Milujem divadlo. Nie je nič lepšie, ako sa vžiť do roly stvárnenej hercami a prežívať život iného. Vtedy si odpúšťam aj chyby, aj nedorozumenia sú skôr vtipné, ako trápne. Teším sa z každej takejto minúty „prežitej“ na javisku.

Viete, že aj ja som istý čas spolupracovala s naším divadlom, takže vtedy som tieto svoje pocity mohla okúsiť aj z druhej strany opony a musím sa priznať, že to nebolo ono. Lebo je iné, keď môžeme povedať o niekom, že zahral danú rolu dobre či zle a iné, ak tú rolu sme hrali my sami. Naše divadlo, teda Slovenské divadlo Vertigo dostáva dôležitú rolu v 43. čísle našich novín. Udelením vyznamenania Pro Cultura Minoritatum Hungariae sa mu ušlo ozaj odborného uznania, za ktoré mu aj my – už iba v úlohe novinára – gratulujeme. A môžete si prečítať aj resumé o najnovšej inscenácii divadla. Divadlom – a to bytovým – chcú zviditeľniť svoje pocity aj členovia našej mládežníckej organizácie.

Zoznámime Vás aj s úspešnými uchádzačmi o štipendium Juraja Bielika, a prinášame správu o novej iniciatíve čabianskej školy v podobe kurzu slovenčiny pre rodičov, či historický prehľad dejín školstva v Alberti.

Či ide o školstvo, alebo divadlo, v oboch prípadoch je to reflexia na súčasnú situáciu a preto stojí za reč sa zastaviť a porozmýšľať nad tým.

Eva Fábiánová