Nová publikácia o legendárnom sedliackom kráľovi

V posledných desiatich rokoch sa záujem historickej verejnosti v širšom slova zmysle o Áchima (1871-1911), túto legendárnu postavu uhorských dejín v značnej miere zvýšil. K rozšíreniu aktivít v tomto smere prispeli predovšetkým oslavy okrúhlych výročí, najmä rok 2011, storočnica úmrtia sedliackeho kráľa. Pri tejto príležitosti sa konali na jeho počesť rôzne akcie v Budapešti i na vidieku. Udalostiam venovala výnimočnú pozornosť naša slovenská národnostná verejnosť. Nie náhodou. Výsledky bádania totiž dokazujú, že Áchim bol nie iba slovenského pôvodu, ale - v rozpore s postojmi iných - on túto skutočnosť nikdy nepoprel. Naopak, k slovenskej národnosti sa hlásil smelo a sebavedome.

Nadácia PC Magister, Budapešť, Kruh priateľov Békešskej Čaby a Slovenská menšinová samospráva XII. obvodu Budapešti r. 2011 usporiadali viac podujatí na tému tohto čabianskeho gazdu. Záverečným aktom série akcií bola vedecká konferencia v Újkígyósi o živote a diele Áchima. Texty tohto rokovania vyšli v dvojjazyčnom (maďarsko-slovenskom) zborníku Áchim L. András öröksége - Dedičstvo Ondreja L. Áchima (Budapest 2012), ktorý vydala Nadácia PC Magister v spolupráci s Výskumným ústavom Slovákov v Maďarsku a Spolkom ochranárov mesta Békešská Čaba. Editorky publikácie sú Eszter M. Molnár a Dr. Alžbeta Uhrinová.

Autormi textov zborníka sú historici, sociológovia, etnografi, novinári a ďalší znalci problematiky. Všetci sa priblížili k problematike uhorského agrárneho politika z iného a iného pohľadu a občas aj od doterajších postojov rozdielnymi názornými. Výsledkom tohto je zborník s pestrou paletou, ktorý poskytuje možnosť, aby si čitateľ takýmto spôsobom dokreslil portrét tohto výnimočného dejateľa uhorských dejín na začiatku 20. storočia.

Organizátorka uvedených jubilejných podujatí a editorka zborníka Eszter M. Molnár v Predslove publikácie píše: „Prednášajúci nám predstavujú obdobie na prelome 19. a 20. storočia a v ňom Áchimovu postavu vždy z iného pohľadu, ktorí chcú čitateľa presvedčiť o tom, že aj pri 100. výročí jeho úmrtia majú dnešné generácie na jeho adresu čo povedať... Odbornú literatúru môžu predovšetkým rozšíriť slovenské materiály, nastupuje totižto nová generácia výskumníkov, ktorá preberá to, čo doteraz vo väčšej miere napísali maďarskí vedci, výskumníci, miestni historici...“ Autori prednášok skúmajú Áchimov program v širších súvislostiach dobových spoločenských a agrárnopolitických procesov. Odkrývajú ďalšie detaily jeho života i činnosti, ktoré dokresľujú jeho ľudskú a politickú podstatu (Ferenc Szabó: Ondrej L. Áchim a bohaté sedliactvo). Áchimova etnická príslušnosť až do dnešných dní nie je jednoznačne vyjasnená. Občas sa šíria falošné názory nie iba o jeho identite, ale aj o znalostiach slovenského jazyka i vzťahu k Slovákom vôbec. Preto podľa E. M. Molnára osobitný prínos predstavujú tie prednášky, ktoré sa zameriavajú zvlášť na túto otázku, hlásia nový pohľad, zaujímajú kritický postoj k doterajšiemu ponímaniu identity čabianskeho gazdu, ako napríklad príspevok Michala Hrivnáka: Áchim a Slováci. Avšak sú ešte stále biele miesta, čo sa týka jeho života a národnostnej príslušnosti, preto je nutné pokračovať vo výskume.

Zaujímavé sú úvahy o tom, ako pretrváva Áchim v pamäti dnešných generácií, najmä mládeže (Alžbeta Uhrinová: Áchim očami mladých a starších). „Jedni autori mu veštia nesmrteľnosť, iných zase trápia nevyslovené, zato existujúce protichodné mienky, ktoré často rozdeľujú tých, čo naňho spomínajú.“ Osviežujúco pôsobí text publikácie, ktorý skúma vzťah čabianskeho gazdu k humoru. Dozvieme sa o Áchimovi, že mal rád humor a to nie iba slovom, ale aj sám vytváral situácie pre svojich protivníkov, občas aj pre priateľov, aby takýmto spôsobom zosmiešňoval ich ľudské slabosti. Dozvieme sa zo zborníka, že o Áchimovi sa vytvárali a až dodnes sa vytvárajú a šíria legendy.

Na záver si pripomenieme jeden takýto príbeh z prednášky etnografa Juraja Anda. Autor natrafil naň skúmajúc pozostalosť čabianskeho farára, etnografa Juraja Dedinského v texte pod názvom Ľudová kultúra. V ňom sa dočítame:

„Áchim mal trefné poznámky, ktoré boli niekedy nemilosrdné a surové. Nešetril ani svojich prívržencov, vysmieval sa ich slabostiam. No oni mu to vždy odpustili. Na jednej schôdzi čabianskeho (poznámka autora článku) poslaneckého zboru sa prejednávalo rozšírenie počtu salašských škôl, lebo boli už preplnené. Vládni činitelia prečítali príslušné nariadenia a rozprúdila sa diskusia o návrhu a proti nemu. Pavol Uhrin (...), člen poslaneckého zboru a jeden z najvernejších Áchimových prívržencov, zakikiríkal svojím vysokým hlasom: - Šeci tristovia sme hodili do ten škola a dobro bulo! Áchim sa k nemu okamžite ozval: - Však to na vás aj vidiť!“

M. Hrivnák