Neviem, ako ste na tom vy, ale ja sa vždy bojím nepoznaného. Možno som pesimistka, možno predvídam nepredvídateľné, ale stále mám obavy, že všetko zlé, čo sa v danej situácii môže udiať, sa aj stane.

Ale, keď som to všetko zistila, uvedomila som si, že s takýmto prístupom k veciam okolo seba nebudem mať dobrý život a preto som vedome začala pracovať na sebe. Tak, ako cvičením rôznych cvikov si môžeme udržiavať kondíciu na potrebnej úrovni, ba aj zlepšiť si ju, precvičovaním pozitívneho myslenia sa naše myšlienky obrátia k dobru. Alebo aspoň moje. Totiž v poslednom čase ma majú moji známi skôr za optimistku, ktorá si nepripúšťa nič negatívne.

Privítať zahraničných hostí je vždy veľká radosť. Privítať hostí zo Slovenska je pre mňa, ako Slovenku v Maďarsku, mimoriadne dobrý pocit. Viete si teda predstaviť, ako som sa tešila príchodu delegácie z Nižnej. Po privítaní sa však vyskytol problém v podobe pokazeného autobusu. V prvom kole sme to nechali na šoféra, lebo on to ovláda lepšie, ako my, obyčajní smrteľníci. S členmi folklórneho súboru a delegáciou obecného úradu sme sa teda vybrali na dejisko prvej časti pltníckej oslavy taxíkmi. Odtiaľ sme sa vrátili električkami – a to hlavne preto, aby sme ostali spolu. Medzičasom som počula zovšadiaľ, že ten autobus sa nepodarí opraviť. Ale nedala som sa, povedala som, že keď chceme, aby bol opravený, tak aj bude! Po príchode sa naša nádej o opravenom autobuse zmarila pri pohľade na šoféra. Stál v montérkach pri obrovskom vozidle a na jeho tvári bolo vidieť bezradnosť. Zavolala som známemu, či by nám nemohol pomôcť. On sám nemohol, ale poprosil nás, aby sme bližšie charakterizovali problém a prisľúbil pomoc. Možnosť fotografovania smartfónom a posielania internetom nám prišlo vhod, lebo sme takto mohli ukázať známemu, ako sme na tom s tým problémom. Summa summarum večer o deviatej sme sa zvítali s elektrikárom, ktorý sa najprv pozeral na autobus podobne bezradne, ako ten náš šofér. Avšak dovtedy hľadal problém, kým ho nenašiel a autobus neopravil.

Bola polnoc a my sme mali opravený autobus, ktorý sa na druhý deň mohol vybrať po prehliadke Budapešti naspäť do Nižnej. Tomu hovorím sila pozitívneho myslenia.

Eva Fábiánová