„Pán Bůh jest síla má“ – takto sa začína 585. spev z Tranoscia. Bol to najobľúbenejší spev sedliackeho kráľa, slovenského poslanca Békešskej Čaby Ondreja Áchima Likera, po ktorom je pomenovaná sieň Čabianskeho slovenského oblastného domu. Má silný odkaz aj pre dnešnú dobu a človek vždy v ňom nájde niečo povzbudzujúce a povznášajúce.

V takom duchu sa konalo slávnostné odovzdanie sály 3. marca v Békešskej Čabe. Najprv odzneli piesne z Tranoscia v podaní Čabianskej ružičky, potom si prítomní vypočuli „čabiansku kyticu“, ktorú predniesol citarový súbor Strapce. Predseda Slovenskej samosprávy župného mesta Békešská Čaba Ondrej Kiszely povedal: „Ako inak by som mohol začať svoj príhovor, ako začali naši slovenskí predkovia už pred 304 rokmi, keď prvýkrát stúpili na túto požehnanú zem, na územie našej Békešskej Čaby. Oni začali s Tranosciom a môj najobľúbenejší spev z nášho mohutného kancionála sa nachádza pod číslom 396. Siedma strofa znie takto:

Kdo Slovo mé zachovává,
Tak nám Pán Ježíš praví: Ten
moudrý jest a zůstává, Dům svůj na
skále staví: Byť váli i větrové,
Byť hrozná povodeň byla; Však
stavení takové Nepodvrátí žádná síla.

Tak činili aj naši predkovia, keď vybudovali Čabu.“

Bývalý predseda samosprávy, nebohý Juraj Ando tak urobil v pravom čabianskom štýle. Rovnako ako naši predkovia v celej našej histórii. Vystúpil zo svojej komfortnej zóny, opustil známe a vybudoval niečo, čo smerovalo do budúcnosti. „Bola to Áchimova sieň, ktorá združuje čabianskych Slovákov, poskytuje priestor a možnosti slovenským organizáciám a spolkom v meste.“ V tom čase už desať rokov stál Dom slovenskej kultúry, centrum dolnozemských Slovákov. Táto sieň mu nikdy nechcela konkurovať, ale ho dopĺňať. Predseda slovenskej samosprávy uviedol, že miestnosť bola zastaraná a nespĺňala požiadavky doby. V roku 2019, po vzniku jej novej slovenskej samosprávy, sa nadhodila potreba rozsiahlej rekonštrukcie.

„Niekde ešte stále vidíte, že tretia etapa nie je dokončená, ale nechceli sme čakať s jej odovzdaním. Mám dobrú aj zlú správu. Táto sála nebude nikdy dokončená. Budeme ju neustále rozvíjať a rozširovať, rovnako ako naši predkovia naše hlavné mesto, pretože je to naša povinnosť.“

Ako uviedol, Slovák z Čaby je zaujímavý človek. Čaba je jediná na Dolnej zemi, kam naši predkovia prišli dobrovoľne. Vďaka svojej luteránskej viere mali zmysel pre spoločenstvo, vieru v Boha a lásku k práci, ktorá ich poháňala. Toto myslenie ich viedlo k tomu, aby vykopali rieku, ak tam bol močiar, a postavili najväčší kostol svojho druhu, ak bol ich prvý kostol malý. „Kereš aj Veľký kostol splnili svoj sľub, pretože oba ochránili mesto pred povodňami v roku 1888.“

O. Kiszely na záver povedal, že Slovenská samospráva župného mesta Békešská Čaba hľadí do budúcnosti s jasnými a jednoznačnými cieľmi a vykonáva svoju prácu. S pomocou štátnych finančných prostriedkov v hodnote 34 miliónov forintov sa v priebehu dvoch rokov podarilo zrekonštruovať sieň.

„Mnohí z nás sú rôzni, ale spôsob, akým žijeme vedľa seba v mieri, je príkladný,“ povedal parlamentný poslanec Tamás Herczeg. Uviedol, že na rekonštrukciu a rozšírenie Áchimovej siene boli použité desiatky miliónov forintov. Dodal, že je povinnosťou vlády zabezpečiť podmienky na prácu, ktorej cieľom je aj zachovanie tradícií a kultivácia jazyka.

Parlamentný hovorca Slovákov v Maďarsku Anton Paulik uviedol, že priestory slovenských komunít sa obnovujú na mnohých miestach, od Čorvášu po Gerendáš a Kondoroš, a Áchimova sieň v Čabe do toho zapadá. Pripomenul, že pred 150 rokmi, v čase O. Áchima L., sa v uliciach Čaby ešte hovorilo po slovensky. V tejto súvislosti zdôraznil, že čo sa dá zachrániť, musí sa zachrániť, a čo sa dá ukázať, musí sa ukázať.

Áchimovu sieň požehnal riaditeľ békeščabianskeho evanjelického cirkevného zboru a. v. Pavel Gabriel Kutyej. Vo svojich modlitbách vyzdvihol: „Podávame ti, Bože tento dom a príbytok, aby si ho s láskou prijal, ako dielo našich rúk potvrdil. Ty vojdi prvý doň a buď stálym obyvateľom, priateľom, radcom a tešiteľom, ba aj žehnateľom.“

O. Kiszely uviedol, že minulý rok sa pre pandémiu neuskutočnili žiadne programy, takže tento rok bude spomienkovým rokom Áchima. Nultý bod podujatí je odovzdanie obnovenej siene. V rámci toho sa časť výstavy „Objektívne o Áchimovi“ presunie z Múzea Mihálya Munkácsyho do siene. Pri ceste do Csanádapácu stál kedysi Áchimov kríž, o ktorom hovorí stará anekdota, a ten by mal byť znovu inštalovaný na Wenckheimskej turistickej a cyklistickej trase pri banských jazerách. Okrem toho bola tiež v ten deň spustená petícia za posmrtné ocenenie O. Áchima L. titulom čestný občan mesta. Program sa nazýva: „Chceme nášho Ondriša za čestného občana – díszpolgára Čaby!“ Podľa plánov chcú pozbierať a predložiť zastupiteľskému zboru 2000 podpisov obyvateľov mesta.

Potom sa poďakoval Munkácsyho múzeu, ktoré sa stará aj o zbierky oblastného domu a je partnerom slovenskej samosprávy. Dodal, že slovenská samospráva Čaby má mimoriadne šťastnú pozíciu, pretože mesto ju nielen finančne podporuje, ale poskytuje jej aj celý sekretariát. „Nech sa čo najčastejšie hovorí, že Békešská Čaba a jej inštitúcie sú svojím spôsobom na strane Slovákov.“ Zdôraznil význam sčítania obyvateľov a pripomenul prítomným, aby sa hlásili k slovenskej národnosti. Nemusia na to ovládať slovenčinu. To chce podporiť aj spomínaný program.

Keď si už všetci mysleli, že program sa skončil, O. Kiszely sa na prekvapenie všetkých prihlásil o slovo a prečítal uznesenie Slovenskej samosprávy župného mesta Békešská Čaba, ktoré znelo:

„SSŽMBČ udelí za rok 2021 Michalovi Lásikovi ocenenie Za čabianskych Slovákov. M. Lásik ako bývalý predseda samosprávy urobil veľa v záujme Slovákov v Čabe a pre zachovanie slovenského jazyka a kultúry v meste.“ Potom zaspieval svoju obľúbenú pieseň z Tranoscia „Kde jsi můj přemilý Ježíši Kriste“.

M. Lásik vo svojom ďakovnom príhovore sa vyjadril nasledovne: „Tento spev som sa naučil od mojej starej matere. Preto je môj najobľúbenejší, lebo vždy treba hľadať Ježiša a všetko, čo človeka a spoločnosť robí šťastným. Vďaka je veľmi zložitý proces, ktorý sa podobá pocitu lásky a o ktorom sa hovoriť nedá, dá sa vyjadriť len skutkami. My, jednoduchí ľudia, vieme vyjadriť vďačnosť poďakovaním sa. Ja z tohto miesta ďakujem našej vláde a mestu za spoluprácu, ktorá nám umožní, aby sme tu prežívali.“

Na druhý deň budovu navštívil aj štátny tajomník Úradu predsedu vlády zodpovedný za cirkevné a národnostné vzťahy Miklós Soltész, ktorý vyjadril spokojnosť s tým, že peniaze boli dobre vynaložené a že sa vytvoril moderný, multifunkčný spoločenský priestor.

Dúfajme, že obnovená Áchimova sieň bude slúžiť Slovákom ešte veľa rokov.

(BPL)

Foto: Juraj Imre, László Kónya, Magdaléna Péliová