Slovenská národnostná samospráva XII. obvodu Budapešti má v rade našich samospráv svoje osobitné postavenie. O tohtoročnej činnosti Slovenskej národnostnej samosprávy XII. obvodu Budapešti referoval v rámci otvoreného zasadania predseda poslaneckého zboru Michal Hrivnák. Na podujatí sa zúčastnili aj národnostná referentka obvodnej samosprávy XII. obvodu Gyöngyi Gállová a podpredseda Slovenskej samosprávy Budapešti Pavol Beňo.

Prednášateľ na úvod načrtol pôvod Slovákov tohto regiónu hlavného mesta, ako i vznik tunajšej slovenskej spoločnosti a formovanie jej sociologickej štruktúry počas pominulých desaťročí. Iba zohľadnením týchto okolností možno pochopiť súčasný stav kolektívu, ako i aktivity, ktoré vyvíja tunajšia slovenská národnostná samospráva od svojho založenia až po dnešok. Autochtónni Slováci XII. obvod nikdy neobývali. Ich väčšina sa tu usadila po r. 1945 z juhovýchodných končín krajiny, väčšinou sem prichádzali za prácou (neskoršie sa tu usadili v menšom počte absolventi vysokých škôl i zamestnanci slovenských národnostných štruktúr – redakcie Ľudových novín, DZSM a pod.). Pritom noví osídlenci nadšení povojnovou budovateľskou prácou, „vychovávaní” v duchu ideológie národnostného automatizmu – za okolností budovania socializmu sa prípadné problémy tohto rázu riešia samé od seba –, odpútaní z autochtónneho národnostného prostredia, úplne v maďarskom prostredí venovali menej pozornosti výchove svojich ratolestí v národnom duchu. K tomu sa ešte hodí, že veľa možností na to ani nemali, pritom v tomto období nebolo zvykom vystatovať sa svojou (odlišnou) národnosťou (následkom tohto je, že ich potomkovia už prejavujú minimálny záujem o svoj pôvod a v súčasnosti je príznačný prudký pokles počtu tejto slovenskej komunity). Z načrtnutých okolností zároveň vyplýva, že tunajší Slováci nikdy nemali žiadne tradície, na ktoré by mohli nadväzovať, organizovať svoj kultúrny a spoločenský život. (Opak tohto stavu sú napríklad VI. a VIII. obvod, kde autochtónni Slováci z bývalej monarchie zanechali po sebe relatívne bohaté kultúrne dedičstvo, alebo obvody, kedysi samostatné, Slovákmi obývané obce, neskoršie pripojené k aglomerácii hlavného mesta, kde ich terajší obyvatelia môžu čerpať z vlastného zdroja ľudového umenia.) Zato napriek uvedeným negatívnym okolnostiam Slováci XII. obvodu po spoločenských zmenách výrazne prejavili nárok organizovať sa, a ako prví si založili Slovenskú samosprávu Budapešti, ktorá odvtedy hádam vždy patrila medzi tie najaktívnejšie. Avšak nedostatok vlastných tradícií ich nútil vytvoriť si vlastnú štruktúru programu, aktivity všeobecnejšieho charakteru, presahujúce rámec slovenskej komunity hlavného mesta, občas aj celej národnosti – čerpajú námety z jej súčasného spoločenského života i blízkej minulosti (pestovanie pamiatky L. Sziklaya) a siahajú po historických témach (dlhodobý Áchimov program), čím si kvázi vytvárajú vlastné tradície. Inokedy sa prispôsobujú spoločensko-politickým udalostiam, alebo organizujú podujatia s ešte širším dosahom, využívajúc svoje kontakty so štruktúrami, resp. s jednotlivcami materskej krajiny apod. Podobným spôsobom sa riadili aj v spojitosti svojho programu v tomto roku. Pripomenuli si 110. výročie narodenia Lászlóa Sziklaya – obyvateľa XII. obvodu, organizátora siete slovenského národnostného školstva po r. 1945 (onoho času pri príležitosti jeho 90. narodenín mu umiestnili pamätnú tabuľu na dome, kde býval). O jeho živote a diele prednášal univerzitný profesor Róbert Kiss Szemán, o prednášku prejavila záujem aj študujúca mládež. Usporiadali koncert vážnej hudby huslistky, potomkyne O. L. Áchima Aniky Áchimovej Kovácsovej v znamení sčítania obyvateľov a pod. Najatraktívnejším podujatím roka samosprávy bola hádam prezentácia činnosti Matice slovenskej za účasti trojčlennej delegácie na čele s predsedom Mariánom Gešperom, spojené s kultúrnym programom. Avšak zohľadnením záujmu – počtom účastníkov (preplnená prednášková sieň Slovenského inštitútu), ako aj ich aktivita počas diskusie i mediálnej odozvy (podľa informácií zmienili sa o ňom týždenník XII. obvodu Budapešti Hegyvidék, Slovenské národné noviny, Slovenský Obzor i niektoré krajanské periodiká slovenských komunít vo svete) bola to zároveň aj jej najúspešnejšia akcia. O význame udalosti svedčí aj to, že na podujatí sa zúčastnili predsedníčka CSSM Alžbeta Hollerová Račková a parlamentný hovorca Slovákov v Maďarsku Anton Paulik. Tajomstvom úspechu, popri téme, spočíva v príkladnej spolupráci hlavného organizátora s Krajanským múzeom MS, riaditeľkou Zuzanou Pavelcovou, ako aj Slovenským inštitútom v Budapešti, jeho riaditeľkou Ildikou Siposovou.

Po referáte predsedu samosprávy sa vytvorila živá diskusia, v rámci ktorej sa výrazne rysovali najdôležitejšie zložky činnosti našich národnostných samospráv vôbec, ako je napríklad jej zložitosť, čo si vyžaduje veľa času, vytrvalosť a obetavosť zo strany poslancov. P. Beňo konštatoval, že Slovenská národnostná samospráva XII. obvodu síce pracuje v zložitých podmienkach, za neľahkých okolností, zato má medzi samosprávami hlavného mesta svojrázne, dôležité miesto.

Pohľadom do budúcnosti, v spojitosti s prípadným plánovaním aktivít v nastávajúcom období M. Hrivnák pripomenul, že v roku 2023 bude 30 rokov od schválenia národnostného zákona maďarským parlamentom, následne schválenia nariadenia o národnostných samosprávach. Odvtedy sa udialo všeličo v rámci spoločenského i kultúrneho života Slovákov v Maďarsku. Okrúhle výročia ponúkajú príležitosť zamyslieť sa, odkiaľ sme vyšli, kam sme dospeli a kam spejeme.

Záverom podujatia M. Hrivnák odovzdal darčeky tým, ktorí sa najviac pričinili o úspechy poslaneckého zboru v tomto roku a pozval všetkých prítomných k bielemu stolu.

(mh)

Foto: archív