V dňoch 18. - 21. apríla usporiadala festivalová kancelária Asociácie vydavateľov a distribútorov kníh v kultúrnom stredisku Milénium v Budapešti v poradí XX. ročník Medzinárodného knižného festivalu.

Tohto roku využilo príležitosť predstaviť svoju tvorbu viac ako 100 renomovaných spisovateľov z 25 krajín a približne 400 maďarských autorov z domova i zo zahraničia. Čestným hosťom bolo tohto roku Taliansko. Už po trinásty raz sa na festivale prezentovali debutujúci autori z členských štátov Európskej únie. Slovensko zastupovala Rút Lichnerová s pozoruhodným románom Anna Regina. Rozhovor s autorkou a s prekladateľkou do maďarčiny Klárou Körtvélyessyovou viedla prekladateľka Renáta Deáková. Prezentáciu slovenských kníh pripravili Slovenské literárne centrum, vydavateľstvo Európa a Slovenský inštitút Budapešť. Prinášame ukážku z predstaveného románu.

Rút Lichnerová - Anna Regina
(Úryvok)

Prvý raz sa Anna Regina zamilovala v deň Juditiných zásnub vo chvíli, keď vzadu na hrdle pocítila dotyk podobný obtretiu zvieratka. Studený, vlhký ňufáčik prechádzal po jej šiji k uchu, hryzkal najprv ružový, potom červenejúci ušný lalôčik, spustil sa nižšie, oblizol kľúčnu jamku, povrtel v nej jazykom a hlasom Tobiáša Unca povedal, Ak budete mať na šatách mastnú škvrnu, bude to od môjho nosa.

Tobiáš Unc, Tobias Uncius či Tobi Uncy, nebol až takým blízkym priateľom Juditinho snúbenca pána Vindin, no zvykol ho vyhľadať, keď sa vrátil z Benátok či z Amsterdamu. Pán Vindin s hruďou nafúknutou ako holub, očarený vlastným dôvtipom, s veľkou radosťou a obdivom k sebe samému opakoval vetu, ktorú vymyslel o Tobiášovi Uncovi: Unavený divadlom radšej klipkal očami nad umením finančníkov, akoby unavený finančníkmi mal klipkať očami v divadle.

Zdalo sa, že pán Vindin lepšie dokáže odhadnúť Uncovu finančnú hotovosť ako jeho povahu. Určite vedel odhadnúť hodnotu Uncových majetkov v pozemkoch, lesoch a vinohradoch. Ba tušil aj hodnotu briliantu osadeného v tenkej zlatej obrúčke, ktorý Unc nastokol istej speváčke na prst a potom ju nechal s nastoknutým briliantom na ceste kdesi medzi Veronou a Benátkami a sám sa, ako vždy, vrátil k matkinej sukni.

Grófka Lukrécia de Uncy považovala Tobiho skúsenosti so ženami za prejav jeho životnej sily, ktorá ho udržuje v kondícii. Vedela oželieť voľajakú brošňu či náramok, ktoré nemali byť putom, čo ich pripúta k Tobimu. Naopak. Boli cenou za to, že žiadna neprekročí ich prah.

Anna Regina sa v priebehu niekoľkých sekúnd zamilovala do studeného, červeného, vlhkého a zanádchoveného Uncovho nosa, ba aj do celého Tobiáša Unca tak silno, že sotva vládala stáť na nohách. Vtom vošla Judita a Tobiáš sa vyparil z izby.

Hádam len nie, povedala Judita.

Nie, nie, povedala Anna Regina. Kdeže by ona a ten človek s červeným nosom, ktorý bol tak blízko pri nej, že jej spravil mastnú škvrnu na golieri. Nedá sa povedať, že jej celkom zaslepil zrak. Skôr ho zbystril. Anna Regina sa odvtedy inak pozerala na ženy, s ktorými videla Unca rozprávať sa, nakláňať sa k nim, smiať sa, vložiť im do úst čerešňu, doniesť pohár s vínom. Je celkom zbytočné uvádzať mená žien, ktoré sa objavovali a mizli. Jej zrak nadobudol schopnosť čítať z držania ich tela prežitú rozkoš a z tváre, či ju prežili s Tobiášom. Zniesla ich pohľad. Rozhodla sa vyskúšať dotyk ich rúk. Boli poddajné a mľandravé. Pripisovala to nedostatku ich vnútornej sily a s pohŕdavým úškľabkom sa prizerala Tobiášovmu prelietaniu. K nohám jej skladal trofeje, ako sa po poľovačke kladie k nohám ulovená zver a vtáky. Nie nejaké kusy hodné vystavenia: akúsi prepelicu, líšku, zajaca. Čím väčšia hromada, tým šťastnejší Tobiášov výraz.

Všimla si Anna Regina jeho úspechy u žien? Stúpa v jej očiach? ­ Páči sa jej, keď sa páči všetkým a keď sa jemu páčia všetky, no v tejto chvíli najmä Anna Regina, lebo je najbližšie? Jej zúbky, ktoré hryzkajú, jej driapky, ktoré driapkajú, jej pichliače, ktoré pichajú? Pripije si s ním na úspechy v láske pohár vína? Na to rozmieňanie na drobné? Na Annu Reginu a na všetky, ktoré ho milujú?

Milujete ma?

Milujte ma, lebo som hodný milovania!

Poľovačka na kačice sa zmení na lapanie kačíc. Jazierko oboženú plotom z dosiek. Nad výpustom roztiahnu sieť. Zopár kačíc sa naučí, že dostane nažrať pri výpuste. Keď sa na oblohe zjaví divý kŕdeľ, zosadne k tým dolu a spolu s nimi pripláva k výpustu, nad ktorým je natiahnutá sieť. Sledujú to vyrezanými otvormi v plote. Je zábavné, ako sa kŕdeľ nechá zviesť a potom sa s džavotom zaplieta v sieti. Tobiáš Unc ráta kačice. Ešte viacej ako v Amsterdame! Táto amsterdamská pasca je užitočný výmysel a platí všeobecne! Majú tí Nizozemci chochmes! Kŕdlik kačíc privábi ďalší kŕdeľ. Peniaze privábia peniaze. Pozornosť žien ho vyzdvihne na piedestál, ktorý privábi ďalšie.

Anne Regine rozum hovorí, vráť sa z kratšej cesty, uteč, kade ľahšie, ale nohy sa prilepia k zemi a celá sa roztopí, keď ju na pleci pošteklia Uncove fúzy. Plece vytŕča z výstrihu. Uncov ňufáčik nezanechá mastnú škvrnu. Rozbúri Anne Regine krv. Vidí to Lukrécia de Uncy. Dopraje synáčikovi zábavy.

Ale čo to? Anna Regina bez ohľadu na to, s kým sa zabáva Tobiáš, hovorí. Mám vás rada. Viete?

Lukrécia de Uncy sa smeje. Trochu rozpačito a trochu polichotene sa smeje Tobiáš. Rozhliada sa dookola. Rozťahuje ruky. Aj my vás máme radi. Však, mama?

Ach, Tobiáš, hovorí Judita. Ťažko povedať, či má niekto v spoločnosti väčší úspech. To robí ten Amsterdam. To Tobiášovo umenie hýbať peniazmi, vkladať ich do spoločností, ktoré pracujú zaňho. Investovať do ľudí, ktorí ich dokážu viesť.

Stačí mi kývnuť prstom, povedal údajne Tobiáš Judite. Stačí mi vidieť rybník a viem, ako nachytať kačice. Stačí mi vidieť pole a viem, že mám pestovať tabak. Veľmi dobre viem, čo komu a akým spôsobom mám povedať, aby peniaze pracovali za mňa. Stačí sa mi raz na niečo pozrieť. Možno mi stačí raz počuť. Ibaže, povedala Judita, treba sa naňho pozrieť lepšie. Treba si sňať zásterku z očí. Treba vidieť pravdu, ako nás učil náš otec.

Pravda a svetlo poznania sú to isté, pokračovala Judita. Nič iné len pravda nás usmerní v živote na správnu cestu. Keď poznáš pravdu, hovorila Judita, Keď sa necháš viesť pravdou... Na chvíľu prestala hovoriť, ako by premýšľala, či je Anna Regina dostatočne pripravená na pravdu, ktorú Judita šípila, a teraz bezpečne vie, že pravdou života Tobiáša Unca je neresť. Tobiáš Unc sa s pečaťou neresti narodil. K Tobiášovi Uncovi sa neresť hrnie. Pre Annino Reginino dobro jej musí odhaliť pravdu.