Ako dostať vesmírnu vedu a techniku do tried

Program „Space Camp for Educators“ ponúka metódu adaptovania vedy a techniky aplikovanej v kozmickom priestore na obyčajné vyučovacie hodiny ako je matematika, fyzika, chémia, či prírodopis a dostať ju na základnom stupni školstva medzi desať až dvanásťročných žiakov.

Preklad anglického názvu programu by asi znel Vesmíry tábor pre vyučujúcich. Svojou organizáciou, tematikou a obsahom je však až prekvapujúco pozemský, rukolapný a v neposlednom rade veľmi praktický.

Týždenný vzdelávací program pod týmto názvom je náročný, ale neobyčajne zaujímavý a teória sa v ňom strieda tak s ukážkami zaujímavých metód vyučovania, ako aj s praktickým výcvikom na unikátnych zariadeniach.

Takto ho vnímalo i sto účastníkov z celého sveta, ktorí sa v období od 16. do 23. júna 2006 zišli v meste Hunstsville, v americkom štáte Alabama. Asi pätinu tvorili Európania z Belgicka, Česka, Nemecka, Írska, Maďarska, Poľska, Rumunska, Švajčiarska a Veľkej Británie. Našli sa i frekventanti z Austrálie a Kanady. Prevažnú väčšinu učiteľov tvorili Američania. Výberovým konaním sponzorujúcej firmy Honeywell som prešla i ja.

Mojou prvou odbornou skúsenosťou v nekonečnej krajine za Veľkou mlákou bola kontrakcia dĺžky. Veď my Európania sme sa tam cítili takí blízki, že tá naša európska vzdialenosť naraz stratila na veľkosti, akoby chcela odkázať pravdivosť Einsteinovho tvrdenia o skracovaní dĺžky. On to síce myslel na vesmír, no my sme ju už cítili i v Amerike. A čo sa týka vedcovej teórie o spomaľovaní času, aj to sa „dokázalo“ v Amerike. Vzhľadom na časové pásmom v ktorom a Hunstville nachádza, som po príchode predbehla čas o sedem hodín. Výhrou v súboji s časom bol príjemný pocit počas celého týždňa, že som sa stala o tretinu dňa mladšou.

Je však ešte príliš skoro robiť takéto urýchlené „vedecké“ závery. Vrátim sa teda k U. S. Space & Rocket Center, kde sa doškoľovanie uskutočnilo. Je totiž strediskom NASA pre kozmické lety. Od roku 1970 slúži širokej verejnosti ako návštevnícke stredisko. Nájdeme v ňom i múzeum kozmickej a leteckej techniky. V rámci hodnotných prednášok sa nám dokonca predstavil i jeden zo zakladateľov tohto centra Ed Buckbeer, autor knihy The Real Space Cowboys, ktorej siedmi hrdinovia sú členovia posádky kozmickej rakety Mercury. Medzinárodný Space Camp navštevujú okrem učiteľov prírodovedných predmetov i stovky detí a tábor ponúka programy i pre rodiny a to tak dlhšie, ako aj kratšie víkendové zostavy.

Najcennejšia bola metodická časť pobytu, ktorá v sebe zahŕňala časti ako technológia v triede, hydropónia, kryštalografia, marťanská matematika, ale aj stavba rôznych typov raketoplánov.

Jednoduché hydroponikcé zariadenia sa nastavia obyčajnými neónovými svetlami pred fóliovými stenami, ktoré imitujú solárne batérie. Medzi ne posadíte rastlinku. Tú môžete nahradiť semienka trávy, nasypané do ponožky medzi piliny, vložené do kvetináča. Stačí ich potom pravidelne zalievať a zabezpečiť dostatočné svetlo opisovanou lacnou metódou a máte, čo zatiaľ nemajú ani v raketoplánoch. Kryštalografickými metódami môžeme v triede skúmať zloženie materiálov skoro tak, ako to robia astronauti na orbitálnej stanici. Ak pomiešate napr. škrob s bielym lepidlom, dostanete látku, ktorej vlastnosti žiaci môžu skúmať a spoločne zistiť aj dôvody správania sa látky za určitých okolností, súvisiace so zložením kryštálu. Na skúmanie časovej závislosti akcie-reakcie tela si môžete zobrať na pomoc otáčaciu stoličku. Meraním reakcie po bliknutí svetielka, alebo vydaného zvuku, si môžete nájsť súvis medzi reakciami v stave bez tiaže a na zemi. Marťanská matematika je obyčajná matematika. Rozdielom je podložka v tvare lietajúceho taniera, z ktorej žiaci odoberajú jednu alebo maximálne dve paličky zo siedmich a zisťujú pravdepodobnosť výhry, resp. prehry. A ak sme už na Marse, potrebujeme sa na ňom aj pohybovať. Žiadny problém. Zostavíme ľahučký vozík - rover, z polystyrénu, poháňaný vzduchom, vypúšťaným balónom, ktorý sme nafúkli cez slamku, pripevnenú k telu vozidla.

Raketoplány sú snáď najnázornejšími reprezentantmi bádania vesmíru. V triede môžeme zostrojiť rôzne typy. Napr. rakety na vodný pohon z obyčajných plastových fliaš. Vzdušné rakety sa zase vystreľujú stlačeným vzduchom. Najdramatickejší štart mali rakety, vystreľované presne ako tie ozajstné, odpaľovacím zariadením. Priamo do rúk jeho „konštruktéra“ sa vracali padákom. A ani by som neverila, nakoľko jednoduché je vyrobiť farebný teplovzdušný balón, ktorý po jeho výrobe necháte vzlietnuť prúdom teplého vzduchu.

Účastníkom Space Campu sa obyčajne ponúkajú prednášky, zamerané na vesmírny program, ako napr. príprava na ďalšiu výzvu ľudstva, dobytie Marsu. O tom sme si dokonca pozreli i dokumentárny film v trojrozmernom kine IMAX. Zaujímavým bolo vypočuť si výpravu o rôznych vedeckých teóriách o existencii alebo popieraní inej formy života mimo Zeme. Podľa niektorých tvrdení, a nie je ich málo, sú totiž mimozemšťania i medzi nami. V tejto súvislosti padlo i meno vedca svetového významu Lea Szilárda, narodeného v Budapešti. Je totiž autorom mnohých kníh s mimozemšťanskou tematikou. V jednej z nich dokonca prisudzuje tento atribút Maďarom, veď podobný jazyk, ktorým hovoria, len tak ľahko nenájdete na Zemi. Úprimne vám poviem, veľmi sa mi nechcelo dvihnúť ruku z radu päťdesiatky obecenstva a na otázku, či je tu niekto z Maďarska a priznať sa, že som to veru ja. Preto som hneď ako poľahčujúcu okolnosť dodala, že ja predsa rozprávam aj po slovensky, čo hneď potvrdili i moji českí kolegovia. Až potom som si mohla vydýchnuť. Jedno je isté: do konca týždňa som mala zaručené, že polovica tábora o mne vedela, že ja som tá mimozemšťanka z Maďarska. Úprimná vďaka, Leo!

Medzi atraktívne partie programu patrí i vyskúšanie skutočného tréningu kozmonautov. Mimochodom veľmi skoro ma moji západoeurópski „spolužiaci” diplomaticky upozornili na rozdiel medzi výrazmi kozmonaut a astronaut. Podľa nich ak mám byť zdvorilá k našim milým americkým hostiteľom, bude lepšie, ak na sovietsky výraz kozmonaut rýchlo zabudnem. Patrím však ku generácii, ktorej to tak ľahko nešlo. Radšej som potom spomínala už len pilotov alebo letových vedeckých špecialistov. Aj na ich tréningových zariadeniach sme si ochutnali čiastočnú chuť vesmíru pod vedením profesionálnych pracovníkov. Veď na pružine v špeciálnom sedle ste sme si mohli vyskúšať šestinu pozemskej príťažlivosti na Mesiaci. Tí odvážnejší si zase nasadli do sedadla a dali sa otáčať rôznymi smermi po troch osiach. Zárukou toho, že jedlo vám zostane v žalúdku, malo vraj byť práve jeho miesto, lebo sa nachádza v stredobode otáčania.

Súčasťou výcviku boli i vodné disciplíny. Ak sa posádke podarilo vyviaznuť zo suda, ponoreného do vody, tak vás zachránili sieťou, na ktorú striekali prúd studenej vody. Tzv. zipsová trať nám zase umožnila spustiť sa na lane z dvadsaťmetrovej výšky do vody.

Program zabezpečoval i simulované lety raketoplánov. Misiám v nich však predchádzala orientácia v najhlavnejších častiach raketoplánu a v skratkách, ktoré astronautika tak rada používa. V lekcii o prehľade rolí a funkcií jednotlivých členov posádky sme sa dozvedeli akú zodpovednosť nesie kapitán lode, akú má pozemské riadiace centrum a čo robia špecialisti na orbitálnej stanici, alebo aká činnosť je EVA. Raketoplány, ktoré sa nachádzali v interiéri centra, boli zostavená z rôznych častí. Tie slúžili pri testoch alebo pri skutočných letoch. Vonkajším vzhľadom sa od skutočného raketoplánu veľmi nelíšili. Našej skupine sa pošťastilo zrealizovať až dve misie. Jednu v operačnom stredisku raketoplánu Atlantis s Hablovým teleskopom a druhú na Endeavour s Hablovým teleskopom. Práve na tomto teleskope museli naši „špeciálni inžinieri“ vykonať potrebné opravy. Simulácia síce pripomínala skôr hru, napriek tomu mala veľmi dôležitý odkaz. Na ten sa kládol dôraz počas celého nášho pobytu. Ide o tímovú prácu, kde si je každý člen tímu vedomý svojej úlohy a vykonáva ju zodpovedne v spolupráci s ostatnými členmi skupiny.

Nakoľko vážna je tímová práca astronautov nám porozprával aj Story Musgrave, 70-ročný astronaut, ktorý sa zúčastnil na šiestich misiách. Na jednej opravoval aj Hublov teleskop.

Všetko to prebiehalo od ôsmej hodiny ráno do siedmej hodiny večer v klimatizovanom prostredí, ktoré príjemne schladilo vonkajšie 100 stupňové horúčavy. Naozaj nepreháňam! Američania totiž teplotu udávajú vo Farenheitoch.

S takouto muníciou poznatkov som mala možnosť po príchode domov sledovať úspešný štart i pristátie raketoplánu Discovery. Už sa teším na ďalšie lety plánované koncom augusta a decembra. Všetkým čitateľom vrelo odporúčam nasledujúcu webovú stránku: www.nasa.gov.

(jk)