Dňa 7. septembra nás náhle opustil Ján Fuzik. Dlhoročný reportér a redaktor maďarskej verejnoprávnej televízie MTV, zakladateľ a šéfredaktor slovenskej redakcie tohto média, bývalý predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM), prvý hovorca našej minority v maďarskom zákonodarnom zhromaždení a posledne generálny konzul Maďarska v Osijeku sa narodil 10. októbra 1957 v Kestúci.
Ján Fuzik po absolvovaní budapeštianskeho slovenského gymnázia odišiel do Bratislavy, kde vyštudoval odbor žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Po návrate domov pracoval ako redaktor týždenníka Ľudové noviny (1981-1982). Šestnásť rokov pracoval v regionálnom televíznom štúdiu v Segedíne, kde založil slovenské vysielanie Naša obrazovka (dnes Domovina).
Krátky čas pôsobil vo funkcii podpredsedu Zväzu Slovákov v Maďarsku. Bol zakladateľom Spolku segedínskych Slovákov.
Funkciu predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy vykonával 16 rokov, od roku 1999. Počas jeho pôsobenia v tejto funkcii CSSM prevzala školy, vytvoril sa systém slovenských inštitúcií a položili sa základy kultúrnej autonómie.
Ján Fuzik sa okrem publicistiky venoval aj beletrii. Jeho poviedky boli uverejnené v almanachu Zrod, ročenke Náš kalendár a v zborníku Združenia slovenských spisovateľov a umelcov v Maďarsku Cestou k slovám. Z maďarčiny preložil súbor štúdií Istvána Käfera Maďarsko-slovenská literárna vzájomnosť (1984).
Ján Fuzik vo svojich dokumentoch spracovával život a osudy obyčajných ľudí, uhliarov, vápenárov, zemplínskych drotárov, ktorí ešte aj koncom päťdesiatych rokov chodili po okolí drôtovať hrnce. Nakrútil vyše 20 filmov, z ktorých väčšinu tvoria snímky sociologické, historické, ale aj populárno-vedecké, o Bátoryčke, Komenskom a Tranovskom, alebo o Jánovi Hrabovskom. Medzi jeho najvýznamnejšie dokumenty patrí trojdielna epopeja Kestúcka kronika, alebo dokument o výmene obyvateľstva. Dokumentárny film Mať volá má dva diely. Prvý sa nakrúcal prevažne v Maďarsku a veľkú pomoc dostali filmári aj od Slovenského filmového ústavu. Druhý diel dokumentu sleduje osud Slovákov, ktorí sa dostali na južné Slovensko, a poniektorí až na Sudety. V roku 1996 tento film získal ocenenie na Festivale dokumentárnych filmov v Čadci.
V roku 2006 získal Rad dôstojníckeho kríža Maďarskej republiky (občiansky) a v roku 2018 cenu Za národnosti.
Česť jeho pamiatke!
Posledná rozlúčka s bývalým predsedom Celoštátnej slovenskej samosprávy a slovenským parlamentným hovorcom Jánom Fuzikom bude 22. septembra o 11.00 hodine v Segedíne, na rozptylovej lúke cintorína Belvárosi Temető.
Ján Fuzik vyznamenaný – Týmto ocenili našu národnosť a prácu CSS