Logo

Ilonka Lakyová, matka Ečerskej svadby

 

Začiatkom júna, po ročnej príprave, došlo v Ečeri k významnej udalosti. V Kultúrnom dome Miklósa Rábaiho slávnostne pokrstili miestnu základnú školu.

Meno dostala podľa osoby, úzko spätej so životom, tradíciami a vzdelávaním Ečerčanov – podľa Ilonky Lakyovej, rodenej Székelyovej. Na slávnosti boli prítomní predstavitelia miestnej samosprávy, bývalí pedagógovia školy, žiaci pani Lakyovej a, samozrejme, jej deti a vnúčatá. Kto bola Ilonka Lakyová a ako sa viaže jej meno k svetoznámej ečerskej svadbe?

Narodila sa v roku 1922 vo francúzskom mestečku Roanne. Jej matka bola rodená Francúzka Marcella Jourde a otec maďarský vojnový zajatec z prvej svetovej vojny Miklós Székely. Mala dvoch súrodencov Miklósa a Marcella, ktorí dodnes žijú vo Francúzsku. Keďže v tom období hospodárska situácia ani tam nebola priaznivá, navyše otec bol v dôsledku pracovného úrazu dlhšiu dobu práceneschopný, päťročnú Ilonku sa jej rodičia rozhodli umiestniť u jej tety - učiteľky v Maďarsku. Takto sa v roku 1927 dostala do Ečeru, kde napokon prežila celý svoj život.

Malá Ilonka sa učila v miestnej základnej škole. V štúdiu pokračovala Budapešti, kde získala učiteľský diplom. Keďže počas druhej svetovej vojny a neskôr kvôli Rákosiho režimu nemala možnosť navštíviť svoju domovinu, francúzštinu úplne zabudla. Päť rokov vyučovala v Šáre, kým ju 6. apríla 1946 vacovský biskup József Pétesy nevymenoval za učiteľku v ečerskej ľudovej škole. Tu sa zoznámila so svojím manželom Károlyom Lakym, s ktorým mali štyri deti - Gyöngyvér, Kláru, Máriu a Attilu.

Ilonka Lakyová sa vždy zaujímala o národopis, ľudové zvyky a obyčaje. Spolu s kolegami nacvičili s miestnymi žiakmi pamätné predstavenie, s ktorým sa po okresných úspechoch v roku 1947 dostali až do Maďarskej štátnej opery. Predstavenie „Vianočná noc...“ („Nagykarácsony éccakája...“), zostavené na základe slovenských tradícií, vzbudilo pozornosť Miklósa RábaihoIstvána Vollyho, ktorí na jeho báze vytvorili choreografiu chýrnej ečerskej svadby. Teta Ilonka sa tak veľkou mierou pričinila o zachovanie, ba šírenie ečerských slovenských tradícií po celom svete.

 

V roku 1972 vydala Album národopisnej módy (Népművészeti divatalbum), ktorý svojským spôsobom skĺbil dobovú módu a motívy slovenských krojov. Do polovice osemdesiatych rokov pravidelne publikovala v časopisoch Nők Lapja (Časopis žien) a Rajztanítás (Kurz kreslenia). V roku 1999 ocenili jej úspešnú, plodnú prácu zlatým diplomom. Ilonka Lakyová Székelyová zomrela r. 2006.

Ečerská základná škola od júna tohto roku nesie jej meno. Od 17. júna je v inštitúcii inštalovaná výstava o živote tety Ilonky a histórii školy, ktorú môžu záujemcovia navštíviť počas letných mesiacov.

Spracoval: zp