Nie náhodou sa nielen na Slovensku zakorenila životom odskúšaná pravda o tom, že „nikto nie je doma prorokom”. Aj inde v podunajskej Európe pesimisti „žblnkajú” od prameňa veľtoku v Nemecku cez Rakúsko o tom, že „Der Prophet gilt nichts im eigenen Land”, aby sa po pretečení Dunaja cez vráta zdrže v Gabčíkove hlásalo „Senki sem lehet próféta a saját hazájában”. Poučení poznaním, že keď na rodnom priedomí ruže nepokvitnú, možno sa človek dočká uznania v cudzine.

Tento prímer, nevylučujúci výnimky uznania domovského štátu, sa mi vyjavil, keď som zočil na portáli Ľudoviek informáciu o pocte Gregorovi Papučkovi. Horlivému obhajcovi slovenskosti v Maďarsku, a to nielen pre poetickú tvorbu a publicistické počiny, ale i rozsah kultúrno-spoločenskej komunikácie susedských štátov, sa mu dostalo ďalšieho ocenenia na Slovensku. Určite ho prijal nemenej vrúcne ako pred trinástimi rokmi Rad Bieleho dvojkríža II. triedy od prezidenta SR Ivana Gašparoviča na Bratislavskom hrade. Tentoraz ho v slovenskom „podhradí” poctilo mesto Vrbové.

Dôvod, prečo primátorka mesta Ema Maggiová vyhlásila básnika za laureáta 6. ročníka Beňovského glóbusu, bol preňho akiste prozaický, kým pre autora príhovoru pomyselným predĺžením múdrosti z úvodu. Napriek snahám (česť Vrbovému!) autorov diel o kráľovi Madagaskaru, cestovateľovi, objaviteľovi a učencovi Móricovi Beňovskom, slovenskom rodákovi (áno, niekdajšiu Trenčiansku stolicu ovládala v 18. storočí slovenská šľachta!), pamiatku ktorého si uctievajú na štyroch kontinentoch, tento nemá – na rozdiel od Budapešti – v Bratislave ani uličku. Nie div, že Miroslav Musil, znalec Beňovského príbehu, knihu Skutočný príbeh Mórica Beňovského uvádza výrokom Bujona de l´Estanga, veľvyslanca Francúzska v USA (2000): „Jeho (Beňovského) jedinečný osud nielenže prepojil viacero krajín Európy, vytvoril tiež mosty medzi svetadielmi – Áziou, Afrikou, Európou a Amerikou.”

Prečo v týchto súvislostiach o Beňovskom? Okrem toho, že na Slovensku sme mu stále nesňali „nálepku o proroctve”, bol to Gregor Papuček, uznávaný „beňovskológ”, ktorý spracoval cennú štúdiu o Móricovom bratovi Emanuelovi Beňovskom, zastupoval Vrbové na odbornej historickej konferencii v Budapešti, sprevádzal konzula Madagaskaru v Maďarsku i počas jeho návštevy mesta Vrbové pri príležitosti Beňovského osláv, upozorňoval na „novinky“ z Maďarska o Beňovskom. Gregor Papuček v zveľaďovaní slovenskosti cez rod Beňovských má aj „glejt” premosťujúci hranice i čas: keď sa Móric Beňovský narodil v roku 1746 vo Vrbovom, Papučkovi predkovia už celé štvrťstoročie osídľovali Pilíš!

Menoslov Slovákov z Maďarska, hrdiacich sa uznaniami Slovenskej republiky, je za 28 rokov slovenskej štátnosti bohatý. In memoriam bol Anne Ištvánovej udelený Rad Bieleho dvojkríža III. triedy, viacerí jednotlivci aj inštitúcie boli ocenení Pamätnou medailou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí: Imrich Fuhl, Ruženka Egyedová Baráneková, Zuzana Hollósyová, Gregor Papuček, Gizela Molnárová, Michal Lásik, Ján Fuzik, Juraj Antal Dolnozemský, Edita Pečeňová, Anna Divičanová, Zväz Slovákov v Maďarsku, Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku, ako aj slovenská škola v organizačnej pôsobnosti CSSM v Sarvaši. Rezort školstva SR udelil Veľkú medailu sv. Gorazda o. i. aj Michalovi Lásikovi a Edite Pečeňovej, Plaketou ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR bola poctená Slovenská škola v Slovenskom Komlóši a Michal Lásik, Združenie slovenských spisovateľov a umelcov v Maďarsku, ktorému roky predsedal Michal Hrivnák, vyznamenala Matica slovenská Pamätnou medailou sv. Cyrila a Metoda. Slovač v Maďarsku je aj v zornom poli miest a obcí Slovenska – Rudolf Fraňo zo Senváclavu je Čestným občanom Terchovej.

Ak som uviedol Pohľad myšlienkou o „neuznanom domácom proroctve”, príbehy Slovákov v Maďarsku, vrátane Gregora Papučka, ju, našťastie, vyvracajú. Pričom aj patričná všímavosť materskej krajiny dupľuje záujem o ich prácu, poslanie, tvorivosť. Povzbudzuje okrem žičlivosti aj k motivácii vedieť si uctiť rytierov slovenskosti. Aj preto spomenutí, nielen vďaka pozornosti domovského štátu, ale aj úcte k vlasti ich predkov – Slovenska, sú symbolicky sťaby dvojdomí, bez obáv o domicil šľachetne mienených proroctiev.

Ľudo Pomichal