Po pomerne dlhých letných prázdninách od pondelka minulého týždňa parlament znova zasadá. Rozbieha sa aj Výbor pre národnosti Maďarska, zasadal už dvakrát. Pred parlament sú predložené hlavne zákony, potrebné k dohode s Európskou komisiou o financovaní projektov predložených Maďarskom.

Spomedzi nich – je ich spolu päť – náš výbor podrobne prerokuje jeden, pri ktorom chceme presadzovať, aby odlišné pravidlá pri používaní a vyúčtovaní jednak európskych peňazí, jednak finančných prostriedkov pridelených v predvolebnej kampani pre celoštátne národnostné samosprávy, bolo zmenené tak, aby naše samosprávy nemali viac povinností v takýchto procesoch ako miestne samosprávy či politické strany. Tento návrh zákona sme prerokovali v dvoch čítaniach a na plenárnom zasadnutí predložíme svoje návrhy.

Druhou dôležitou témou zasadnutia výboru bola správa Úradu ombudsmana o jeho činnosti v roku 2021. Ako tradične, značnú časť tejto činnosti predstavujú iniciatívy, vyhľadávania národnostných organizácií, alebo vlastné vyšetrenia úradu v oblasti uplatňovania národnostných práv. Na rok 2021 pripadli tri správy o stave uplatňovania národnostných práv, viac iniciatív z prostredia jednotlivých národností, medzi nimi osem aj zo slovenského prostredia. Správa je dostupná na internetovej stránke úradu, preto nebudem o tom podrobne písať, ak máte o to záujem, s akými sťažnosťami sa Slováci obrátili na ombudsmana v minulom roku, môžete si ho onedlho prečítať na webovej adrese: https://www.ajbh.hu/eves-beszamolok. Náš výbor správu po prerokovaní na plenárnom zasadnutí navrhne schváliť.

Aj posledné týždne som sa zúčastnil na viacerých programoch. Už som si zvykol, že vo svojich zápiskoch môžem z nich uviesť iba zlomok, tie najdôležitejšie, lebo je ich naozaj toľko, žeby sa nezmestili do priestoru, ktorý mám pridelený v Ľudových novinách.

Posledné týždne patrili z istého pohľadu rozlúčkam. Generálny konzul Slovenskej republiky sa vráti domov a lúčil sa s predstaviteľmi našej komunity v Dome slovenskej kultúry v Békešskej Čabe. Pre inú povinnosť som sa nemohol zúčastniť kolektívnej rozlúčky s pánom Kuchárom, takže som ho navštívil deň predtým. Takto sme mali čas a priestor trochu osobnejšie sa rozlúčiť. Horšie to bolo s druhou rozlúčkou toho istého týždňa. Ako už čitatelia zaiste vedia, siedmeho septembra nás navždy opustil dlhoročný predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, prvý parlamentný hovorca Slovákov v Maďarsku Ján Fuzik. V kruhu jeho najbližších a popredných členov našej slovenskej komunity sme sa s ním rozlúčili na Mestskom cintoríne v Segedíne.

Ako som už napísal, aj tieto týždne sme mali množstvo programov, jeden by som chcel spomedzi nich ešte vyzdvihnúť. V budove parlamentu som organizoval besedu pre vedúcich slovenských samospráv, organizácií a inštitúcií na tému sčítania obyvateľov. Pokladal som za svoju povinnosť vyjadriť sa k tejto téme aj teraz, tesne pred jeho začatím a šíriť informácie v kruhu našich volených zástupcov, lebo si myslím, že táto udalosť bude kľúčová pre našu budúcnosť aspoň na najbližšie desaťročie. Myslím si, že aj účasť pozvaných, aj prednášky, aj ohlas celej akcie splnili moje očakávania. Teraz už závisí naozaj iba od nás, ako budeme schopní dosiahnuť, aby nás v štatistikách nebolo menej ako pred jedenástimi rokmi.

Anton Paulik