Kuchyňa - kultúra - sprievodca ● Na slovíčko s Istvánom Pálffym

Kniha Slovensko s podtitulom Kuchyňa - kultúra - sprievodca je štvrtým cestopisom známeho maďarského televízneho redaktora Istvána Pálffyho.

Po publikáciách o Chorvátsku, Sedmohradsku a Českej republike vlani uverejnil svoje zážitky z ciest po Slovensku, ktoré mu sprostredkovala Slovenská agentúra pre cestovný ruch (SACR) od októbra 2007 do konca marca 2008. Moderátor hlavnej spravodajskej relácie verejnoprávnej Maďarskej televízie (MTV) strávil na Slovensku celkovo šesť týždňov. Za ten čas si zapísal 200 strán poznámok a urobil 2000 záberov. Svoje skúsenosti zaradil do knihy, doplnil ich o historické a gastronomické poznatky a ilustroval vlastnými fotografiami. Vďaka ľahkému štýlu sú jeho knihy populárne a známe nielen v kruhoch maďarských čitateľov, ale aj našich Slovákov. Úspešný spravodajca a spisovateľ na medzinárodnom veľtrhu Cestovanie 2009 navštívil aj expozíciu Slovenska, kde som sa s ním mohla porozprávať o jeho vášní, o písaní.

- Aké bolo privítanie vašej knihy o Slovensku v Maďarsku?

- Situácia bola vtedy veľmi zaujímavá. Bilaterálne styky medzi Slovenskom a Maďarskom boli pomerne chladné. Vlani v lete sa stali udalosti, ktoré znepokojili ľudí na oboch stranách hraníc. Z toho hľadiska kniha vyšla vo veľmi dobrom čase, lebo ľudia, čitatelia, turisti sa aj z mojej knihy mohli dozvedieť, že existujúce problémy sa neprenášajú do všedných dní občanov. Maďari nemajú dôvod báť sa cestovať na Slovensko, nemusia sa báť ani toho, že ich neprivítajú s radosťou. Maďari by sa nemali báť ani toho, že sa dostanú do nepriaznivej situácie kvôli ich pôvodu. Naopak. Pokojne môžu cestovať k našim severným susedom, lebo Slováci sú pohostinný a priateľský národ. Stretnú sa s pozitívnym prístupom nielen v oblasti pohostinstva alebo turistiky, ale aj na ulici. Pokles návštevnosti maďarských turistov na Slovensku spôsobujú vnútorné problémy v Maďarsku. Dnešná hospodárska situácia totiž nedovoľuje ľuďom utrácať peniaze. Následkom silného kurzu eura a nepriaznivým maďarským hospodárskym ukazovateľom forint zoslabol. To znamená, že pre nás je Slovensko drahé a naopak, pre Slovákov je Maďarsko lacné. Situácia sa zmenila, hoci ja si myslím, že sa to dá do poriadku. Ale vráťme sa k mojej knihe. Cestopis o Slovensku bol na trhu veľmi úspešný a mal jeden veľmi pozitívny prínos. Počas prezentácie v médiách sme mohli konštatovať, že medzi Slovákmi a Maďarmi nie sú problémy. Znepokojujúce vyhlásenia politikov nie sú naše, alebo moje slová. Mojou úlohou je, aby si ľudia našli k sebe cestu, aby si rozumeli a aby sa mali radi.

- Podľa vás kniha je kompletná, alebo máte taký pocit, že ste niečo vynechali?

- Vždy sa nájde niečo, o čom si myslím, že som to vynechal. Je to preto dobré, lebo môžeme časom vydať novú, rozšírenú publikáciu, - žartuje. - Možno by som dnes dal väčší dôraz na východné Slovensko. Slovensko je také isté ako Maďarsko. Tiahne sa od západu k východu. Nie geograficky, ale sociálne. Ale aj na východe sú rôzne možnosti turistiky. Oplatí sa navštíviť drevené kostoly, cestovať do Vihorlatských vrchov a, samozrejme, nie každý pozná také prekrásne mestá, ako sú Prešov, Bardejov, alebo Košice. Na tie časti Slovenska by som radšej upútal pozornosť ako na západné, lebo tie už boli dobre spracované. Západné Slovensko má už veľmi dobré meno a výborný marketing.

- To znamená, že v budúcnosti sa zrodí rozšírené vydanie?

- Iste. Bolo tomu tak aj predtým. Práve teraz pracujem nad rozšírením cestopisu o Chorvátsku a plánujem rozšíriť aj moje publikácie o Sedmohradsku a Slovensku. Treba ich neustále aktualizovať, takže vlastne nikdy nebudú hotové.

- Ste veľmi plodným autorom. Čo vás vedie pri výbere tém?

- V prvom rade osobný záujem. Zvykol som vravieť, že dôležitá je kvalita a nie kvantita. Napriek tomu skôr-neskôr kvantita predbehne kvalitu. Doteraz som napísal jedenásť kníh, sú medzi nimi cestopisy, základy etikety, sprievodca maďarských vín atď. Z môjho hľadiska sú dôležité len témy a nie počet publikácií.

- Koľko času ste venovali cestopisu o Slovensku?

- Publikácia obsahuje nielen moje zážitky zo strednej školy, keď sme s triedou cestovali na výlety na Slovensko, ale aj dojmy z dnešných profesionálnych ciest. Myslím si, že k tomu, aby sme mohli zo srdca predstaviť jednu krajinu, potrebujeme k nej cítiť náklonnosť a jeden celý život. Nepíšem knihu o Číne, alebo o Havajských ostrovoch, lebo k nim nemám bližší vzťah. Nejde o to, že tieto krajiny alebo ich kultúra by ma nezaujímali, iba nie som schopný o nich písať. Píšem hlavne o tých krajinách, kde v susedstve Maďarov žijú priateľské susedské národy a kde sa stretávajú ich kultúry. Tomu rozumiem, to som prežil, to viem pochopiť, to mám v krvi (jedna moja stará mama bola Češka, druhá južná Slovanka) a v tej oblasti som doma. Preto sú Slovensko, Rumunsko, Chorvátsko, Rakúsko, Česko a južní Slovania v centre mojej pozornosti.

- Čím by ste sa radi zaoberali v budúcnosti?

- Momentálne ma zaujímajú naši južní susedia a veľmi ma lákajú Balkánske štáty. Rád by som písal o Srbsku, Čiernej Hore, Bosne a Hercegovine, Macedónsku.

- Ďakujem za rozhovor.

(aszm)