Ženy a dievčatá obdarené menom Lucia boli v minulosti považované za bosorky. Ľudia sa ich neoprávnene panicky báli a mali pred nimi veľký rešpekt. Kedysi pripadali ich meniny priamo na zimný slnovrat. Preto sa ich meno oslavovalo práve v deň s najdlhšou nocou a prisúdil sa mu okrem iného i fakt, že práve vtedy vyliezajú všetky bosorky z domov a ukazujú svoju silu.

Ako vyzerali oslavy sviatku pred niekoľkými rokmi? V každej dedine sa zopár dievčat oblieklo do bieleho šatu, alebo sa aspoň zahalili do bielej plachty. Aj tvár si zamaskovali múkou a do rúk si vzali husie pero. Potom chodili už domu do domu, kde odriekavali naučené zaklínadlá a vytvárali domácim ochranu pred zlými duchmi. V tento deň si ľudia nemohli nič požičiavať a na návštevy mohli chodiť iba muži. Ľudia v tomto čase nevychádzali po večeroch z domovov, zameriavali sa na duchovnú očistu a očakávanie kresťanských sviatkov. Po tieto dni sa všetci chránili cesnakom a dbali aj na ochranu stáda, ktoré muselo zjesť po jednom strúčiku. Tradície boli spájané aj s hľadaním ženícha. Písanie mužských mien na dvanásť lístočkov sa uchovalo dodnes a prechováva sa najmä u malých dievčat. Keď vraj v tento deň zahryznete do jablka a to vám do Vianoc nezačne hniť, tak sa budúci rok vydáte. Na Štedrý deň sa potom postavte pred dom a postupne hryzte ovocie. Také meno, aké bude mať prvý muž, ktorý prejde popred vás, bude mať aj váš manžel.

Poďme sa teraz pozrieť do sveta. V iných krajinách Lucie brali oveľa pozitívnejšie ako na Slovensku. Považovali ich za nositeľky svetla a práve kvôli tomu sa v súčasnosti napríklad v Taliansku a vo Švédsku konajú svetelné pochody, oslavujúce tento dar. Na severe dokonca mladé dievčatá majú na hlavách vence, na ktorých sa ligocú zapálené sviečky. S touto okrasou potom obsluhujú počas posledného jedla dňa celú rodinu. Týmto spôsobom vzdávajú svojim rodičom vďaku a opätujú im celoročnú opateru.

V Slovenskej základnej škole v Sarvaši sme prežili 13. december - deň Lucie – celkom netradične. Bol plný zábavy, mágie a tvorivosti. Deti si mali možnosť na rôznych stanovištiach, ktoré im pripravili popoludňajšie pani učiteľky, vyskúšať svoju zručnosť a dozvedieť sa čo-to o svojej budúcnosti. Z papiera si zhotovovali rôzne vianočné ozdoby nielen na vianočný stromček, ale aj na sviatočný stôl. Tí šikovnejší si u uja Gábora Urbána a tety Csilly Šindelovej urobili veselého Mikuláša z orecha a salónky. Najväčší záujem bol pri stole, kde sa zdobili medovníky. Teta Marika Mravíková a Evička Danková však dali po medovníčku len tomu, kto zarecitoval básničku, alebo zaspieval pesničku. Získaný medovník si deti ozdobili, ale len málo z nich bude slúžiť na ozdobu, lebo väčšina hneď skončila v brušku. Nečudujem sa, veď tak nádherne voňali. Teta Anna Podaniová pomáhala sadiť deťom do téglikov pšenicu. Trochu sme sa čudovali, či si nepomýlila ročné obdobie, veď pšenica sa predsa seje ako ozimina na jeseň. Vyviedla nás z omylu, lebo nám povedala, že je to tradícia, pomocou ktorej gazdovia predpovedali, akú budú mať úrodu. Keď im do Vianoc vyklíči veľa zrniek, tak úroda bude bohatá a naopak, málo klíčkov znamenalo slabú úrodu. Zaujímavá bola veštiareň u tety Marty Dekrétovej. Veštila deťom nielen z tarotových kariet, ale aj z ruky. Z pravej ruky sa deti dozvedeli o svojej prítomnosti a z ľavej o budúcnosti. Pri tejto mágii zaznievali výbuchy smiechu.

Tento deň bol pre deti slovenskej základnej školy nielen poučný tým, že sa dozvedeli o tradícií, ktorá pomaly upadá do zabudnutia, ale bol aj veselý a kreatívny. Šťastné deti si odnášali domov v rukách výrobky, ktoré si samy zhotovili a pochválili sa nimi svojim najbližším.

D. Lukáčiková