Ako ďalej slovenskí čitatelia jediného týždenníka Slovákov v Maďarsku?

Keď sa tieto riadky zrodili, neboli ešte ani Vianoce, ani stromček sme nemali kúpený, nieže Silvester a Nový rok. V redakcii nevládla vianočná nálada, lebo sme pripravovali štyri čísla naraz.

Pre nás, pracovníkov redakcie, ozajstné prvé číslo v roku je väčšinou dvojka, resp. tento rok to bude až tretie číslo. Ale to vás, vážení čitatelia, asi nezaujíma.

Na poslednom zasadnutí VZ CSSM novozvolení členovia neodsúhlasili plán týždenníka na rok 2015, ako sme vás o tom podrobne informovali. Musím sa priznať, že ma to prekvapilo, lebo plán je neoddeliteľnou súčasťou plánu vydavateľa, a robila som ho podľa už hladko a bezproblémovo odsúhlasených plánov, ktoré vypracovali moji predchodcovia. K pôvodnej, roky alebo skôr desaťročia zabehnutej a nezmenenej kostre som iba dodala vlastné skúsenosti, myšlienky a možno aj inovatívne nápady, ktoré sú v súlade so súčasnosťou. Už pred dvoma rokmi som naznačila problém aktuálnosti príspevkov, aj problém názvu periodika. Moje slová zostali nevypočuté. „Na stránkach Ľudových novín by sa mali odzrkadliť aktuálne spoločenské udalosti našej národnosti, no čo sa týka slova „aktualita”, Ľudové noviny ešte majú čo precvičovať. Neaktuálnosť, resp. oneskorenosť príspevkov je problém, ktorý asi nevyriešime v medziach „týždenníka“, preto by som navrhla nový titul Ľudové noviny - Kronikár Slovákov v Maďarsku, namiesto „týždenníka“.“

Vízia o aktuálnosti a ozajstnom týždenníku je nereálna v dobe, keď správa napísaná a uverejnená ráno, už pravdepodobne nie je aktuálna ani popoludní. Preto sme si vybrali menšie zlo, a publikujeme články v krátenej podobe s rozšírenou fotogalériou aj na portáli luno.hu a na Facebooku. Čitatelia na spomínaných internetových fórach si tak môžu prečítať príspevky už pár dní po akcii.

Keď volá minulosť, neodpovedaj, nemá nič nové, čo by ti povedala! - čítala som na Facebooku, a myslím si, že sem sa to myšlienkovo hodí. A ešte niečo. Najlepším príkladom aktuálnosti, alebo skôr neaktuálnosti nášho týždenníka je správa na 19. strane 50. čísla o mrznúcom daždi začiatkom decembra, ktorý spôsobil prírodnú katastrofu najmä v Pilíšskych vrchoch a v lesnatých oblastiach Peštianskej a Hevešskej župy. Otázka bola, či informovať o udalosti čitateľov aj v tlačenej podobe, alebo nie. Argumenty za informovanie boli nasledujúce: týka sa to aj našej Slovače, a argumenty proti boli: neaktuálnosť v čase uverejnenia novín, lebo všetky média o tom dostatočne informovali a informácie sú prístupné aj na našej facebookovej stránke. Ako viete, nakoniec sme to uverejnili napriek logickým, a z novinárskeho hľadiska primárnym argumentom.

A teraz sa vynára otázka, ako ďalej s novinami?

Podľa reakcie členov VZ CSSM táto nová štruktúra periodika nedostala zelenú. Vieme čo nechcú, ale nevieme, čo by sa im pozdávalo. Kritika sa dostane do redakcie vyslovene iba po zasadnutiach VZ a aj to neformálne, povedané medzi štyrmi očami. Druhý typ kritiky je oficiálna, alebo polooficiálna reakcia, či už e-mailom, alebo najnovšie aj na poštovú adresu. Vyčítajú nám, že neinformujeme čitateľov o každej akcii, ktorá sa udeje na palete podujatí slovenskej národnosti. Musím sa priznať, že je to pravda. Je totiž nemožné zúčastniť sa na každej akcii. Druhá vec, ktorá nám bráni v tom, aby sme sa zúčastnili na neopakovateľných akciách, je to, že o nich ani nevieme. Aj túto tému som už rozoberala v úvodníkoch, že najväčším problémom redakcie je, že vôbec nedostávame pozvánky na akcie, alebo ak áno, je to už neskoro. Logistika redakcie si vyžaduje minimálne 10 dní, aby sme vedeli dopredu plánovať, kto, kedy a kam pôjde, či sú nato ešte financie v danom mesiaci a keď nato nemáme vlastné sily, musíme si nájsť náhradu. V tom nám pomáhajú externí dopisovatelia, pedagógovia a niektorí vedúci regionálnych stredísk OC CSSM.

Teraz, na začiatku roka, chcela by som vás, vážení čitatelia, opätovne požiadať, aby ste nám napísali váš názor o týždenníku, čo sa vám pozdáva a čo nie, čo a ako by ste zmenili, a čo by nemalo chýbať v štruktúre a podobne. Teda, ako ďalej? Reakcie, názory, kritiku čakáme e-mailom, poštou, a na našej facebookovej stránke.

Ivett Horváthová Körtvélyesi, šéfredaktorka