V priestoroch Celoštátnej cudzojazyčnej knižnice sa uskutočnil 30. septembra Večer ľudovej rozprávky a v rámci nej predstavili slovenské ľudové rozprávky.

O rozprávkach prednášala etnologička, riaditeľka OC CSSM a spoločnosti Legatum Katarína Király a rozprávky Slovákov z Maďarska prerozprávala členka Slovenského divadla v Sarvaši Cervinus Teatrum Zuzana Častvanová.

K. Király vo svojej prednáške načrtla základné poznatky o ľudových rozprávkach, zmienila sa o rozprávačovi, o vzniku rozprávok, vysvetlila typológiu rozprávky a jej hlavné charakteristické črty, ale hovorila aj o zberateľoch ľudových rozprávok. Účastníci stretnutia - aj budapeštianski slovenskí gymnazisti - mali možnosť nazrieť do žánru, ktorý tematicky čerpá z neskutočného, vymysleného sveta. Rozprávku charakterizuje kontrastnosť. V protiklade sú vytvárané hlavné postavy, ich vlastnosti sa výrazne líšia. Dej prebieha v neurčitom čase a priestore a graduje sa opakovaním, zväčša trojitým a stupňuje sa k tragickému vyvrcholeniu (zrážka hrdinu s negatívnymi silami, dej smeruje k rozuzleniu, nakoniec sa končí harmonicky, šťastne). Poznamenala, že v tomto zemepisnom regióne je mnoho podobných rozprávok, preto nemôžeme jednoznačne povedať o niektorej rozprávke, že je maďarská alebo slovenská. Majú viacero spoločných motívov. Čo sa týka rozprávačov, bola dôležitá ich osobnosť, ich schopnosť prerozprávať príbeh, ktorý pôvodne vznikol pre dospelých. Rozprávky sa rozprávali po večeroch, v čase väčších poľnohospodárskych prác, ale rozprávač často nemusel vykonávať ani tvrdú fyzickú prácu. K. Király pripomenula prípad dobrého rozprávača-drevorubača, ktorý sa poranil pri práci a nemohol ďalej pracovať, napriek tomu si ho nechali ostatní drevorubači medzi sebou, lebo vedel veľmi dobre rozprávať.

Zmienila sa aj o veľkých slovenských zberateľoch ľudových rozprávok, akými boli Samo Czambel alebo Pavol Dobšinský. Kým Czambel prepisoval rozprávky do spisovnej slovenčiny, Dobšinský ich pred publikovaním zbavil pôvodnej erotickosti a šťavnatého humoru, vďaka čomu sa ľudové diela (pôvodne určené dospelým) stali obľúbenými a vhodnými medzi detskými čitateľmi.

Prednášateľka sa zvlášť zmienila o slovenských rozprávkach v Maďarsku. Ako povedala, pozbierali ich zatiaľ dvaja etnológovia - Štefan Lami a Ondrej Krupa. Vyzdvihla, že na odbornej hodnote pozbieraných rozprávok pridáva aj to, že sú zoradené typologicky. Medzi slovenskými ľudovými rozprávkami nájdeme aj také, ktoré nemajú ekvivalent ani v maďarskej, ani v slovenskej ľudovej slovesnosti. Aj odborníci na Slovensku sa potešili slovným spojeniam našich rozprávok.

(ef)