Začiatkom júna, po ročnej príprave, došlo v Ečeri k významnej udalosti. V Kultúrnom dome Miklósa Rábaiho slávnostne pokrstili miestnu základnú školu.

Meno dostala podľa osoby, úzko spätej so životom, tradíciami a vzdelávaním Ečerčanov – podľa Ilonky Lakyovej, rodenej Székelyovej. Na slávnosti boli prítomní predstavitelia miestnej samosprávy, bývalí pedagógovia školy, žiaci pani Lakyovej a, samozrejme, jej deti a vnúčatá. Kto bola Ilonka Lakyová a ako sa viaže jej meno k svetoznámej ečerskej svadbe?

Narodila sa v roku 1922 vo francúzskom mestečku Roanne. Jej matka bola rodená Francúzka Marcella Jourde a otec maďarský vojnový zajatec z prvej svetovej vojny Miklós Székely. Mala dvoch súrodencov Miklósa a Marcella, ktorí dodnes žijú vo Francúzsku. Keďže v tom období hospodárska situácia ani tam nebola priaznivá, navyše otec bol v dôsledku pracovného úrazu dlhšiu dobu práceneschopný, päťročnú Ilonku sa jej rodičia rozhodli umiestniť u jej tety - učiteľky v Maďarsku. Takto sa v roku 1927 dostala do Ečeru, kde napokon prežila celý svoj život.

Malá Ilonka sa učila v miestnej základnej škole. V štúdiu pokračovala Budapešti, kde získala učiteľský diplom. Keďže počas druhej svetovej vojny a neskôr kvôli Rákosiho režimu nemala možnosť navštíviť svoju domovinu, francúzštinu úplne zabudla. Päť rokov vyučovala v Šáre, kým ju 6. apríla 1946 vacovský biskup József Pétesy nevymenoval za učiteľku v ečerskej ľudovej škole. Tu sa zoznámila so svojím manželom Károlyom Lakym, s ktorým mali štyri deti - Gyöngyvér, Kláru, Máriu a Attilu.

Ilonka Lakyová sa vždy zaujímala o národopis, ľudové zvyky a obyčaje. Spolu s kolegami nacvičili s miestnymi žiakmi pamätné predstavenie, s ktorým sa po okresných úspechoch v roku 1947 dostali až do Maďarskej štátnej opery. Predstavenie „Vianočná noc...“ („Nagykarácsony éccakája...“), zostavené na základe slovenských tradícií, vzbudilo pozornosť Miklósa Rábaiho a Istvána Vollyho, ktorí na jeho báze vytvorili choreografiu chýrnej ečerskej svadby. Teta Ilonka sa tak veľkou mierou pričinila o zachovanie, ba šírenie ečerských slovenských tradícií po celom svete.

V roku 1972 vydala Album národopisnej módy (Népművészeti divatalbum), ktorý svojským spôsobom skĺbil dobovú módu a motívy slovenských krojov. Do polovice osemdesiatych rokov pravidelne publikovala v časopisoch Nők Lapja (Časopis žien) a Rajztanítás (Kurz kreslenia). V roku 1999 ocenili jej úspešnú, plodnú prácu zlatým diplomom. Ilonka Lakyová Székelyová zomrela r. 2006.

Ečerská základná škola od júna tohto roku nesie jej meno. Od 17. júna je v inštitúcii inštalovaná výstava o živote tety Ilonky a histórii školy, ktorú môžu záujemcovia navštíviť počas letných mesiacov.

Spracoval: zp