luno.hu | OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny

Switch to desktop Register Login

Zápisky hovorcu (14/2022)

22Zapisky07-01

Môj mandát ako parlamentného hovorcu Slovákov v Maďarsku vypršal 31. marca 2022. Tieto riadky píšem tridsiateho, takže v tomto volebnom cykle budú posledné. Človek by sa ani nenazdal, ako rýchlo uplynie štvorročné obdobie medzi dvoma parlamentnými voľbami.

Keď som sa dohodol so šéfredaktorkou nášho týždenníka o tom, že každý druhý týždeň budem do novín písať svoje poznámky na margo parlamentnej práce, skúsenejší dopisovatelia ma varovali, že to nie je také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá. Teraz už viem. Naučil som sa však pravidelne písať aj v takých týždňoch a mesiacoch, keď parlament bol na dovolenke, dokonca aj vtedy, keď pre svetovú pandémiu sme boli v karanténe a nielenže parlament nezasadal, ale nekonali sa ani podujatia. Bolo to ťažké a poučné obdobie.

No, ale zatiaľ sa vráťme k udalostiam posledných dvoch týždňov! Pokračovali sme v predjarnom kultúrnom zájazde v znamení parlamentných volieb, avšak okrem týchto stretnutí som mal aj iné možnosti zísť sa s voličmi – členmi našej komunity. V Kardoši Slovenská samospráva Békešskej župy usporiadala svoje valné zhromaždenie. Pozvali ma tam aj s predsedníčkou Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbetou Hollerovou Račkovou, aby sme informovali prítomných o sčítaní obyvateľov, ktoré sa tiež blíži. Keďže výsledky sčítania ovplyvnia život našich komunít, predovšetkým miestnych národnostných samospráv na desať rokov, nie je nám jedno, ako sa podarí pripraviť Slovákov v Maďarsku na to, aby v čo najvyššom počte sa priznali k svojej národnosti, materinskému jazyku alebo aspoň k jazyku svojich starých rodičov. Takže rád som tam šiel, a okrem informovania členov župných samospráv som si vypočul aj informácie prednostu miestneho úradu mesta Sarvaš o prípravách na sčítanie. Podľa jeho slov sa už chystajú a hľadajú sčítacích komisárov. Pri ich výbere využívajú spoluprácu s miestnymi slovenskými organizáciami.

V rámci programu odovzdali aj tohtoročné vyznamenania Za Slovákov Békešskej župy, ktoré udelili dlhoročnému učiteľovi slovenskej školy v Békešskej Čabe Pavlovi Žibritovi a vedúcemu organizácie Slovákov mesta Elek Tiborovi Dömemu. Využil som príležitosť a aj ja som im zagratuloval k uznaniu.

V druhej polovici už spomenutého kultúrneho zájazdu sme navštívili Šáru, Békešskú Čabu a poslednou zastávkou bola Budapešť. Na všetky tri, vlastne štyri podujatia prišlo veľa záujemcov, ktorí mali možnosť vidieť kultúrny program na vysokej úrovni. V Šáre okrem miestneho spevokolu vystúpil šáranský, aj ečerský tanečný súbor, čo už samo o sebe stupňovalo atmosféru. Obecenstvo oduševnene privítalo aj ľudovú kapelu Tarsoly. V Čabe zase mládežnícka dychovka zo Slovenského Komlóša naladila najpočetnejšie obecenstvo celého zájazdu na vysokú úroveň podujatia. Krásne nám zaspievali a zahrali členovia citarovej skupiny Strapce a – ako vždy – aj spevácky zbor Horenka z mojej rodnej dediny, z Kétšoproňu.

V Budapešti sme mali dve stretnutia. Predpoludním pri buste dolnozemského politika – Slováka Ondreja Likera Áchima sme si spolu s predstaviteľom vlády pripomenuli život a odkaz Áchima, potom podvečer sme sa zúčastnili vystúpenia hudobno–tanečného programu pod názvom Banda – Vajda – Paráda. Prezentovali nám krásnu svetovú hudbu, ktorá, ako som zistil, je v podstate ľudová muzika na elektronických nástrojoch, a predviedli aj krásny tanečný program. Na základe reakcií prítomných sa mi uľavilo, veď sme nemohli dopredu vedieť, ako zareagujú na program, ktorý bol doteraz v rámci našich podujatí neobvyklý.

No a na záver by som k tohtoročnému kultúrnemu zájazdu dodal len toľko, že prítomní sa všade dobre bavili, a tí, ktorí si tieto programy nechali ujsť, môžu len ľutovať. A aj touto cestou ďakujem všetkým, ktorí buď ako vystupujúci, alebo obecenstvo sa zúčastnili týchto stretnutí.

Nateraz teda toľko. Najmenej na mesiac sa lúčim s čitateľmi Ľudových novín a s portálom oslovma.hu: po voľbách uvidím, či budem pokračovať okrem práce parlamentného hovorcu aj vo svojich zápiskoch.

Anton Paulik