V jednej z ikonických kaviarní Vacova otvorili ďalšiu výstavu národnostného umelca, maliara Pavla Lauka. Hostí privítala majiteľka kaviarne Margaréta Mária Bayerová. Vo svojom príhovore hovorila o vzniku série výstav národnostných výtvarníkov.

Ako povedala, minulý rok zorganizovali podujatie spolu s gréckou národnostnou samosprávou a z toho vznikla myšlienka dať priestor aj tvorcom ďalších národností žijúcich v Maďarsku. Minulý mesiac mali Vacovčania možnosť spoznať výtvarné umenie rusínskej národnosti. V súčasnosti sa koná výstava v organizácii slovenskej samosprávy. Vystavené sú exponáty z dielne maliara Pavla Lauka s názvom Odtlačky/Lenyomatok.

Predseda Slovenskej samosprávy vo Vacove Július Alt poďakoval za možnosť vernisáže obrazov nášho významného umelca v kaviarni Margaréta. Aj samotné dejisko výstavy je pozoruhodné, veď je v prevádzke od roku 1988 a nachádza sa v historickom centre mesta. Predseda slovenského voleného zboru poukázal na závažnú myšlienku: čím viac sa pozeráme späť, tým viac vidíme dopredu. Je dôležité udržiavať tradície, preto má veľký význam obzerať sa do minulosti v kultúre, vzdelávaní a, samozrejme, vo výtvarnom umení. V tejto súvislosti spomenul 30. roky 17. storočia, keď sa vo Vacove usadili Slováci a priniesli so sebou svoju kultúru, tradície a históriu. J. Alt zdôraznil, že výstava Pavla Lauka je dôležitou súčasťou dlhého procesu vzniku a zachovania slovenskej kultúry v Maďarsku.

Výstavu otvoril maliar Árpád Németh, ktorý poukázal na skutočnosť, že aj predkovia P. Lauka prišli do okolia Vacova v 18. storočí. Podľa Á. Németha existovali dva dôvody, prečo sa ľudia slovenskej národnosti v tom čase sťahovali z jednej časti Uhorska do druhej. Jedným bolo náboženské prenasledovanie, oni si chceli zachovať svoju vieru. Na druhej strane bolo v tom čase na uhorskom území veľa prázdnych dedín, ktoré boli predtým obývané poddanými tunajších zemepánov. Tí čakali na ľudí zo severu, veď potrebovali na svoje zeme robotné ruky. Poskytli im domy aj pozemky na obrábanie. Predkovia P. Lauka sa usadili v Dengelegu, v juhovýchodnej časti Novohradskej župy.

V súvislosti s umením P. Lauka sme sa dozvedeli, že na začiatku jeho umeleckej dráhy ho výrazne ovplyvnila výstava Tivadara Csontváryho Kosztku. Neskôr sa stretol s maliarom Júliusom Hinczom, ktorý mal tiež veľký vplyv na jeho myslenie a tvorbu. V 60. a 70. rokoch bol pravidelným návštevníkom jeho dielne. Neskôr študoval u maliara Pétera Szkotniczkého, ktorý ho okrem profesionálnych základov naučil aj maľbu akvarelom. P. Lauko je považovaný za „recyklujúceho“ umelca, z rôznych plôch vyškrabávajúceho papier, ktorý potom pridáva k ďalším materiálom a používa na tvorbu svojich obrazov. Na záver povedal pár slov o vystavených dielach aj samotný umelec. Oboznámil prítomných s podrobnosťami ich vzniku, napríklad, že obrazy majú 4-5-6 vrstiev. Vysvetlil podstatu a zaujímavé aspekty svojho tzv. konštruktivistického umenia. Spomenul, že v mladosti študoval maľbu na mnohých miestach. Vzdelával sa okrem iného v Slobodnej škole v Zebegényi na maliarskej škole Bauhaus, aj ako člen Štúdia tvorby obrazov. P. Lauko nielen maľuje, ale aj pravidelne organizuje výstavy a spolupracuje pri tom s viacerými galériami. Je pre neho dôležité, aby sa jeho vlastné i diela iných umelcov dostali pred verejnosť a aby si autori vypočuli spätnú väzbu. Je členom mnohých spolkov, združení, spoločností, ateliérov a maliarskych skupín. Vernisáž spestrila hrou na flaute Janka Bonifertová. Výstava je otvorená do 30. mája.

Attila Szávai – HaZ

Foto: autor

http://www.luno.hu/index.php/aktuality/aktuality-vytvarne-umenie/30590-vacovske-nalady-s-pavlom-laukom

http://www.luno.hu/index.php/aktuality/aktuality-vytvarne-umenie/26753-z-v-stavy-dva-plus-tyri

http://www.luno.hu/images/pdf/2018/25-2018-priloha.pdf