Pred rokom som sa už venovala nešťastnému číslu. Vtedy preto, lebo to bolo 13. číslo novín. Príčinou „recyklácie“ témy je fakt, že zajtra bude piatok trinásteho. V numerológii trinástka znamená neistotu a bolestnú skúsenosť, a podobne negatívne je vnímaný aj piatok.

Trinástka je symbolom ukončenia niečoho a aj ja, presne v piatok 13. ukončím pedagogickú vysokú školu. Mať prirodzený rešpekt pred takýmto dňom (piatok trinásteho a štátnica) je žiaduce minimum. Ale netreba sa báť, zatiaľ neplánujem zmenu profesie, len som mala chuť rozšíriť si obzor v pedagogike. Matke štyroch detí vedomosti z pedagogiky a psychológie isto nezaškodia. Ale to som chcela iba na okraj, vráťme sa k nášmu číslu.

Aj národností v Maďarsku je, čuduj sa svete, presne trinásť. Žeby to bola náhoda? Neverím. A v Deň spolupatričnosti 4. júna mal prvé zasadnutie parlamentný výbor pre národnosti žijúce v Maďarsku. Tých náhod je viac než dosť, alebo iba mne to pripadá zvláštne? Hovorcovia národností, teda štátotvorných činiteľov, nemohli byť na spomienkových akciách k Trianonu, lebo v tom istom čase sedeli na zakladajúcom zasadnutí svojho výboru a vypočúvali ministra Baloga, ktorý večer v Dome Maďarstva v rámci programu Tradície, ktoré nás živia - dedičstvo Karpatskej kotliny povedal, že na 4. jún 1920 musíme vždy spomínať a „ak všetko toto absentuje v našich mysliach, úsiliach, vo verejnom vzdelávaní a v národnej stratégii, márne ich hľadáme v našich srdciach, hlavách či životoch.“ Neviem, či národnosti spomenul vo svojom príhovore.

Podľa mojej mienky, keď sa už niečo robí, tak by sa to malo robiť dôsledne a dobre. Naozaj, obrovským pokrokom je, že po vyše dvadsiatich rokoch konečne aj národnosti majú miesto v parlamente. No podobné kroky štátneho vedenia, nezavolať národnosti na oficiálne podujatie, ale zorganizovať im zasadnutie, je viac než nápadné.

(ik)