Poznáte ženu menom Johanka Bóriková, vydatá Hrebendová? Trúfam si povedať, že máloktorí. Pritom si zaslúži nielen naše poznanie, ale i obdiv. Vyrastala v rodine evanjelického farára vo Vrbovciach pri Myjave. Jej hviezdne chvíle nastali v Slovenskom povstaní 1848/49 proti maďarským gardistom, do ktorého sa aktívne zapojila.

Zorganizovala vyšitie slovenskej vlajky, na ktorú prisahali dobrovoľníci. Dokonca vraj ich učila strieľať z flinty. Opatrovala (a ukrývala) insígnie prvej Slovenskej národnej rady a predovšetkým odborne ošetrovala zranených bojovníkov priamo na bojisku. Najmenej o tri roky predbehla svetu známu Florence Nightingalovú, považovanú za prvú ženu – vojenskú zdravotníčku na svete.

Čo ju priviedlo k prívlastkom slovenská Jana (Johana) z Arcu, či Panna Orleánska. Predovšetkým rodina a prostredie. Jej bratia zastávali významné pozície v boji za práva slovenského národa. Brat Daniel bol tajomníkom prvej Slovenskej národnej rady a brat Karol sa zúčastnil všetkých slovenských vojenských výprav ako kapitán dobrovoľníckych jednotiek hurbanovcov. A kde získala zdravotnícke vedomosti? V roku 1830 ako 18-ročná sa vydala za vojenského lekára Jána Hrebendu, ktorý pochádzal z Kostolného neďaleko Starej Turej. Historici uvádzajú, že s manželom putovala od jedného mesta s vojenskou posádkou k druhému a získavala základné zručnosti ošetrovateľky. Tak sa dostala i do Pešti, kde manželia Hrebendovci žili v rokoch 1840 až 1844. Manžel ju uviedol do spoločnosti Jána Kollára, významnej osobnosti a národovca, farára evanjelického zboru na Deákovom námestí. Janka sa začala podieľať na organizovaní kultúrneho života peštianskych Slovákov. Práve tu v Pešti hľadajme počiatok jej revolučných aktivít v boji za slovenskú slobodu. Uhorsko-maďarské vládnuce kruhy jej to ani po rokoch neodpustili. Po vyrovnaní v roku 1867 bola ako nebezpečná panslávka väznená dva roky v Senici.

Jozef Schwarz