fuhl.

„Z jazyka vyplýva naša podstata“

V úvode sa prítomným prihovorila predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) a organizátorka podujatia Ruženka Egyedová Baráneková, ktorá zdôraznila, že pred novozvolenými samosprávami stoja nové výzvy a ZSM ponúka partnerstvo v ich zdolávaní. „Mali by sme rozmýšľať spolu nad tým, ako osloviť aj tú časť slovenskej národnosti, ktorá bola menej aktívna, alebo si myslela, že v danej situácii, na danom mieste sa už nedá nič urobiť,” konštatovala a dodala, že národnosť bez vlastného materinského jazyka je akoby Vianoce bez stromčeka.

„Národnosti zákon zabezpečuje práva navyše“

Parlamentný hovorca Slovákov v Maďarsku Anton Paulik svoj príspevok s názvom Podstata existencie slovenských národnostných samospráv a možnosti zastupovania záujmov na miestnej úrovni začal tým, že veľa obcí môžeme považovať za „naše“, ale nevidíme žiadne znaky toho, že v týchto osídleniach žijú Slováci. „Národnostné samosprávy slúžia na to, aby ostalo niečo zo slovenskej kultúry, jazyka a vôbec z minulosti, chránili to, dokumentovali a prezentovali,” povedal hovorca k vzniku samosprávneho systému. Celoštátne ich teraz vzniklo 112, vo väčšine prípadov tam, kde pôvodne žilo vo väčšine slovenské obyvateľstvo. A. Paulik dospel k názoru, že samosprávy majú zachovávať jazyk, duchovnú a materiálnu kultúru a historické tradície, ale ťažko sa upevňuje identita tam, kde nie je škola, alebo hlboké národnostné cítenie. „Teraz sa blíži sčítanie obyvateľstva a je potrebné, aby sme sa na to dôkladne pripravili. Verím, že za tých päť rokov, ktoré sú pred našimi samosprávami, to asi bude jedna z hlavných úloh, aby sme pripravili ľudí, aby sa v hojnejšom počte hlásili k slovenskej národnosti, v opačnom prípade budeme mať v ďalších voľbách ťažšiu úlohu,” konštatoval a poukázal na to, že slovenské samosprávy majú veľkú moc hlavne v oblasti verejných národnostných záležitostí. Ako príklad uviedol dvojjazyčné názvy ulíc a služieb. „Keď máme viac než 10 percent obyvateľstva slovenskej národnosti, samospráva má právo požiadať o dvojjazyčné názvy verejných orgánov a inštitúcií, ako aj zverejnenie informácií verejných služieb,” vysvetľoval jazykové práva. Podľa A. Paulika sú tieto nápisy dôležité, lebo môžu posilniť identitu. „Keď je obyvateľov viac ako 20 percent, samospráva musí na žiadosť národnostného voleného zboru celú zápisnicu uverejňovať dvojjazyčne,“ povedal hovorca.

„Neznalosť zákona neospravedlňuje“

Parlamentný hovorca Chorvátov v Maďarsku v prednáške „Spolupráca národnostných a obecných samospráv, možný obsah dohody o spolupráci medzi nimi“ tiež hovoril o možnostiach národnostných samospráv. „Treba si byť vedomý toho, aké práva majú národnostné samosprávy. Inštitúcie, ktoré sú vedené ako národnostné, mali by mať právo vyjadriť sa ku každému rozhodnutiu. Uznesenia, ktoré sa týkajú miestneho menšinového spoločenstva, musia mať právo odsúhlasiť,“ poznamenal Joso Solga a zdôraznil, že dohoda medzi dvoma právnickými osobami je veľmi dôležitá, ale predpokladom nerušenej spolupráce je, aby si národnostné samosprávy uvedomili svoje zákonné práva.

„Vo všetkom rozhodujeme my“

O úlohe a zodpovednosti národnostných občianskych organizácií počas volieb hovoril predseda Zväzu Chorvátov v Maďarsku. Joso Ostrogonac v prvej časti sformuloval predvolebné dilemy, ktoré museli riešiť. Napríklad koľko bude občianskych listín, kto bude členom koalície, aké budú kritériá, poradie, počet regionálnych delegátov alebo aké sú osobné predpoklady kandidátov. Ďalším problémom občianskych organizácií bola kampaň, mobilizácia ľudí k registrácii a ich motivovanie k aktívnej účasti na voľbách. Tretí okruh problémov tvorilo povolebné dianie, napríklad aj osobné urážky. „Naším základným pravidlom je, že vo všetkom rozhodujeme my. Členovia nesmú zastupovať inú Chorvátmi prevádzkovanú inštitúciu. [...] Snažili sme sa o to, aby sa založili samosprávy aj na miestach, kde doteraz neboli, ale vieme, že tam žijú ľudia našej národnosti,“ spomenul J. Ostrogonac a dodal, že v predsedníctve dávali pozor na to, aby sa členmi nestali iba učitelia, ale aj ľudia z každej oblasti verejného života. Riešenie súčasného neuspokojivého stavu školstva vidí v prepracovaní školskej koncepcie a vo väčších finančných príspevkoch zo strany materskej krajiny.

Záverom dňa sa pri priateľskom posedení účastníkov konferencie stretli predstavitelia všetkých župných slovenských národnostných samospráv a predstavili svoju činnosť i budúcoročné plány.

Spoločná cesta je menej tŕnistá

Príspevok predsedníčky Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku mal názov Ďalej po začatej ceste – SPOLU. Alžbeta Hollerová Račková prítomných stručne informovala o úlohách vo volebnom období, o budúcich plánoch CCSM v školskej, kultúrnej a sociálnej oblasti. Z prvej fázy príprav na voľby za pozitívny výsledok pokladá zvýšenie počtu slovenských voličov, bolo ich 12 402, čo je o štvrtinu viac ako pred piatimi rokmi. Účasť vo voľbách bola 72,5 percentná, čo v prepočte znamená 9 tisíc aktívnych občanov. Spomenúť však treba vysoký pomer neplatných hlasov. „Dve samosprávy zanikli – v Sejdi a Dolných Peťanoch, ale vznikli v Budapešti v XV. a XVIII. obvode. Máme teda 112 miestnych, 6 regionálnych samospráv a CSSM má 31 členov. [...] Podmienky a pravidlá, za ktorých pôsobia naše slovenské samosprávy, ale aj občianska sféra, sú veľmi zložité a chceme pomôcť. Na základe národnostného zákona, ktorý nám to umožňuje, zriadime službu právnej pomoci. Jej cieľom je riešiť problémy v kontaktoch medzi samosprávou, organizáciami a úradmi, poskytnúť pomoc pri písaní projektov a pri ich podávaní, či už v Maďarsku alebo na Slovensku,“ povedala o plánoch na zlepšenie finančných kondícií na teritoriálnej úrovni. V oblasti školstva sa predsedníčka podelila o doterajšie úspechy, ale podotkla, že CSSM neustále hľadá možnosti na vytvorenie príležitostí, aby sa deti a mládež stretávali i mimo vyučovania. „Čaká nás ešte obsahové a metodické obnovenie školstva, teraz sme pre jednotlivé oblasti začali zostavovať pracovné tímy, ktoré vypracujú nové učebné osnovy. Problém je v tom, že národné osnovy sa len pripravujú, tie naše by mali na ne nadväzovať, ale rozhodli sme sa pustiť do práce, aby sme to stihli, lebo termíny sú väčšinou krátke.“ V kultúrnej sfére sa plánuje vytvorenie Múzea Slovákov v Maďarsku. „Máme prisľúbené od Obecnej samosprávy vo Veňarci, že nám odovzdajú do používania Dessewffyho-Bánffyho kúriu, kde by sme vytvorili výstavné priestory. [...] Budova by mohla slúžiť ako regionálne slovenské múzeum Slovákov v Maďarsku,“ prezradila A. Hollerová Račková a poznamenala, že neustále sa rokuje o odkúpení komplexu na Rákócziho triede hlavného mesta, kde by sídlilo hneď niekoľko inštitúcií CSSM, medzi nimi aj Slovenské divadlo Vertigo a Knižnica a dokumentačné centrum Slovákov v Maďarsku. Na okraj sociálnej oblasti vedúca nášho najvyššieho zboru poznamenala, že podľa prieskumov je dopyt po Domove dôchodcov, najmä v Budapešti a okolí, ako aj v Novohradskej župe. Jeden z väčších problémov sú normatívy, ktoré sú nižšie než pri zariadeniach spravovaných cirkvou, ale vedenie sa nevzdalo, stále prebiehajú rokovania.

Mládež v politike

Predseda Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku hovoril o zastúpení mládeže v aktuálnej politike. „Kde chceme vytvoriť niečo nové, tam musíme posadiť mladších ľudí. Nehovorím však, aby tam boli len mladí, lebo sú neskúsení a to sa môžu naučiť len v spolupráci so staršími. [...] Stále sa rozprávame o tom, čo by sme mali robiť, a nerobíme to, musíme si sadnúť k jednému stolu a porozprávať sa o tom,“ vyzval prítomných na spoločnú diskusiu Bence Szeljak. „Už nás niektorí vyhľadali, za čo sme veľmi vďační. Nielen rozprávať sa treba o tom, čo by sme mali robiť, ale mali by sme aj konať. Diskutujme. Sme tu preto, aby sme sa porozprávali. Pred dvoma rokmi som hovoril o tom, či je dobré, čo robíme. Jednoznačne nie, lebo stále je málo mladých v týchto priestoroch. Podľa mňa všetko sa dá dosiahnuť len formou spolupráce.“

Nestačí vedieť, treba napísať a zaevidovať

Odpovede na otázku ako dosiahnuť maximum bodov v hodnotení slovenských samospráv hľadali poslankyňa Alžbeta Sebedinská z Čabačudu a predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy v Horných Peťanoch Zuzana Pápaiová Laczkovská. V príspevku s totožným názvom prvá prednášajúca zhrnula fungovanie samosprávy v ich obci. A. Sebedinská ozrejmila, že samospráva napomáha výučbu slovenského jazyka v materskej a základnej škole rozmanitými spôsobmi, ako napríklad učebnými pomôckami, organizovaním programov. Pozývajú deti, aby vystúpili na národnostných programoch, prispievajú na cestovné náklady a stravu. Samospráva spolupracuje aj s miestnymi spolkami, združeniami, inštitúciami, folklórnymi telesami, ale aj s cirkvou. Ročne usporiada štyri väčšie podujatia, angažuje sa v spoločnom stretávaní samospráv, ktoré zo svojich zdrojov aj podporuje. Druhá prednášajúca Z. Pápaiová Laczkovská spomenula, že zápisnice stále konzultuje s vedúcou úradu. „Uznesenia treba priniesť tak, aby bol zrozumiteľný dôvod ich predkladania, ako aj dôležitosť ich podpory zo strany samosprávy. Treba vyžiadať správy od miestnych organizácií, a zapísať ich do uznesení. Z troch daných kritérií napríklad publikačnú činnosť riešime malou brožúrou o našej slovenskej práci. V tomto roku sme iniciovali aj založenie múzea v obci. Máme zmluvu so školami, ako aj s mnohými národnostnými samosprávami,“ povedala predsedníčka hornopetianskej slovenskej samosprávy a dodala, že s cirkvou sa začali rozhovory o zavedení slovenských bohoslužieb.

O nezahojených ranách spred 70 rokov

O výmene obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom hovorila posledná prednášajúca, profesorka Univerzity ELTE v Budapešti. Anna Divičanová na začiatku svojho príspevku poznamenala, že pred približne 25 rokmi Slovenská republika nechcela ani počuť o existencii slovenského samosprávneho systému v Maďarsku, ktorému napokon ustúpila. Konštatovala, že pri prezentovanej publikácii Mať volá od začiatkov Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku spolupracuje s vedcami zo Slovenska, dokonca pred niekoľkými týždňami na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici pri Katedre histórie vznikla vedecká inštitúcia pre výskum Slovákov na Dolnej zemi. „Keď sa založil Ústav, Čabänia nás vyhľadali, aby sme raz dali odpoveď na to, čo sa stalo, keď došlo k výmene obyvateľstva. Je to otázka, ktorá najmä staršej generácii stíska srdce. Až teraz k 70. výročiu došlo k tejto konferencii, na ktorej sa zúčastnili historici z Maďarska, aj zo Slovenska,“ povedala A. Divičanová. Nová publikácia po prvý raz monograficky odzrkadľuje, ako sa prežívala táto časť dejín v troch väčších kapitolách – v politike, v masmédiách až po jej dopad na ľudské osudy.

Na záver sa slova ujal predseda Spolku segedínskych Slovákov Ján Benčík a stručne predstavil projekt www.komlos-rodokmene.eu, ktorý postupne získava aj online verziu. Medzinárodný tím pracuje na spracovaní údajov, momentálne Veľkého Bánhedešu a Nadlaku, aby vznikol program, v ktorom jedným kliknutím možno nájsť svojich predkov.

Po diskusii R. Egyedová Baráneková zhrnula dvojdňovú konferenciu, na ktorej sa opäť ukázalo, že občianska iniciatíva je dôležitá a je o ňu záujem, lebo spoločne si môžeme vytýčiť ciele, ktoré môžeme aj dosiahnuť, ale len činmi a nie teóriou.

AR

Foto: autor

Podujatie finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Úrad vlády – Správa fondov Gábora Bethlena (NEMZ-KUL-19-1084).