Možnosť zúčastniť sa na Martinskej poetickej jeseni, ktorá sa uskutočnila v septembri, využíva mnoho literárnych klubov zo Slovenska, Česka, Poľska, Maďarska, ale aj z ostatných krajín. Vytvára sa tu veľmi príjemná a tvorivá atmosféra. O samotnom podujatí nám bližšie porozprávala jej hlavná organizátorka, vedúca literárneho klubu Duria a metodička Turčianskej knižnice v Martine, Taťana Sivová.

- Podujatie Martinská poetická jeseň sa koná v Martine a jeho okolí už jedenásty raz. Ako sa zrodila myšlienka usporiadať podobné podujatie?

- Prvá myšlienka vznikla pred dvanástimi rokmi. Mesto Martin má družbu s mestom Jičín v Čechách. Návštevníkov z Jičína sme vtedy mali možnosť sprevádzať po meste. Pri našej knižnici už aj vtedy fungoval literárny klub, ktorého členovia sa im venovali. Vtedy vzniklo prvé priateľstvo a skrsla myšlienka, že takéto stretnutia by neboli zlé a mohli by sa robiť pravidelne. Začali sme ich organizovať pre užší kruh, potom nás napadlo pozvať ďalších, preskúmali sme, kde sú literárne kluby a v podstate do dnešného dňa sa tu vystriedali mnohé kluby z celého Slovenska a z Česka. Chodia k nám z Poľska, Maďarska, Rakúska, z Kanady, ale aj Talianska a minulý rok sme tu mali autora z Chorvátska.

- Ako som sa dopočula, nie všetky takéto stretnutia sú rovnaké.

- Preto, aby tí istí ľudia zažili vždy niečo nové. Aby vždy niečo nové spoznali, tak to nerobíme na jednom mieste v Martine, ale vždy v inom kúte nášho regiónu, Turca. Obchádzame dedinky a tam, kde je možnosť zabezpečiť pre ľudí aj ubytovanie, a kde má obec nejaké pamiatky alebo bohatú históriu, tam orientujeme potom náš program.

- Kde všade ste už boli?

- Začínali sme v Martine, potom sme boli na sklabinskom hrade, v Turčianskej Štiavničke, vo Vrútkach, v Necpaloch, v Turčianskom Jasene, v Koščanoch, v Turčianskom Petre. Teraz sme v Kláštore pod Znievom a vo Vrícku.

- Program je vždy rovnaký? Pozriete si pamätihodnosti a máte autorské čítania?

- Áno. Program je orientovaný tak, aby sme ľuďom ukázali niečo z našej krajiny, oboznámili ich s históriou a významnými osobnosťami nášho regiónu, aby sme prezentovali pred martinskou verejnosťou ich tvorbu a ich literárny klub. Takže prvý deň je vždy hlavný program v Turčianskej knižnici.

- Zažili ste nejakú príhodu, ktorá sa viaže k Martinskej poetickej jeseni a k poézii?

- Sem už chodia ľudia, ktorí tvoria, alebo tí, ktorí nám fandia, resp. nám pomôžu s programom ako pán Jiří Svoboda, ktorý hrá na gitare a dokáže ľudí stmeliť. Chcela by som sa však pochváliť, že z nášho literárneho klubu a z literárneho klubu v Jičíne vzišlo manželstvo a sú v ňom už dve deti!

- Vedela som, že niečo také tu bude! Gratulujeme im! Ale vráťme sa k Martinskej poetickej jeseni. Kto podporuje finančne túto akciu?

- Činnosť nášho literárneho klubu podporuje Turčianska knižnica v Martine, ktorá nám vytvára maximálne podmienky pre činnosť. Čo sa týka financovania tohto podujatia, je financované z grantových prostriedkov Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, zo sponzorských príspevkov každého z nás a roky dozadu nám pomáhala finančne aj Matica slovenská.

- Ako funguje váš literárny klub?

- Na báze stretávania sa členov toho klasického rázu: raz do mesiaca sa stretneme, každý prednesie svoju najnovšiu tvorbu. My sa môžeme k tomu vyjadriť, či sa nám to páči, čo by sme tam zmenili, alebo aký pocit z toho máme. Základ našej činnosti spočíva v tom, že sa zúčastňujeme na podujatiach Turčianskej knižnice a vystupujeme pod jej hlavičkou: robíme literárne podujatia, literárne večery. Pred Vianocami usporiadame Literárne Vianoce, na ktoré sa teší množstvo ľudí a niekoľko týždňov predtým sa pýtajú kedy bude a žiadajú nás, aby sme im nezabudli poslať pozvánku. Predstavujeme nielen svoju tvorbu, ale tak isto, ako kolegovia z Poľska, často prinesieme knihu, ktorá na nás zapôsobila, niečo o nej porozprávame a odporúčame ju ostatným členom. Takto si vlastne vymieňame dobré knihy.

- Vydávate zborníky alebo publikujete svoje básne?

- Počas našej činnosti sme vydali tri zborníky a každý rok vydávame občasník Durie k Veľkej noci, Vianociam a k Martinskej poetickej jeseni. Z nej spracujeme almanach tvorby všetkých zúčastnených hostí, teda aj našich členov, ktorí sa na tomto podujatí zúčastnili. Almanach robíme v nasledujúcom roku a dávame ho ako propagačný materiál alebo dokumentačný materiál ďalším členom na budúcom ročníku.

Za rozhovor a účasť na Martinskej poetickej jeseni ďakuje
Eva Fábiánová

Foto: autorka

Spoznali sme Kláštor pod Znievom a jeho okolie

Účastníci tohtoročnej Martinskej poetickej jesene boli ubytovaní vo Vrícku a jeden z dvoch a pol dní strávili v Kláštore pod Znievom. Vďaka organizátorom sme mali možnosť sa pozrieť do jedného z troch prvých slovenských gymnázií na Slovensku, vyšli sme hore na Kalváriu a pozreli sme si pamätihodnosti Kláštora pod Znievom. V Turčianskej knižnici naše básne zarecitovali dvaja vynikajúci herci.

Učiteľ, redaktor, odborný redaktor, zostavovateľ, literárny kritik, publicista, básnik a lexikograf Peter Mišák zoznámil účastníkov Literárnej jesene so životom a dielom Hany Zelinovej a dozvedeli sme sa aj novinky zo života Ľudovíta Štúra. Okrem toho sme si zahrali aj petang. Je to jeden z fyzicky nenáročných športov, netradičný v našom prostredí, vhodný aj na slnečné jesenné dni. Petang je športová hra pre všetky vekové kategórie, pri ktorej sa dva tímy snažia hodiť kovovú guľu čo najbližšie k drevenej guľôčke. Jej výhodou je, že sa môže hrať kdekoľvek, stačí voľná rovná plocha a sada gulí. Naša „delegácia“ z Maďarska v zložení Imrich Fuhl a pisateľka týchto riadkov však neuspela. Obsadila dôstojné posledné miesto. Možno nabudúce, keď už budeme vedieť, ako na to!

(ef)