Dnešná historka trochu pramení v časoch maďarského i slovenského boja za slobodu v rokoch 1848 až 1849. Bohužiaľ – maďarská sloboda neobsahovala aj slovenskú slobodu, čo vyústilo do vzájomného vojenského stretu. Obeťou bol aj slovenský dobrovoľník Karol Holuby, ktorého odsúdili za rebéliu na trest smrti a popravili 26. 10. 1848 pri Hlohovci.

Jeho o desať rokov mladším bratom bol Jozef Ľudovít Holuby, evanjelický kňaz, botanik, etnograf, významný slovenský národovec. Mal syna Cyrila narodeného v roku 1863, ktorý je protagonistom nášho príbehu. Po štúdiách sa usadil v Brne. V roku 1902 sa stáva správcom kúpeľov v Luhačoviciach a významne prispeje k ich sláve po celej monarchii. Preto po vzniku Československej republiky dostáva ponuku pomôcť pri prestavbe slovenského kúpeľníctva v podmienkach nového štátu. Začiatkom jari 1919 odchádza ako vládny komisár tatranských klimatických kúpeľov prevziať ich vedenie. Stáva sa riaditeľom Štátnych kúpeľov vo Vysokých Tatrách. Čo sa dialo v nasledujúcich dvoch mesiacoch poznáme len letmo, nie sú žiadne záznamy. Vie sa len to, že s kúpeľmi na Štrbskom Plese nemal problémy. O to väčšie však boli v Tatranskej Lomnici. Tunajší zamestnanci boli oddaní starému maďarizačnému vedeniu, nespolupracovali, i riaditeľ Arpád Lang ignoroval odovzdanie svojej funkcie. V polovici mája 1919 sa vybral Holuby žiadať o pomoc do Bratislavy. Cestou naspäť ešte poslal 19. mája 1919 zo Žiliny telegram. Potom sa jeho stopa stratila. Záhada jeho zmiznutia je doteraz nevysvetlená. Spáchal samovraždu? Zavraždili ho? Zmizol do zahraničia? Dodnes nevieme. Jeho telo sa nikdy nenašlo. „Najskôr možno usudzovať, že išlo o zločin, dobre pripravený, starostlivo zahladený, s politickou motiváciou“. Úrady ho o 10 rokov neskôr vyhlásili k 29. 12. 1929 za mŕtveho. Cyril Holuby zrejme zahynul v mene slovenskej budúcnosti podobne ako jeho strýko Karol Holuby.

Jozef Schwarz