Posledné dva roky som veľa počula o tvorbe Samuela Tešedíka. Jednu hodinu dejepisu sme mali v múzeu. Naša triedna učiteľka hodnotila tvorbu a život tohto evanjelického farára. Odtiaľ sme si išli pozrieť kostol, ktorý postavil Samuel Tešedík. Na hodinách vlastivedy sme si pozreli DVD o Sarvaši. V lete v Starom cintoríne sme navštívili hrob Samuela Tešedíka. Veľmi zaujímavé bolo pozrieť si Tešedíkov sálaš a záhradu. Preto som sa veľmi potešila, že Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku vypísal súbeh, do ktorého som sa mohla zapojiť.

Samuel Tešedík sa narodil 20. apríla 1742 v osade Alberti. Jeho otec Samuel Tešedík bol farárom tamojších slovenských prisťahovalcov. Matka Alžbeta Lángová pochádzala z Prešporku (Bratislava). Po smrti manžela sa roku 1749 vrátila do svojho rodiska, kde vychovávala svoje tri deti. Keď žili v Prešporku, Tešedík pomáhal svojej matke, podieľal sa na výchove študentov, ktorých mali na strave. Aby sa naučil maďarsky a zdokonaľoval svoje vedomosti, odišiel študovať do Debrecína. Po roku sa pešo vydal spoznávať krajinu. Prešiel od Tokaja cez Košice, Prešov, Levoču, Kežmarok, Banskú Bystricu, Kremnicu, Banskú Štiavnicu a vrátil sa do Prešporka. Vtedy sa rozhodol, že bude farárom (kvôli rodinnej tradícii a kvôli istejšiemu živobytiu). Svoju kňazskú činnosť vykonával svedomite. V rokoch 1763-66 študoval v Nemecku: v Erlangene, Jane, Lipsku, Postupime, Spandau, Berlíne. Po návrate domov v záujme osvojenia si slovenského jazyka strávil niekoľko mesiacov v Sarvaši. Po niekoľkomesačnom pobyte v obci Šurany (Surány - teraz Cserhátsurány) v Novohradskej stolici, na jeseň roku 1767, sa vrátil do Sarvaša, aby 53 rokov stál na čele tunajšej cirkvi. Popri vykonávaní služieb v rámci cirkvi ho zaujímali i spoločenské pomery a problémy mesta, pokúsil sa o ich riešenie. V tejto jeho činnosti mu pomáhala jeho prvá manželka Terézia Markovičová, rodená Lissovinyiová.

Novodobé dejiny mesta Sarvaš sú úzko spojené s dejinami evanjelickej cirkvi, lebo prví obyvatelia znovuzaloženého mesta boli Slováci evanjelického vierovyznania. Tešedíkovým významným činom bola výstavba dnešného Starého evanjelického kostola. Kostol bol postavený v rokoch 1786-88 v barokovom štýle. Na tomto mieste predtým už stáli tri kostoly. Dnešná veža bola súčasťou tretieho kostola, ku ktorej postavil Samuel Tešedík kostol projektov plánov bratislavského architekta Lajosa Kimnacha. Vo vnútri kostola môžeme vidieť dvojposchodovú drevenú galériu, na ktorú sa v čase bohoslužieb zmestilo 3500 ľudí. Autorom dreveného pozláteného oltára a kazateľnice je Vavrinec Dunajský. Oltárny obraz namaľoval András Zellinger v roku 1780. Maľba zobrazuje Nanebovstúpenie Pána. Pozoruhodnosťou kostola je dodnes fungujúci organ, ktorý má 36 registrov, 2484 píšťal a je trojmanuálový. Usporadúvajú sa tu organové koncerty známych umelcov.

V diele „Der Landmann in Ungarn” (Uhorský roľník, čo je a čím by mohol byť) opisuje Tešedík okolnosti osídlenia Békešskej župy, národnostné a náboženské pomery ako i prechodné úľavy. „Keď barón Harruckern zosnulý v Bohu začal v roku 1716 osídľovať statok, ktorý už od roku 1685 bol pustý a prázdny, teda spočiatku tu nechcel byť nikto obyvateľom, lebo každý sa bál tohto územia bojov a krviprelievania. Ale mierne a znášanlivé chovanie vedelo nájsť cestu a možnosť, aby z dŕžav Uhorska, alebo aj z cudzích krajín zavolalo sem ľudí. Novým obyvateľom povolili slobodné vierovyznanie, priateľsky prijali rôzne národností: Maďarov, Nemcov, Slovákov, Srbov a Rumunov; pritom každému národu a každému vyznaniu zvlášť určili osobitné miesto na osídlenie… Tento pán žiadal od nich veľmi málo daní a roboty, ale s radosťou pozoroval konanie povinností poddaných, čo tí robili veselou náladou svojmu milovanému pánovi. Zaplatenie daní alebo naturálií v peniazoch zveril na poddaných, noví obyvatelia na jeho majetku získali tým také bohatstvo a silné základy, že je to badateľné až dodnes. Pre svojich úradníkov, ale i pre poddaných zaviedol veľmi užitočné nariadenia; ale urobil i viac; dosiahol, že ľudia museli žiť podľa jeho nariadení, ak chceli jesť dobrý chlieb. Z predchádzajúcich možno vidieť, že následkom múdrych nariadení pána poddaní získali právo (hlavne osídlenci, ktorí boli veľmi chudobní ľudia), aby všetky dane patriace pánovi, robotu, desiatok a nájomné za statok mohli platiť v peniazoch a za niekoľko rokov na pustom, prázdnom statku vzniklo 15 nových obcí. Kto to nevidel, ani neuverí. Tam, kde pred 50-60 rokmi bola len osamelá, začadená chalupa pastierov, je teraz obec, pozostávajúca z 500, 600, 800, 1000 domov a s 5000, 6000 až 8000 obyvateľmi. Pred 50 rokmi bolo na statku Harruckernovcov niekoľko tisíc ľudí a teraz tu žije až 60-70 tisíc ľudí…”

Samuel Tešedík bol v Sarvaši farárom v rokoch 1767-1820. Jeho činnosť mala pre život obce v danom období nesmierny význam. Na základe skúseností získaných v zahraničí zakladá školu, vypracuje jej učebné osnovy a zostaví pre ňu aj učebný materiál. V roku 1779 predkladá svoj prvý plán, ale založenie školy sám datuje na 8. mája 1780, keďže vtedy dostáva od zemepána 6 jutár pôdy pre cvičnú záhradu. V súvislosti s menom školy (Institium oeconomicum) poznáme viacero variácií, ale najčastejšie sa stretávame s týmito dvomi:

Cvičná hospodárska a priemyselná škola,

Cvično-hospodársko-pilnostná škola.

Cieľom školy bolo „Vychovávať rozumných a pilných gazdov a gazdiné, majstrov, vedúcich manufaktúr a spôsobilých školských učiteľov.” Škola disponovala riadnou knižnicou, dielňami, cvičným pozemkom. V hospodárstve vykonávali šesťdesiat druhov prác. Počet študentov z roka na rok vzrastal. Roku 1790 ich bolo približne 1000. V rokoch 1789-1794 budovu rozšírili o poschodie. Spočiatku úrady (štát, cirkev) ťažko prijímali jeho reformy, moderné vyučovacie metódy. Neskoršie áno. Dňa 2. septembra 1789 od cisára Jozefa II. dostal „dar, zlatý prsteň a na červenej stuhe visiacu medailu v hodnote 25 zlatých”. Podobne odmenili i jeho manželku. V roku 1789 aj cisár František I. vyznamenal školu. Nepriateľské ovzdušie, predovšetkým kolega, a nedostatok materiálnych prostriedkov má za následok, že škola celoštátneho a európskeho významu v roku 1806 znova a definitívne zatvára svoje brány.

Žil plným životom, nepoznal nečinnosť. Nevyčerpateľnú energiu venoval na povznesenie ľudu ľudovej osvety, hospodárskeho, priemyselného a obchodného života celej krajiny.

Ako chránime Tešedíkovo dedičstvo?

Významnou udalosťou v dejinách Starého evanjelického kostola bola rekonštrukcia v roku 1984, ktorú začala farárka Alžbeta Nobiková. Pozostávala z výmeny celej strechy a obnovy kostola zvonka i zvnútra. Rekonštrukčné práce ukončili roku 1988. Pri príležitosti dvestého výročia kostola bol chrám znovu vysvätený. V roku 1989 začali obnovu organu, ktorú dokončili v roku 1992. Dnes sa v kostole ozýva jeho pôvodný hlas. Roku 1999 dostala veža slávnostné osvetlenie.

Judita Nádorová je priamym potomkom Samuela Tešedíka. Je veľmi skromná, nikdy nehovorí o svojich slávnych predkoch. Je vedúcou učiteľkou slovenskej škôlky. Trpezlivosť a láska sú základom jej pedagogickej práce. Dobré by bolo, keby si každý učiteľ uvedomoval, že on je soľou zeme - povedala pani Nádorová.

Akademický maliar Pavel Korbely sa narodil 18. januára 1932 v Sarvaši. So svojimi rodičmi sa presídlil do Bratislavy, kde študoval a pracoval ako pedagóg a maliar. V roku 1968 emigroval do Ženevy, kde založil významnú maliarsku školu. Vlani mal výstavu v Budapešti. 6. októbra 2007 v Strieborných Viniciach bolo stretnutie vtedajších študentov. Tu pán Korbely daroval mestu vlastné dielo. Na obraze vidíme Sarvaš, Starý evanjelický kostol a Tešedíka.

Na mňa mala veľký vplyv monodráma sarvašského regionálneho divadla, o živote S. Tešedíka. Režisérom bol László Gergely, hlavnú rolu hral Juraj Derzsi. Veľký zážitok pre mňa bolo pozrieť si matriku cirkevnej obce Starého evanjelického kostola. Veľmi mi pri tom pomohla archivárka Mária Gundová. V r. 1799 spísali, koľkí žili v jednom dome, koľkí boli negramotní. Už aj vtedy žili na Sarvaši Nemčokovci, Trabachovci.

Pri príležitosti 285. výročia znovuzaloženia Sarvaša a 240. výročia príchodu Samuela Tešedíka do Sarvaša sa 22. júla 2007 uskutočnila veľkolepá slávnosť. Tam odzneli po maďarsky a po slovensky nasledujúce vety:

„Radosť je pre človeka, ak je užitočný pre svoju vlasť, ak celý svoj život slúži a venuje svojej vlasti. Kde by sme sa dostali, keby nevedomosť, hrdosť, závisť, zlomyseľnosť bránili úprimne dobrému. Ani v najväčšom nebezpečí sa nemôžeme zrieknuť možnosti pomôcť. Vychovávajte správne svoje deti a iné deti pre ľudstvo a pre svoju vlasť. Ten, kto cíti, nech aktívne pomôže, čo vie. Kto nevie cítiť, čo je dobré, aspoň nech nebojuje proti tým, ktorí viac dajú na prázdne slovo ako na činy. Bo sa dá vychovávať pre vlasť takých ľudí, ktorí svoje v škole osvojené znalosti rozširujú a semenám ľúbeznosť dajú.”

Tieto myšlienky sú veľmi aktuálne aj v XXI. storočí!

Bývalý evanjelický farár Pavol Kovács je strýkom mojej babičky. On je jeden z tých, ktorí najviac vedia o živote a o činnosti Samuela Tešedíka. Poprosila som pána Kovácsa, aby zhrnul, čo preňho znamená životné dielo Samuela Tešedíka. „Niekdajší sarvašský farár Samuel Tešedík bol vynikajúcim a jedinečným človekom svojho veku na Dolnej zemi, v Uhorsku. Chcel tu zakoreniť niečo z toho, čo dobré a užitočné videl v zahraničí a o čom si myslel, že aj tu obohatí ľudí. Pravda, novým, svojím spôsobom. Veľa študoval, skúmal, čo by sa dalo robiť. Pod jeho vplyvom tu robili melioráciu, sadili agátové stromy...“

Ako bolo slúžiť na kancli, z ktorého kázal S. Tešedík?

Pavol Kovács si vždy uvedomoval zodpovednosť, nevšedný príklad, ktorý tu zostal po slávnom predchodcovi. V zmenených časoch zostali nezmenené úlohy - pomáhať ľuďom, aby si našli šľachetné ciele, aby sa aj oni usilovali pomôcť iným. Život sa mení, a my sa musíme prispôsobovať podmienkam. nesmieme sa vzdávať ani vtedy, keď sa nám napriek všetkým snahám nedarí dosiahnuť žiadaný výsledok. Veď usilovná práca raz prinesie svoje ovocie.

„Tešedík bol nielen farárom, ale aj pastierom svojho ľudu, viedol ho na lepšie miesta aj vtedy, keď ho hanili, hľadal uzdravujúce lieky aj vtedy, keď mu neverili. Konečný výsledok ich presvedčil, že konali správne. Veril, že mu Boh pomôže, požehná svedomitú prácu. Tak sa aj stalo. Jeho všestranné dielo si vážia aj dnešné generácie, je pre ne príkladom. Ak človek nemá príklady, ťažšie napreduje, ale ak ich má, posilňujú ho, vedú ho k novým rozhodnutiam, k nádeji, že naša práca nie je márna, ale zabezpečuje pozemské blaho a šťastie. Ja som sa takto učil od Tešedíka!” - povedal Pavol Kovács.

Menta Trabachová

Pripravujúca učiteľka:

Zuzana Korbeľová

Práca bola v súťaži Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku

Živý odkaz osobností zašlých čias II. ocenená

cenou Veľvyslanca Slovenskej republiky v Budapešti.