Opustila si nás 3. septembra, so žiaľom a bôľom v srdci sme prijali správu o Tvojej smrti. Odišla si nečakane, nemali sme sa možnosť ani rozlúčiť s Tebou.

Počas nášho posledného stretnutia sme si ani nepomysleli, že sa nikdy viac neuvidíme. Odvtedy často, keď si pozrieme Tvoju fotografiu, si zaspomíname a položíme si otázku:

- Kto si vlastne bola?

Dievčatko z Novej Huty (Bükkszentkereszt), žiačka Slovenskej školy v Novom Meste pod Šiatrom a Slovenského učiteľského ústavu v Budapešti, oddaná manželka, milujúca mamička, šťastná stará mama a prababka.

Ako človek:

Dobrosrdečná, nápomocná, vždy veselá a dôveryhodná. Tvoj zmysel pre humor Ťa neopustil ani v najťažších chvíľach. Verila si učeniu Boha, ľuďom a vo večné, nerozlučné priateľstvo.

Bola si vzdelanou, dobre pripravenou pedagogičkou. Svoje štúdiá si ukončila v budapeštianskom Slovenskom učiteľskom ústave, kde si bola usilovnou, príkladnou študentkou, preto aj Tvoji učitelia Ťa mali radi. Svoju profesijnú dráhu si začala v malej novohradskej obci, v Níži. Tam si sa spoznala so svojím partnerom, s ktorým ste žili v láske aj po 55. rokoch manželstva. Ako pedagogička si naučila stovky detí písať a čítať a vštepila si im dobro a krásu.

Bola si lokálpatriotkou, mala si rada svoju rodnú obec, túto horami obklopenú malú dedinu, v ktorej si sa narodila, a v ktorej si prežila väčší kus svojho života. Bola si hrdá na svoj slovenský pôvod, veľa si pracovala za to, aby si ľudia zachovali tradície. Ako dôchodkyňa si bola členkou Klubu zachovávania slovenských tradícií a jeho spevokolu, v ktorom si bola aj predspeváčkou. So svojím príjemným hlasom si šťastne spievala naše starodávne slovenské a maďarské piesne.

Viac nám už nezaspievaš. Ale sladký tón Tvojho hlasu, Tvoje pravdivé slová, Tvoja milá a usmievavá tvár sa navždy vryli do našich sŕdc.

Odpočívaj v pokoji, nech sa Ti snívajú pekné sny tam hore...

Tvoje priateľky:
Lujza Ladányiová
Klára Halászová