luno.hu | OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny

Switch to desktop Register Login

Rozhovor s genetikom Matejom Šipickým

Rozhovor s genetikom Matejom Šipickým

Aj tunajší Slováci prispeli k tomu, aby sa maďarská kultúra dostala na takú úroveň, na akej je. Otázku, ako súvisí národná mentalita s génmi, ešte nikto vedecky neskúmal. Ale určite to súvisí. Lebo mentalita sa skladá z dvoch vecí. Jednak z výchovy, akú výchovu si dostal, a jednak aké gény si zdedil...

 

Na nedávnom valnom zhromaždení Učenej spoločnosti Slovenskej akadémie vied zvolili 29 nových členov tohto čestného orgánu SAV. Do zboru akademikov pribudlo 21 riadnych, traja emeritní a päť čestných členov Učenej spoločnosti SAV. Čestným členom spoločnosti sa ako zahraničný vedec stal aj vedúci Katedry genetiky a aplikovanej mikrobiológie na Debrecínskej univerzite, genetik prof. DrSc. Matej Šipický. V mene redakčného kolektívu blahoželáme predsedovi Vedeckej rady Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku, bývalému predsedovi Zväzu Slovákov v Maďarsku!

 

Matej Šipický sa narodil 31. októbra 1948 v Békešskej Čabe. Je ženatý má dve deti. Dcéra Bojana absolvovala Univerzitu veterinárskeho lekárstva v Košiciach, syn Martin študoval na dvojjazyčnom gymnáziu v Békešskej Čabe. Matej Šipický získal diplom biológa a doktorát na Univerzite Attilu Józsefa v Segedíne. Od roku 1982 je kandidátom vied a od roku 1993 doktorom vied. Okrem slovenčiny a maďarčiny hovorí po anglicky, po nemecky a po španielsky. V rokoch 1973-1984 pracoval na Katedre mikrobiológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Attilu Józsefa v Segedíne ako asistent, odborný asistent a docent. V roku 1984 bol zakladateľom Katedry genetiky na Prírodovedeckej fakulte Debrecínskej univerzity, ktorú dodnes vedie. V období od roku 1993 až 2000 zastával aj funkciu riaditeľa Ústavu lekárskej biológie na Lekárskej fakulte Debrecínskej univerzity. 2004-2005 bol dekanom Prírodovedeckej fakulty, 2005-2007 prorektorom univerzity. Bol hosťujúcim profesorom a prednášateľom na rôznych univerzitách (Japonsko, Slovensko), medzinárodných letných kurzoch (Vietnam, Dánsko, Malta) a pracoval na viacerých zahraničných výskumných pracoviskách (Veľká Británia, Francúzsko, Dánsko, Švajčiarsko, Nemecko, Česko-Slovensko). V rokoch 1999-2001 bol členom viacerých Evaluation panels v Piatom rámcovom programe Európskej únie. Je členom viacerých domácich a medzinárodných odborných organizácií a mimoriadnym expertom FAO pre geneticky manipulované organizmy. V rokoch 1986-1990 zastával funkciu predsedu Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku a bol iniciátorom založenia Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku. V rokoch 1998-2002 bol členom Kultúrneho výboru Celoštátnej slovenskej samosprávy. Od roku 2001 je predsedom Vedeckej rady VÚSM, v roku 2005 bol členom Maďarsko-slovenskej medzivládnej komisie pre menšiny.

 

 

- Ako výskumník sa zaoberáš genetikou kvasiniek (élesztőgomba). V poslednom čase sa veľmi často hovorí napr. o genetickej mape človeka, čo je už na prvé počutie vzrušujúca otázka. Kvasinka pre laika natoľko vzrušujúca nie je. Čo ťa priviedlo k tejto téme a na čo sa vaše výskumné výsledky používajú?

- Výskumníci, ktorí zostavili genetickú mapu človeka, vypracovali tie výskumné metódy, ktoré potom používali na kvasinkách. Prvý eukariotický organizmus, ktorý bol dokonale zmapovaný z genetického hľadiska, bola tá istá kvasinka, ktorá robí víno, pivo, liehoviny a je výborná ako model pre vedecký výskum, preto tisícky výskumníkov na svete študujú túto kvasinku.

- Počas tvojich dlhodobých pracovných pobytov na rôznych výskumných pracoviskách sveta ste sa všetci zaoberali výskumom tohto organizmu?

- Áno, všetci. Dokonca pred tromi alebo štyrmi rokmi istý Angličan, ktorého poznám ešte z čias, keď sme boli obidvaja doktorandi, získal Nobelovu cenu z medicíny. Nikdy v živote nemal v rukách nič iné, len kvasinky.

- Prejdime na tému, ktorá je možno trochu bližšia našim čitateľom. Kdesi som od teba čítala, že naši Slováci sa síce z hľadiska identity môžu pomaďarčiť, ale genetická zásoba je daná, a že z tohto hľadiska napriek tomu zostanú Slovanmi. Známy genetik Endre Czeizel však vo svojej knihe píše, že aj maďarská populácia má na 40 percent slovanské gény. Čím sa my potom líšime od maďarskej populácie?

- Podľa najnovších výskumov, ktoré robili maďarskí výskumníci, asi 5 percent maďarskej populácie má také tzv. mytochondriálne gény, ktoré sú dokázateľné zo starých maďarských génov. Takže iba 5 percent. A to publikovali maďarskí výskumníci.

- Čo to znamená v praxi? Čím sme my potom iní ako ostatní obyvatelia Maďarska? Ty si tvrdil, že to, nakoľko sme priebojní, nakoľko si dokážeme presadzovať svoje záujmy, súvisí s tým, aké máme gény.

- Nedá sa to tak jednoznačne povedať, lebo otázku, ako súvisí národná mentalita s génmi, ešte nikto vedecky neskúmal. Ale určite to súvisí. Lebo mentalita sa skladá z dvoch vecí. Jednak z výchovy, akú výchovu si dostal, a jednak aké gény si zdedil po rodičoch. Takže určite sú tam aj gény, ale nikto sa tejto otázke ešte nevenoval, tak ťažko na ňu vedecky odpovedať.

- Z tvojho životopisu som sa dozvedela, že si expertom FAO (Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo) v oblasti geneticky manipulovaných organizmov (génmódosított szervezetek). Aj širšia verejnosť sa často zaoberá problematikou geneticky manipulovaných potravín, ktoré sú z hľadiska zásobovania obyvateľstva potravinami tak v Maďarsku, ako aj vo svetovom meradle, veľmi dôležité. Aký máš názor na ne? Sú skutočne nebezpečné, alebo ide iba o obavy laikov?

- Myslím si, že môžem povedať, že sú to obavy laikov. Síce nikto ešte nedokázal, že takéto potraviny nemajú, alebo nemôžu mať žiadne negatívne účinky. Vedci testujú, či nové geneticky manipulované organizmy majú nejaký negatívny vplyv na ľudský organizmus alebo na prostredie. Zatiaľ nikto nedokázal, že by mali. Na to laici môžu povedať, že dobre, urobili ste pokusy, ale neurobili ste všetky možné pokusy, ktoré by sa mali robiť v takomto prípade. A to je pravda.

- FAO ako poľnohospodárska organizácia Spojených národov má v programe vykonávanie takýchto pokusov? Myslím si totiž, že z hľadiska vyriešenia zásobovania ľudstva potravinami je to veľmi dôležitá otázka.

- Iste. Aj v Európe sa rozširujú tieto geneticky manipulované organizmy. Prítomné sú aj v Maďarsku, len o tom nevie tak veľmi veľa ľudí. V niektorých európskych štátoch sú to napríklad kukurica, melóny bez semien, paradajky, ktoré vydržia dlhšie v chladničke ako tradičné odrody atď. V každom prípade z hľadiska zásobovania ľudstva potravinami je veľmi dobré, že sa tieto rastliny geneticky manipulujú. Dôležité je to najmä v chudobnejších krajinách. Aby som sa vrátil k pôvodnej otázke, FAO nefinancuje výskum, ale ho len organizuje. Požiada odborníkov, aby zostavili konkrétne expertné práce, kde zaujmú stanovisko k takýmto dôležitým otázkam, či napríklad niektoré geneticky manipulované organizmy môžu byť nebezpečné alebo nie. Ďalej posiela expertov do krajín, kde z nejakých dôvodov potrebujú, ale nemajú vlastných odborníkov. Takže FAO iba organizuje a robí monitoringy. Vyjadruje sa väčšinou neutrálne, to znamená, že sa nepostaví ani na jednu stranu, len zviditeľní názory odborníkov.

- Pracuješ na Debrecínskej univerzite, kde vedieš Katedru genetiky a aplikovanej mikrobiológ. Debrecín nie je známy tým, že by mal nejaké kontakty so Slovenskom, alebo aspoň v našom vedomí takto nefiguruje. Napriek tomu ťa za akademika zvolili nie v Maďarsku, ale na Slovensku. Predpokladám, že vedecká obec na Slovensku pozná tvoju prácu i činnosť, ktorú vykonávate na Debrecínskej univerzite. Ako to vlastne je? Okrem tvojich osobných kontaktov máte inštitucionálne kontakty so Slovenskom?

- Inštitucionálne kontakty nemáme. Je to ťažká otázka, lebo k tomu, aby sa takéto kontakty vytvorili, musí byť ochota na obidvoch stranách, a tá niekedy chýba. Ináč mňa poznajú na Slovensku už od prvých rokov mojej kariéry. Neviem, koľko som mal rokov, snáď som práve skončil doktorát, keď som bol na Slovensku na študijnom pobyte. To bol môj jediný študijný pobyt na Slovensku, potom som tam nemohol pobudnúť dlhšiu dobu. Pravidelne tam však chodím na vedecké konferencie, často prichádzajú k nám na návštevu kolegovia zo Slovenska, ktorých pozývam ja, alebo sami chcú prísť, ale oficiálna vedecká, výskumná spolupráca neexistuje.

- Hovoril si o ochote zainteresovaných strán. Chýba z vašej strany, alebo zo slovenskej?

- Musím povedať, že z našej. Pred niekoľkými rokmi sme sa spolu s profesorom mikrobiológie z bratislavskej univerzity obrátili na určitú medzinárodnú grantovú agentúru, ktorá sídli vo Viedni a dáva peniaze na spoluprácu v stredoeurópskom regióne. Získali sme peniaze na výmenu výskumníkov, ale z nášho ústavu nikto nechcel ísť na Slovensko.

- Natoľko pretrvávajú obavy, alebo predsudky? Alebo v čom to podľa teba väzí?

-...

- Aj v Maďarsku si členom rôznych odborných zoskupení, napríklad genetickej, mikrobiologickej a biochemickej spoločnosti. Si teda aktívny aj v domácich odborných kruhoch. Čím si vysvetľuješ, že uznanie tvojej vedeckej činnosti prišlo najprv zo Slovenska?

- V Maďarsku ma trikrát navrhli za člena akadémie vied, ale keďže je to čiastočne otázka lobbingu, neprešiel som. Nemôžem sa však sťažovať, že by ma tu neuznávali.

- Toho času si sa rozhodol pre odbornú kariéru, hoci si si mohol vybrať aj inú cestu. Bol si predsedom Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku a iniciátorom založenia nášho výskumného ústavu. Ako hodnotíš tento svoj krok dnes?

- Myslím si, že to bolo niečo pozitívne. Ale nie ja by som sa k tomu mal vyjadriť, lež tí, ktorí sa na to pozerajú zvonka. Ja si myslím, že pre tunajšiu slovenskú inteligenciu je dôležité to, že máme svoj výskumný ústav. Veď ako si zachovať jazyk, aspoň niečo z tej národnej hrdosti, ak nemáme byť na čo hrdí. Ak niečo nepoznám, tak na to nemôžem byť hrdý. Keď nepoznám históriu tunajších Slovákov, ak neviem o tom, že aj tu boli slovenskí básnici, prozaici, kultúrni dejatelia, vedci, keď ak o tom nemám informácie, nemám byť na čo hrdý. V takom prípade by som mohol mať iba pocit menejcennosti, že v tejto krajine je maďarská kultúra na vysokej úrovni, ale tunajšie menšiny, napr. Slováci, okrem toho, že obrábali zem a chovali zvieratá, nič iné nedosiahli. Ale to nie je pravda, len nevieme o všetkom, preto treba robiť výskum, aby sme sa dozvedeli, že aj tunajší Slováci prispeli k tomu, aby sa maďarská kultúra dostala na takú úroveň, na akej je.

Zhovárala sa

Alžbeta Račková