Sú sny, ktoré ľudia nosia v srdci dlhé roky, vytrvalo za nimi kráčajú a vkladajú do nich všetku svoju nádej. Na ich uskutočnenie je potrebná úprimná viera, vzájomná láska a neoblomná súdržnosť celého spoločenstva. Pre slovenskú komunitu v Poľnom Berinčoku sa takýmto veľkým snom stala záchrana a obnova starobylého dedičstva, tzv. Uličkového domu.

Dňa 10. októbra sa naplnilo dávne želanie mnohých generácií. Historický dom na Madarászovej ulici č. 21, postavený v roku 1876, sa po rozsiahlej rekonštrukcii opäť otvoril pre verejnosť. Dvor ožil hudbou a spevom miestneho slovenského pávieho krúžku a priateľskými rozhovormi. Staré predmety našli svoje dôstojné miesto a minulosť tamojších Slovákov získala bezpečný domov.

Slávnostný deň sa začal stretnutím domácich obyvateľov i vzácnych hostí priamo na nádvorí vynoveného domu. Atmosféru spolupatričnosti umocnilo úvodné privítanie zástupkyne notára mesta Poľný Berinčok Henrietty Sáliovej Gulyásovej. Predsedníčka Organizácie Slovákov v Poľnom Berinčoku Júlia Borguľová vo svojom príhovore vyjadrila hlbokú vďaku všetkým, ktorí verili v tento náročný projekt a neváhali priložiť ruku k dielu. Zdôraznila, že úspech dosiahli vďaka ľuďom, ktorí nezištne pomáhali. Pripomenula, že veľké veci vznikajú iba vďaka spolupráci a jednote. „V úsilí o záchranu domu sme našli obrovskú silu našej slovenskej komunity,“ zaznelo z jej úst. Prítomným sa prihovoril aj primátor mesta István Siklósi. Vo svojom prejave vyzdvihol význam kultúrneho odkazu. Podčiarkol, že domček bude slúžiť ako živé centrum uchovávania historických spomienok Slovákov. Okrem oblastného domu je tu aj stála výstava venovaná výmene obyvateľstva po druhej svetovej vojne a tiež spoločenské priestory, kde plánujú realizovať múzejno-pedagogické a remeselnícke zamestnania. Zároveň vysoko ocenil mimoriadnu odbornú i remeselnú prácu pri realizácii projektu. Odborný a osobný pohľad na záchranu pamiatky priniesla čestná občianka mesta Poľný Berinčok, popredná etnografka a muzeologička Ibolya Bereczkiová. Ako čestná zástupkyňa generálneho riaditeľa Senondrejského skanzenu – Maďarského múzea ľudovej architektúry sa podelila o svoje spomienky na detstvo a blízky vzťah k rodnému mestu. Pripomenula, že ľudové domy nie sú len stavbami z hliny a dreva, ale zrkadlom duše pokolení. „Tento dom v sebe nesie pamäť roľníckej práce, radostí i starostí našich predkov,“ zdôraznila. Význam zachovania národnostného dedičstva podčiarkla aj podpredsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku a vedúca Oddelenia kultúrneho dedičstva Legatum Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku Katarína Király. Svoj príhovor predniesla v slovenskom i maďarskom jazyku. Zdôraznila, že spoločné úsilie zamerané na obnovu domu sa nezačalo zo dňa na deň, ale predstavuje vyvrcholenie dlhoročného zápasu o záchranu identity. „Dnešným dňom odovzdávame živé svedectvo minulosti do rúk našej mládeže,“ povedala. Priebeh samotnej rekonštrukcie priblížil architekt, konateľ spoločnosti Naturarch Házépítő Kft. Ádám Bihari. Prítomným vysvetlil zložitosť tradičných stavebných postupov zameraných na citlivú obnovu hlinených konštrukcií a pôvodných architektonických prvkov. „Nechceli sme vytvoriť iba chladné múzeum, ale zachovať skutočnú podstatu a dušu starého domu,“ povedal architekt. Dojímavým momentom slávnosti bolo vystúpenie rodáčky Malviny Kádárovej, ktorá dnes žije mimo Poľného Berinčoka. Do znovuzrodeného domčeka darovala vzácnu rodinnú pamiatku – bohato vyšívanú prikrývku na šijací stroj, ktorú vlastnoručne zhotovila jej stará mama Judita Janovičová ešte v roku 1906. „Som nesmierne šťastná, že poklad mojej rodiny našiel takéto dôstojné miesto,“ vyznala sa. Kultúrny program pokračoval vystúpením Slovenského pávieho krúžku, ktorého piesne rozohriali srdcia všetkých prítomných. Po slávnostnom prestrihnutí pásky prišiel rad na duchovné požehnanie stavby. Evanjelický farár Lajos Péter Selmeczi prečítal slová z Listu Židom a posvätil Uličkový dom i všetkých, ktorí doň vstúpia. „Živý dom tvoria predovšetkým živí ľudia a viera, ktorá spája minulosť s budúcnosťou,“ zaznelo v požehnaní duchovného pastiera. Organizátori nezabudli ani na najmenších návštevníkov, pre ktorých pripravili tvorivý dvor s názvom Bábika. Sériu príhovorov uzavrel rodák János Perényi. Do tradične zariadenej izby venoval vzácnu historickú kolísku a podelil sa o pútavý príbeh svojej rodiny.

Po oficiálnej časti slávnosti čakali na hostí tradičné kulinárske špeciality. Návštevníci ochutnali čerstvo upečený lepník a v mestskej tržnici si pochutnali na tarhoni a chrumkavých heroukách. Tieto dobroty s láskou pripravili členovia slovenských spolkov z okolia. Podujatie svojou prítomnosťou poctili aj významní hostia, medzi nimi predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženka Egyedová Baráneková, predsedníčka Slovenskej samosprávy Békešskej župy Erika Tóthová a predseda Slovenskej samosprávy Békešskej Čaby Ondrej Kiszely. Spoločne s Berinčanmi oslavovali aj priatelia z družobného Kolárova, hostia z Malého Kereša a zástupcovia ďalších dolnozemských obcí.

Slávnostné odovzdanie Uličkového domu jasne ukázalo, že za splneným snom stoja predovšetkým obetaví ľudia, ich viera, usilovné ruky a otvorené srdcia. Patrí im úprimné poďakovanie za každú hodinu dobrovoľníckej práce, za finančnú i odbornú pomoc a za darované predmety, ktoré domu vrátili život. Slovenská komunita v Poľnom Berinčoku dokázala, že kultúrne dedičstvo predkov má pre ňu nevyčísliteľnú hodnotu. Nech je Uličkový dom miestom pokoja, radostných stretnutí a hrdosti na vlastné korene. Nech sú jeho dvere vždy otvorené pre tých, ktorí hľadajú pravé hodnoty a chcú udržiavať slovenské tradície na Dolnej zemi živé aj pre nasledujúce pokolenia.

Greguš

Foto: autor