Koncom augusta nás navždy opustila slovenská pedagogička Alžbeta Sztanková Mikusová.

Narodila sa v Pitvaroši 22. októbra 1940. Po absolvovaní základnej školy v rodnej obci pokračovala na Slovenskom pedagogickom ústave v Budapešti, kde zmaturovala v roku 1959. Následne až po odchod do dôchodku (1996) vyučovala vo Veľkom Bánhedeši. Do zániku miestnej slovenskej školy v roku 1970 učila zlúčené triedy, potom pokračovala s výučbou prváčikov a druháčikov na maďarskej škole. Naďalej však odovzdávala deťom slovenčinu ako voliteľný cudzí jazyk.

Popri pedagogickej práci sa aktívne zapájala do života obce. V osemdesiatych rokoch bola vedúcou miestneho slovenského klubu. Riadila činnosť spevokolu, ktorý v tých časoch nosil z prehliadok medaily i pochvalné diplomy. Okrem toho viackrát reprezentovala svoj región na slovenských kongresoch.

Činnosť obce od konca sedemdesiatych rokov napomáhala aj ako manželka predsedu rady, neskôr až do roku 1998 starostu Veľkého Bánhedešu. Za Istvána Sztankóa sa vydala v roku 1962. V nadchádzajúcich rokoch sa im narodili dve dcéry: Csilla a Szilvia. Strata manžela v roku 2005 ju veľmi zronila. Potechou jej bola rodina s vnúčatami Imolou, Ottóm a Noémi.

Na svet ostala otvorená až do smrti. Smelo a múdro používala internet aj v poslednom desaťročí svojho života. Jej dcéry prišli o vzdelanú, čítanú, rozhľadenú, inteligentnú matku, ktorá skvele dokázala odovzdávať vedomosti a vždy sa na ňu mohli spoľahnúť. Viera a láska k materinskej reči ju sprevádzali celým životom.

Česť jej pamiatke!