Piaty raz hostil Nadlak v Rumunsku Slovákov z Dolnej zeme a zo Slovenska na medzinárodnej konferencii a na udeľovaní ceny Ondreja Štefanka.

Cena sa udeľuje za literárnu tvorbu a za spolkovú a organizačnú činnosť. Tohto roku prvýkrát udelili až dve ceny za literatúru Michalovi Harpáňovi zo Srbska a Petrovi Andruškovi zo Slovenska a za spolkovú činnosť bol odmenený Pavel Hlásznik z Rumunska.

Na podujatí sa zúčastnil predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igor Furdík, ktorý hovoril aj o tom, že keď zavíta k dolnozemským Slovákom, vždy chce niečo dôležité povedať, čo iba sčasti stíha, lebo tu má toľko priateľov, že nemá čas na oficiálny prihovor, len na osobné rozhovory. Do Nadlaku prišla aj delegácia Slovákov z Maďarska, medzi nimi predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Ján Fuzik a riaditeľka Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe Anna Ištvánová.

Po odovzdaní Ceny O. Štefanka nasledovala medzinárodná konferencia s názvom Dolnozemskí Slováci - hranice určenia. Cieľom konferencie bolo prezentovať a zaznamenať najrozmanitejšie názory na dolnozemských Slovákov, ktoré budú publikované v zborníku. Účastníci tohtoročnej konferencie sa spoločne zamýšľali nad otázkami: Kto sú dolnozemskí Slováci? Aké sú historické a aké súčasné chápania vymedzenia tohto pojmu? Existuje pocit spolupatričnosti medzi slovenskými enklávami v Maďarsku, Rumunsku a Srbsku? Na dané otázky hľadali odpovede prednášatelia z rôznych uhlov pohľadu, jedno však bolo isté, a to, že Dolná zem a dolnozemskí Slováci na základe spoločnej histórie, vierovyznania a kultúrnych tradícií bez ohľadu na (štátne) hranice patria spolu.

Vypočuli sme si prednášky z oblasti literatúry, kulturológie a občianskej sféry.

Ján Botík hovoril Ku konceptom štúdia dolnozemských Slovákov z pozície materského národa. Dimenzie dolnozemskosti na konkrétnych príkladoch bol názov prednášky Dagmar Márie Anocy, o kultúrnom kapitáli dolnozemských Slovákov hovorili Ladislav Lenovský a Michal Kurpaš, Literatúra - fenomén spolupatričnosti sa nazývala prednáška Evy Tučnej a Pavel Husárik sa zmienil o stereotypoch Slovákov pri kolonizácii na Dolnej zemi. K metodológii výskumu Slovákov na Dolnej zemi sa vyslovili Jaroslav Čukan a Boris Michlík a o fenoméne Dolná zem prednášala Katarína Melegová Melichová. O tom, že kto bol a je slovenský vojvodinský spisovateľ sa vyslovil čerstvý laureát Michal Harpáň. Dvojpohľad na antológiu Plášť bohyne podala Viera Benková. Námet na kvalitnejšiu vzájomnú spoluprácu redaktorov médií dolnozemských Slovákov vyslovil Jaroslav Čiep a Lenka Garančovská hovorila o antroponymách ako jednom z faktorov vymedzenia hraníc dolnozemských Slovákov. O slovenskej dolnozemskej literatúre v programe Slovenského literárneho ústavu MS hovoril Miroslav Bielik, Ad augusta per angusta bol názov prednášky Márie Kataríny Hrkľovej. O spojitosti Dolnej zeme a evanjelickej cirkvi hovoril Juraj Dušan Vanko. Ľudový tanec ako spoločný prejav dolnozemských Slovákov - prezentácia výskumu ľudových tancov z Banátu, Báčky a Sriemu v archívoch na Slovensku bol názov prednášky Zuzany Drugovej. Nosnú tému konferencie azda najlepšie vystihol vo svojej prednáške čerstvý laureát Ceny O. Štefanka Peter Andruška, ktorý povedal na základe tvrdení Jána Siráckeho, že z dávnej Dolnej zeme sa po trianonskej mierovej zmluve vytvorili tri malé Dolné zeme, ktorých Slováci sa vzájomne líšia iba štátnym príslušenstvom.

Laureáti Ceny O. Štefanka

Michal Harpáň je vedúcim Katedry slovakistiky na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade, prednáša slovenskú literatúru aj na Filologickej fakulte Univerzity v Belehrade, určité obdobie vyučoval na Vysokej škole pedagogickej v Segedíne v Maďarsku a na Pedagogickej fakulte v Sombore na slovenskom oddelení v Báčskom Petrovci v Srbsku. Na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, kde taktiež pôsobil, mu v roku 2012 udelili čestný titul Doctor honoris causa.

Peter Andruška, básnik, prozaik, kritik a niekdajší tajomník Spolku slovenských spisovateľov sa sústavne venuje mapovaniu literárnej tvorby dolnozemských Slovákov. Ako prvý predstavil verejnosti komplexnejšie dejiny literárnej tvorby Slovákov v Maďarsku, Rumunsku a Vojvodine vo svojej monografii Literárna tvorba Slovákov z Dolnej zeme.

Pavel Hlásznik, prvý podpredseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku, je roky prítomný na kultúrnej scéne dolnozemských Slovákov a neúnavne sa angažuje v spolkovej činnosti.

(ak-ef)