Predovšetkým pamiatke Šimona Klempu a Jána Palárika, ako aj iných významných slovenských činiteľov v niekdajšej Budapešti venovali spomienkové oslavy, ktoré zorganizovali Slovenská samospráva VI. obvodu Budapešti a Farnosť veľkej sv. Terézie z Avily v spolupráci so Slovenskou samosprávou VIII. obvodu Budapešti v deň 204. výročia narodenín Š. Klempu.

Záujemcov o slovenských kultúrnych činiteľov v Pešti v 19. storočí pozdravil predseda hostiteľského slovenského voleného zboru Ladislav Petro. Zároveň vyjadril svoju radosť z toho, že pri tejto sviatočnej príležitosti zavítala medzi budapeštianskych Slovákov aj delegácia z rodnej obce Š. Klempu, z Lakšárskej Novej Vsi na čele so starostkou Oľgou Procházkovou, ako aj z Rakovej (rodisko J. Palárika) a Majcichova (miesto večného odpočinku J. Palárika). Z obidvoch obcí prišli do Budapešti ich starostovia: Ján Heglas a Tibor Marek, ktorí zastávajú funkciu predsedu a podpredsedu združenia Životnými cestami Jána Palárika. Život a činnosť Šimona Klempu prítomným priblížil farár z jeho rodnej obce, dekan Ladislav Labo. Vyzdvihol, že prepošt a kanonik Klempa patril k členom prípravného výboru na založenie Spolku sv. Vojtecha a v rokoch 1899-1900 zastával aj funkciu druhého predsedu spolku. Pritom, ako uviedol dekan Labo, viedol spolok v neobyčajne ťažkých časoch národnostného útlaku. Spolupracoval pri obnovovaní periodika Cyril a Metod a stal sa prvým redaktorom slovenských Katolíckych novín, ich redigovaniu sa venoval v rokoch 1849-1851. Ako kňaz nikdy nezabudol, že jeho prvoradou úlohou je hlásať Božie slovo. V tomto duchu viedol aj významnú osvetovú činnosť, napr. v oblasti boja proti alkoholizmu.

Ďalším slovenským činiteľom v niekdajšom Pešť-Budíne, neskôr v Budapešti v druhej polovici 19. storočia sa venoval vo svojom príspevku predseda Slovenskej samosprávy v VI. obvode Ladislav Petro. Napríklad Jozef Zarzetzký, ktorý sa narodil vo Varšave, preto možno ani nebol rodený Slovák, ale ako zakladateľ a prevádzkovateľ továrne na výrobu zápaliek na niekdajšej Továrenskej ulici (roh dnešnej Jókaiho a Podmaniczkého ulice) spolu s Jozefom Pozdechom sa stal i finančnou oporou početných slovenských spolkov. Jozef Pozdech si otvoril dielňu tiež na Továrenskej ulici, vyrábal mechy, pluhy, prenosné vyhne, kotvy pre dunajské lode atď. Neskôr sa stal známym ako výrobca zvonov, najväčší úspech dosiahol novou, z kovaného železa vyhotovenou zvonovou stolicou. Významný slovenský dramatik Ján Palárik, ktorý patril medzi zakladajúcich členov Matice slovenskej, bol kaplánom na hostiteľskej fare spomienkových osláv v rokoch 1851-1862. Základom Palárikovej ideológie boli princípy vlasť, národ a sloboda. Bol zástancom svätoštefanského štátu, v ktorom sa však má uskutočniť rovnoprávnosť Maďarov a Slovákov. Najmladší člen terezínskej skupiny slovenských vzdelancov bol vyštudovaný stavebný majster a architekt Ján N. Bobula, ktorý spolu so svojím svokrom J. Pozdechom a ďalšími slovenskými politikmi založili tzv. Novú školu slovenskú. Na podporu svojich politických zámerov založili i tlačový orgán pod názvom Slovenské noviny, ktoré redigoval sám J. N. Bobula.

Po úvodných prednáškach nasledovala spomienková svätá omša v slovenskom jazyku v kostole sv. Terezy z Avily na počesť Šimona Klempu a Jána Palárika, ktorú v spoločnosti dekana z Dorogu Ladislava Kissa Malého a dekana Ladislava Laba celebroval biskupský vikár, Mons. Róbert Kiss z Trnavy. Vo svojej kázni Mons. Róbert Kiss povedal : „... keby mohli byť medzi nami oslávení duchovní, na čo by nás upozornili? Aby sme nezabudli na našu minulosť, pretože korene všetkých hodnôt sa nachádzajú v minulosti, iba čerpaním z minulosti budeme mať šťastnú prítomnosť a nádejnú budúcnosť; aby sme v plnej miere prežívali zodpovednosť v každej oblasti života a aby sme sa navzájom milovali...“ K slávnostnej atmosfére svätej omše prispeli aj piesne v podaní zboru Lakšárske slniečka z rodiska Šimona Klempu. Po svätej omši predstavitelia prítomných orgánov a organizácií vzdali hold pamiatke dvoch slovenských vzdelancov položením vencov k ich pamätnej tabuli pri vchode do kostola, ktoré dala zhotoviť Slovenská samospráva VI. obvodu na počesť Jána Palárika v roku 2000 a na pamiatku Šimona Klempu v roku 2007. Po následnom agapé na hostiteľskej fare, kde účastníkov osláv privítal aj veľvyslanec SR v Budapešti Rastislav Káčer, väčšina účastníkov sa presunula do VIII. obvodu Budapešti. V tejto mestskej časti totiž kedysi žilo veľa Slovákov, kostol sv. Jozefa dal postaviť kolektív nemeckých a slovenských katolíkov. Od roku 1836 osemnásť rokov tu slúžil ako kaplán, neskôr farár Šimon Klempa, odtiaľto sa dostal do VI. obvodu. – Práve v deň 150. výročia prvého čísla Katolíckych novín sme ako prvú v roku 1999 odhalili v kostole pamätnú tabuľu na jeho počesť. Takýchto pamätných tabúľ je po celom obvode, resp. aj v iných obvodoch Budapešti spolu už jedenásť – toto všetko sa účastníci osláv dozvedeli od predsedu Slovenskej samosprávy vo VIII. obvode Kazímira Kápolnaiho.

– Myslím si, že bádaním činnosti a zachovaním pamiatky slovenských vzdelancov v niekdajšej Budapešti obvodné slovenské samosprávy neprispejú iba do kultúrneho dedičstva Slovákov v Maďarsku, ale táto ich činnosť je dôležitá aj v celoslovenskom kontexte – prízvukovala predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková. Účastníci spomienkových osláv aj vo VIII. obvode vzdali hold položením vencov k pamätnej tabuli Šimona Klempu, pričom vedenie obvodu zastupovala vicestarostka Zsófia Sánthaová.

(csl)

Foto: autor