- Dobrý deň, pán Kováč!
- Bozkávam, pani Nováková! Ako sa máte?
- Ani nehovorte! Je to katastrofa, už druhý týždeň mám silnú migrénu! To počasie ma ešte zabije!

Mohol by to byť rozhovor z učebnice Slovenčiny pre cudzincov, ale je to skôr realita zo zastávky električky na Špitálskej alebo z Lehelovej ulice. Doteraz pršalo a pritom boli horúčavy. Vlhkosť vzduchu sa pohybovala medzi 70 až 80%. Je to obrovská záťaž pre ľudský organizmus, potíme sa, dusíme sa. Príčinou tohto monzúnového počasia sme my, obyvatelia Zeme. Globálne otepľovanie je označenie zložitého a nie celkom objasneného procesu, ktorého výsledkom je vzostup priemernej teploty oceánov a atmosféry v krátkom časovom úseku v mierke celej planéty. Hoci diskusie ohľadom globálneho otepľovania sa často sústreďujú najmä na teplotu, klimatické zmeny môžu priniesť aj zmeny iných geografických prvkov, zahŕňajúc zvýšenie hladiny morí, extrémne zrážky a iné. Tieto zmeny môžu spustiť rôzne ničivé javy, cez povodne, suchá, veľké horúčavy a zníženie poľnohospodárskych výnosov, až po extrémne zmeny klimatických podmienok spôsobujúce masové vyhladenie populácie. A najnovšími otáznikmi boli obrovské krátery na Sibíri. Dôvodom vzniku dier v zemi je metán, ktorý sa uvoľnil z roztápajúceho sa permafrostu. V okolí krátera namerali až 9,6% metánu, kým bežná hodnota v prírode je iba 0,000179%. Metán je pritom rádovo silnejším skleníkovým plynom než oxid uhličitý.

Teda rozhovor na zastávke by mohol  pokračovať aj takto:

- Pani Novákova, to počasie nás všetkých zabije. Ale vrahmi sme my!

(ik)