Prezentácia maďarskej publikácie so slovenskými národnostnopolitickými súvislosťami

Za prítomnosti aktívnych a bývalých popredných politikov, ako i ekonómov, historikov, novinárov a ďalších záujemcov sa nedávno uskutočnila v Maďarskom poľnohospodárskom múzeu vo Vajdahunyadváre prezentácia knihy Lászlóa Dányiho Chlapci z ulice Ondreja L. Áchima. (Az Áchim L. András utcai fiúk, Békéscsaba, 2012). Názov poukazuje na ústrednú postavu diela - Dr. Gézu Zsírosa (čabiansky maloroľník, poslanec maďarského parlamentu v r. 1990-1994, predseda Poľnohospodárskej komisie parlamentu v r. 1992-1994) a jeho druhov i na jeho dom v menovanej ulici v Békešskej Čabe, kde sa stretávali, aby hodnotili každodennú politickú situáciu a po spoločenských zmenách vypracovali koncepciu a aktuálne postupy uskutočnenia pozemkovej reformy. Nosnou časťou publikácie sú spracované a vyhodnotené politické, agrárnopolitické dokumenty (články, prejavy, návrhy apod.) z obdobia od roku 1989 až po dnešok. Podtituly knihy sú: Ako sa uskutočnila najväčšia pozemková reforma maďarskej histórie; Maloroľník z Kunágoty v Békešskej Čabe - Dr. Géza Zsíros; Od reprivatizácie cez predprivatizáciu po reštitúcie (1989-2012). Poukazujú na chronológiu udalostí a konkrétny obsah práce.

Publikáciu predstavil agrárny ekonóm, bývalý štátny tajomník Antalovej vlády Dr. György Raskó. Na úvod poznamenal, že k danej téme ho viažu osobné skúsenosti politika, člena frakcie Nezávislej maloroľníckej strany, ktorý sa aktívne podieľal na vypracovaní právnych noriem pozemkovej reformy po roku 1989, ale aj ako potomka statkárskej a nájomníckej rodiny z obdobia okolo roku 1945. To zároveň znamená, že vyvlastnenie pozemkov a prenasledovanie kulakov v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch sa ho priamo týkalo aj citovo, pretože jeho predkovia boli trpiacimi subjektmi týchto udalostí. Daná problematika je mu skutočne blízka a jej výklad v podaní autora publikácie sledoval s veľkým záujmom a pochopením. Po úvodnej časti nasleduje osobitný historický prierez vývinu poľnohospodárskej výroby a vytvárania štruktúry pozemkového majetku békešsko-čanádskej oblasti od Juraja Dóžu až po dnešné dni. Je to v podstate oblasť, v ktorej G. Zsíros pôsobil ako politik. Po nelegálnom rozdelení pozemkov v Karcagu a Medgyesegyháze pod jeho vedením roku 1991 tu pôsobil v maloroľníckej strane. Kniha na 650 stranách, asi s tisíckou odkazov, bohato ilustrovaná fotografiami a ďalšími dokumentmi podáva na pozadí každodenných politických udalostí prierez zápasu politických strán i jednotlivcov o riešenie otázky poľnohospodárstva v Maďarsku v danom období. Autor vykonal záslužnú prácu, na základe originálnych dokumentov spracoval obdobie po roku 1945, vrátane pozemkovej reformy, procesu prenasledovania kulakov a kolektivizácie poľnohospodárstva podľa vzoru sovietskych kolchozov. Bohatý dokumentárny materiál umožnil autorovi podať hodnoverný, podrobný a presný obraz týchto dramatických, často až tragických udalostí, sumarizoval svoje hodnotenie publikácie Gy. Raskó. To isté sa vzťahuje aj na obdobie po roku 1989. V tomto období ide vlastne o privatizáciu, reprivatizáciu a reštitúcie predovšetkým v oblasti poľnohospodárstva, ale aj v ďalších oblastiach maďarského hospodárskeho života. Je to v podstate politický zápas o spravodlivé znovurozdelenie pozemkov, ako i o vytvorenie adekvátnej štruktúry poľnohospodárskeho vlastníctva, ktorá by mala tvoriť pevný základ všestranného rozvoja strategického odvetvia maďarskej ekonomiky. Podľa knihy na čele tohto zápasu stál a až dodnes stojí jedna z najcharizmatickejších postáv maďarského politického života - G. Zsíros. Proces reštitúcií, čiže vrátenia úrodnej pôdy do súkromného vlastníctva, vychádzal vďaka poslancovi G. Zsírosovi z chýrneho Viharsarku (Kút búrok), presnejšie z Békešskej Čaby, bydliska G. Zsírosa. Avšak ani on, ani jeho stúpenci nemohli za to, že maďarská politická elita nedokázala uspokojivo doriešiť túto pálčivú otázku poľnohospodárstva. Boj o definitívne a spravodlivé riešenie problému trvá dodnes.

Kniha svojou náplňou, dokumentárnym charakterom, množstvom údajov je určená predovšetkým poľnohospodárskym odborníkom a politikom, pritom si zaslúži, aby sa stala učivom na vysokých školách, zdôraznil vo svojom diskusnom príspevku poľnohospodársky ekonóm, akademik Pál Romány.

Chlapci z ulice Ondreja L. Áchima má viacero slovenských národnostnopolitických súvislostí. Vyplýva to jednak z toho, že veľká časť udalostí agrárnosocialistických hnutí, ako i dianie po roku 1945 a súčasné politické udalosti týkajúce sa privatizácie úrodnej pôdy sa viažu na Békešsku Čabu a jej okolie, kde veľká časť poľnohospodárskeho obyvateľstva je slovenského pôvodu. Autor aktuálnu problematiku rozoberá vždy na širšom politickom pozadí, jeho súčasťou je aj dianie týkajúce sa tunajšieho slovenského obyvateľstva. Takže rozoberá všeobecné národnostnopolitické súvislosti. Je príznačné, že text „Namiesto predslovu“ je prednáška G. Zsírosa, ktorá odznela na vedeckej pamätnej konferencii Ondreja L. Áchima. Organizovali ju v Gödöllő, pri príležitosti stého výročia jeho narodenia v roku 2011 Kruh priateľov Békešskej Čaby a Slovenská menšinová samospráva XII. obvodu Budapešti. Prvé ilustračné fotografie knihy sú pozvánka na toto podujatie a jeden záber z konferencie. Nasledujú priamo po úvodnej prednáške. Výnimočná pozornosť venovaná Áchimovi a udalostiam, ktoré súvisia s ním, nie je náhodná. Maloroľník z Kunágoty (tam sa nachádza jeho rodinný pozemok znovuzískaný počas predprivatizácie) sa považuje za stúpenca Áchima. „O čom Ondrej L. Áchim hovoril, čo hodlal vykonať, to som ja uskutočnil,“ konštatuje na 515. strane svojej knihy G. Zsíros. Práca sa však týka aj početných ďalších historických i aktuálnych národnostnopolitických udalostí a pochopiteľne aj niektorých dejateľov slovenského národnostného verejného života.

V prestávke prezentácie knihy účastníci podujatia boli svedkami mimoriadnej udalosti. Bývalý poslanec maďarského parlamentu G. Zsíros položil kvety k soche Ondreja L. Áchima. Toto dielo sochára Attilu Mészárosa je dočasne umiestnené vo výstavnej sieni Maďarského poľnohospodárskeho múzea. Sochu objednali organizátori uvedenej konferencie pri príležitosti stého výročia narodenia čabianskeho gazdu, člena maďarského parlamentu, zakladateľa prvej sedliackej strany Uhorska. Hodlali ju postaviť v parku sôch v priestoroch Vajdahunyadváru. Avšak povolenie od kompetentných orgánov dodnes nedostali. Čin G. Zsírosa bol jednak prejavom úcty k zakladateľovi prvej Sedliackej strany Uhorska, no dá sa posúdiť aj ako podpora úsilia objednávateľov o dôstojné umiestnenie sochy Ondreja L. Áchima.

hrivnák